Piesne na teraz

Za slovenský národ, Uhorskú krajinu, Za ohnište svoje A vernú rodinu: Za to štvoro pekných Ja horím myšlienok, Jak túži za vlahou Kvetinky korienok. Keď mi zo štvorieho Toho vezmeš jedno, Môžeš si vziať všetko, I to žitie biedno. Národ bez krajiny Je hofer zbiedený, Tá bez národnosti Cintor obielený. Pri svojom ohništi Svojský život tráviť; Svôjho i s rodinkou Boha si chcem sláviť! I krajina mi kvitne, Keď mi národ zkvetá, Keď mi národ hynie — Nechce sa mi sveta. Nerado sa pasie Oko po mentiekach, Keď na svojích otec Vidí handry dietkach. Jak pohrabný sprievod Kolo domu svadby Neobveselujú Zniace hlasy hudby: Tak neobveselia Srdce rodu verné Tych čo národ vraždia Zástavy nádherné. Z rodiny vyrástol Veliký môj národ, Ohnište rodinné Bolo jeho zárod. Ohnište poválať, Rodinu omračiť, Znamená v krajine Národnost potlačiť. Za slobodný národ V slobodnej krajine, Za ohnišťa práva A vieru v rodine: Za to štvoro pekných Myšlienok ja horím, Jimi sa tešievam, Za ne rád sa borím!