Veľký a najúplnejší slovenský snár
Autor: Oľga Vrbová
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Darina Kotlárová, Viera Marková
V najstarších i v dnešných dobách používalo sa kúzelného prútiku ako pomôcky na objavenie podzemných prameňov vody alebo ložísk kovov, olejov a pod. Tejto pomôcky sa použilo mnohokrát s úspechom až po vyskúšaní všetkých známych technických spôsobov, ktoré neviedly k očakávanému výsledku.
Kúzelný prútik musí byť z mäkkého dreva (vŕba, lieska) a má tvar vidlice. Dĺžka vidlice má byť asi 25-45 cm a hrúbka asi 0,5 cm.
Pri použití prútik má byť čerstvo urezaný, aby pri práci sa nezlomil. Všetky tri konce prútiku sa urežú šikmo, lebo na takto vzniklé plochy reaguje hľadaná spodná voda a pod. Čím sú tieto plochy väčšie, tým je i reakcia silnejšia.
V najnovšej dobe miesto drevených prútikov sa používa často kovových (oceľ, mosadz, meď a pod.).
Sú známe i špirálové kúzelné prútiky z kovového drótu, stočeného vo forme špirál. Priemer jednotlivej špirály má byť asi 1-4 cm. Na konci špiráli sú pevné držadlá.
Miesto prútiku sa používa i kyvadla, ktoré sa skladá zo závažia, zaveseného na jemnom povraze alebo niti. Ak prútikár dôjde na hľadané miesto, závažie začne sa kývať a opisovať menšie a väčšie kruhy. Keď závažie opisuje najväčšie kruhy, dáva znamenie, že prútikár je na správnom mieste.
Postup práce prútikára
Prútikár obyčajne zachováva tento pracovný postup:
V prírode odmerá si štvorhranný priestor, ktorý vyznačí primeraným spôsobom. Veľkosť tohto priestoru určuje si prútikár sám. Po tomto prútikár prejde po obvode tohto priestoru, samozrejme s kúzelným prútikom v rukách a na koniec po uhlopriečkách z jedného do druhého konca štvorhranného priestoru.
Keď pri tejto obchôdzke prútik sa rozkýve, prútikár rozdelí celý priestor na štyri rovnaké štvorce a tieto spracováva podobným spôsobom dotiaľ, kým nezistí prítomnosť hľadanej veci. Keď hľadaná vec reaguje na prútik, prútikár dá príkaz, kde sa má začať kopať.
Hĺbka hľadanej veci sa určuje rôznymi výpočtami a podľa výkyvov prútiku.
Najjednoduchší spôsob zistenia hĺbky hľadanej veci spočíva v zistení počtu sekúnd od začiatku výkyvov prútiku až do jeho zastavenia, pričom každá sekunda znamená vlastne jeden meter hĺbky.
