Zlatý fond > Diela > Kiss me, Kate!


E-mail (povinné):

Ľubomír Feldek:
Kiss me, Kate!

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 3 čitateľov

Druhé dejstvo

1. scéna

(Ulička za divadlom.)

Je prestávka. (Myslíme tým prestávku, ktorá je súčasťou deja.) Ak by sme sa dali inšpirovať americkou premiérou, na scéne by sme teraz videli temnú uličku za divadlom, za jeho ošarpanou zadnou stenou. Blikajúcu žiarovka nad zadným vchodom pre hercov. Niekde v diaľke neón. Cez pootvorené okná by sme videli do hereckých šatní a v nich by sme zazreli tváre hercov, zmorených horúčavou. Na scéne by boli iba dvaja černosi, stáli by pri debne a hrali karty. Z budovy by zadnými dverami vyšiel Paul a zamieril by k černochom. Za ním by postupne vychádzali ďalší, boli by to muzikanti, zboristi, tanečníci a iní členovia súboru, ktorí by sa chceli počas prestávky prevetrať vonku za budovou. Popíjali by coca colu alebo fajčili. Ženy by sa ovievali vejármi, muži novinami. Zafajčiť by si vyšiel aj opatrne sa obzerajúci Bill. Počuli by sme aj hudbu, úvodné tóny piesne „Je úpek dnes.“ Ani jeden z týchto nápadov však nie je pre nášu úspornú inscenáciu potrebný. Atmosféru divadelnej prestávky a podvečerného baltimorského úpeku zahrajú herci svojím správaním a mimikou.

12. pieseň: „Je úpek dnes“ („It´s Too Darn Hot“)

(Paul, dvaja muzikanti & Zbor.)

PAUL. Je úpek dnes, je úpek dnes. Ja pobaviť som sa pokúšal už, no ťažko byť v tomto úpeku muž. Ja pobaviť som sa pokúšal už, no ťažko byť v tomto úpeku muž. Aj na perách sa už rozteká rúž — veď je úpek dnes. Je úpek dnes. PAUL & DVAJA MUZIKANTI. Je úpek dnes. PAUL. Ja vyklopiť som sa pokúšal cit, no ťažko byť v takom úpeku fit. Ja vyklopiť som sa pokúšal cit, no ťažko byť v takom úpeku fit, čo vypotíš, to ti vytopí byt — veď je úpek dnes. Je úpek dnes! DVAJA MUZIKANTI. Je úpek dnes. PAUL . Je ú — ú — úpek dnes! DVAJA MUZIKANTI. Úpek dnes. PAUL.Ja pobaviť som sa pokúšal už, no ťažko byť v tomto úpeku muž. Ja pobaviť som sa pokúšal už, no ťažko byť v tomto úpeku muž. Aj na perách sa už rozteká rúž — veď je úpek dnes. V tom úpeku pokoj rád má ľud, tempo spomalí riečny prúd, žiadnej rybke sa nechce ani hnúť, všetkým rybárom visí prút. Ach, keď to začne páliť, človek vie sa len zvaliť. Ani z lesa neozve sa „Ou, yes.“ Veď je ú — ú — PAUL & DVAJA MUZIKANTI. — úpek dnes. Je úpek dnes, je úpek dnes. PAUL. Je úpek dnes, je úpek dnes. Ja pobaviť som sa pokúšal už, no ťažko byť v tomto úpeku muž. Ja pobaviť som sa pokúšal už, no ťažko byť v tomto úpeku muž. Aj na perách sa už rozteká rúž — veď je úpek dnes. PAUL & CELÝ ZBOR. Je úpek dnes, je úpek dnes. PAUL. Ja vyklopiť som sa pokúšal cit, no ťažko byť v takom úpeku fit. Ja vyklopiť som sa pokúšal cit, no ťažko byť v takom úpeku fit — čo vypotíš, to ti vytopí byt — veď je úpek dnes. PAUL & CELÝ ZBOR. Je úpek dnes, je úpek dnes. PAUL & DVAJA MUZIKANTI. Ja pobaviť som sa pokúšal už, no ťažko byť v tomto úpeku muž. PAUL.Ou, ťažko byť v tomto úpeku muž. Veď je úpek dnes. PAUL & DVAJA MUZIKANTI. V tom úpeku pokoj rád má ľud, tempo spomalí riečny prúd, žiadnej rybke sa nechce ani hnúť, všetkým rybárom visí prút. PAUL.Ach, keď to začne páliť, PAUL & DVAJA MUZIKANTI. človek vie sa len zvaliť. Je úpek dnes. PAUL.Aj tej feš povieš: „Bež!“ DVAJA MUZIKANTI. „Pokoj daj, dnes máš fraj!“ PAUL. A tak spíš. ani nezhodíš z nej dres. PAUL & DVAJA MUZIKANTI. Veď je ú — ú — PAUL & ZBOR. — úpek dnes. DVAJA MUZIKANTI. Úpek dnes. PAUL & ZBOR. Je úpek dnes. DVAJA MUZIKANTI. Úpek dnes. PAUL & DVAJA MUZIKANTI. Je úpek dnes. PAUL (povie). Spí aj pes. Hudba. Tanec. Potom znova spev. ZBOR. Je úpek dnes. Hudba. Tanec. Potom znova spev. ZBOR. Úpek dnes, je úpek dnes. Tanec. Potom ešte raz. ZBOR. Úpek dnes. Je úpek dnes. Tanec vyvrcholí. Všetci sa zosypú od únavy. Zrazu začujeme hudbu zo Skrotenia čertice.

RALPH (objaví sa v popredí). Je po prestávke. Všetci na scénu! (Zmizne.)

VŠETCI (pohnú sa za Ralphom, postupne miznú).

Tma.

2. scéna

(Na proscéniu.)

Je po prestávke. Na proscéniu sa objaví Fred Graham v kostýme Petruchia. Hudba, ktorá už začala hrať, na okamih stíchne.

FRED. Páni a dámy, nepredvídané okolnosti spôsobili, že naša hra bude teraz pokračovať trochu inak, než bolo pôvodne v pláne. Ja, ako Petruchio, by som si mal svoju novopečenú manželku Katarínu priviezť na mulici do Verony. Prihodila sa však taká vec, že nám skapala mulica. Z tohto dôvodu hneď pokračujeme ďalšou scénou, ktorá sa odohráva vo dvorane môjho domu vo Verone. Ďakujem za pochopenie.

Tma.

3. scéna

(Ďalšia scéna zo Skrotenia čertice.)

Sme vo dvorane Petruchiovho domu. Jej zariadenie je skromné. Dlhý stôl, pár stoličiek.

PETRUCHIO (za scénou). Kde ste, vy lumpi? To mi nemá kto podržať strmeň? Odviesť moju mulicu? (Vojde skôr než sluhovia.)

KATARÍNA (aj ju už vidíme, ako vchádza za Pretruchiom, je postrapatená, svadobné šaty má roztrhané, a je zrejme nahnevaná).

PETRUCHIO. Kde trčíš, Nataniel? Gregor? Filip?

SLUHOVIA (pribiehajú). Tu, tu sme, pane, tu sme.

PETRUCHIO. Tu, tu sme, pane! Tu sme, pane! Tu sme! Bukové hlavy. Tupí paholci. Zdvorilosť nič? A povinnosť? Darebáci, tak rýchlo večeru!

SLUHOVIA (odchádzajú).

DVAJA VYMÁHAČI (vojdú, stále majú na sebe talianske kostýmy).

PETRUCHIO. Láskaví cudzinci! Z neba zoslaní anjeli, ktorí ste mi pomohli, keď som bol cestou v trapiech, choďte a po úmornej ceste si urobte pohodlie v hosťovských komnatách. (Ukáže rukou, kadiaľ sa ide ku komnatám.)

DVAJA VYMÁHAČI (zdanlivo odídu, ale stále ich vidíme).

PETRUCHIO. A čo je s jedlom? Kde ste, banda lenivá? (Pozrie sa na Katarínu.) Sadni si. Katka. Ráč sa uvelebiť.

KATARÍNA (nahnevane). Kým sa neumyjem…

PETRUCHIO. Tak teda zatiaľ postoj. A usmejže sa, Katka! Sme doma. (Sadne si za stôl.) Hej. prineste mi vodu! A kde je môj psík Troilos? Bude tá voda?

SLUHA (vojde s krčahom vody).

PETRUCHIO (potkne ho).

SLUHA (spadne a vyleje vodu).

PETRUCHIO. Katuška, je tu voda, umy sa. Sukin syn! Nevidíš, že vylievaš? (Bije sluhu.)

KATARÍNA. Prosím vás, nebite ho. Veď on nechcel.

PETRUCHIO. Nie? A veď je to somár ušatý.

SLUHOVIA (prinášajú večeru a vankúš na sedenie).

PETRUCHIO. Poď, Katka, viem, že ti už hudú hudci v žalúdku. Sadkaj si. (Berie od sluhu a kladie na stoličku vankúš, ale skôr ako si Katarína naň sadne, vytrhme ho spod nej a vráti sluhovi.) Pomodlíš sa ty či ja? Čo je to?

PRVÝ SLUHA. Jahňa.

PETRUCHIO. Kto s ním prišiel?

PRVÝ SLUHA. Ja.

PETRUCHIO. Je prihorené. Celé na uhol. Bastardi! Kde je ten darebák kuchár? Ako ste mi to, lumpi, mohli priniesť? Viete, že prihorené neznášam. Taniere, misy, všetko berte preč! (Hádže jedlo aj riad do sluhov.) Nedbaji! Tupí nevychovanci!

SLUHOVIA (zutekajú).

KATARÍNA (pokúša sa ukoristiť zopár klobás a skrýva si ich v záňadrí). Upokojte sa, prosím, milý manžel! To mäso bolo dobré, mohlo ostať.

PETRUCHIO. A ja ti vravím — bolo zhorené. Takého sa ja nesmiem ani dotknúť, pretože dráždi žlč a budí hnev. My obaja sme na to náchylní, nuž nebudeme jesť tak nezdravo, a radšej pôjdeme spať o hlade. (Vyťahuje jej ukoristené klobásy zo záňadria a odhadzuje ich.)

DVAJA VYMÁHAČI (chytajú klobásy a nechávajú si ich).

KATARÍNA. Vzal si si ma len preto, aby si ma umoril hladom?

PETRUCHIO. Dnes máme pôst. Veď si to zajtra vynahradíme, keď navštívime tvojho otecka. Musíš tam žiariť viac než všetky dámy, viac než ich hodváb, zlaté retiazky, čipky a čiapky, stužky, podväzky, ich krinolíny, róby, šnurovačky, ich šály, vejáre a iné čačky. Si najedená? Už ťa čaká krajčír. Tvoj krásny zjav chce spraviť ešte krajším. Poď, garderobiér, ukáž nám, čo prinášaš. Rozlož svoj tovar.

KRAJČÍR (prichádza). Klobúčik. Ráčili ste objednať.

PETRUCHIO. A toto má byť klobúk? Tento kastról? Ten šerbeľ? Tento zamatový smrad? Škrupina je to? Slimáčikov dom? Čepiec, čo bábike je tesno v ňom? Zmizni s ním rýchlo preč. A prines väčší.

KATARÍNA. Netreba väčší. Je mi akurát. A jemné dámy nosia presne také.

PETRUCHIO. Keď bude z teba dáma, smieš si ho dať na hlavu — skôr nie.

KATARÍNA. No vravieť, pane, hádam smiem už teraz. A budem vravieť. Nie som nemé dojča. Aj lepší vládali ma počúvať. Vy nevládzete? Zapchajte si uši! No ak mi v hrudi nemá puknúť srdce, čo na srdci, to pôjde na jazyk. Aby ma neporazilo, sa musím bez zábran zo všetkého vykričať.

PETRUCHIO. Máš recht. Aj ty to vykrič — bol to kastról. Bublina. Puding. Šerbeľ z hodvábu. Som rád, že ani teba nenadchol. (Vezme jej klobúčik a odhodí ho.) Zmizni s tým!

DVAJA VYMÁHAČI (chytia klobúčik a tajne ho vracajú Kataríne.)

KRAJČÍR (zmizne).

PETRUCHIO. Tak vidíš, Katka, k tvojmu otcovi pôjdeme v skromných, no dôstojných šatách. (Potľapká ju.) Chudobné šaty — mešec bohatý. Bohatstvom nášho tela je len duch, preráža ako slnko cez mračná cez prostý odev jeho ušľachtilosť. Je sojka vzácnejšia než škovránok len preto, že má pár pestrejších pierok? (Potľapká ju mocnejšíe.) A zmija lepšia než úhor len preto, že farbou kože privábi náš zrak? Netráp sa, Katka! Neuberú ti na cene horšie, trochu staršie šaty. A ak sa budeš hanbiť, zvaľ to na mňa. Buď veselá. Veď v tvojom otcovskom dome nás čaká samá zábava. (Potľapká ju, až ju to zabolí.) Poď, odvediem si ťa teraz, Katuška, na svadobnú posteľ.

KATARÍNA (s plačom). Som hladná.

PETRUCHIO. Ako môžeš v takejto chvíli myslieť na jedlo? (Odvedie ju z javiska , vráti sa a hovorí do publika.)

S obozretnosťou som sa ujal vlády — dovedie ma to, dúfam, k úspechu. Dravec je dravý iba keď je hladný. musí bdieť, potvora, kým neskrotne. Dnes ešte nejedla — už nebude, nespala včera — ďalšiu noc nech bdie. Zas nájdem dôvod — ako ten s tým mäsom. Napríklad — posteľ je zle ustlaná. Odhodím vankúš sem, tam vankúšik, vytrhnem plachtu, strhnem prikrývku, a budem jej v tej trme-vrme húsť, že všetko robím iba z lásky k nej. Zas nezažmúri oka celú noc — keby jej klesla hlava, začnem kliať, do rána donúti ju bdieť môj krik. Tak môže zabiť ženu láskavosť, tak vytrieskam i ja z tej svojej zlosť. Kto o krotení čertíc viacej vie, pomôže iným, keď to rozpovie. (Odíde, počujeme, ako búcha a kričí.)

Katka! (Hlasnejšie.) Hej, Katuška! Vysvetlíš mi, prečo si sa zamkla? (Zreve.) Kata, ty hlucháň apenínsky, otvoríš, alebo nie? (Vráti sa, hovorí do obecenstva.) Zamkla sa, no ja dvere vyvalím. Na kľúč sa spolieha, no či ju nepoteší, keď zistí, že mám ešte jeden kľúč, a lepší?

13. pieseň: „Kde je ten čas?“ („Where Is The Life That Late I led?“)

(Petruchio.)

PETRUCHIO. Keď som býval ešte voľný mládenec, prisahám, že oheň šľahal mi z ciev. Pripravil som hravo dievča o veniec. Panebože, ja som diev mal ako pliev. No v manželskom prístave ja dnes už som. A dávne dievčatá sú dnes už iba snom. Kdeže je čas tých dávnych krás? Kde je ten čas? Zobral ho fras. . Kdeže je čas, keď nebol žiaľ. Kam zmizol smiech? Čas nám ho vzal. Aj putá niesť sa naučíš. No hrom do tých pút, keď človek má chuť mať dievča zas v náručí. Preto sa spýtať musím zas: Kdeže je čas tých krás?

(Vytiahne z vrecka zápisník, kde má zapísané mená a adresy svojich niekdajších lások, a číta z neho.)

Kam zmizla klíma jarného Ríma? Tá Klaudia mia, krásna zmija, bola príma! Do Taormíny u Karolíny už na harfe hrávať aj s ňou spávať chodí iný. Aj z Florencie spomienka žije! Dnes komu to chutí u labutí Cecílie? Ach, Líza, neži pri šikmej veži! Rád líhal som k Líze! Kto s ňou v Pise dnes však leží? Kdeže je čas tých dávnych krás? Kde je ten čas? Zobral ho fras. Kdeže je čas, keď nebol žiaľ? Kam zmizol smiech? Čas nám ho vzal. Aj putá niesť sa naučíš. No hrom do tých pút, keď človek má chuť mať dievča zas v náručí. Preto sa spýtať musím zas: Kdeže je čas tých krás? Ach, to bol sviatok, ísť do Benátok za Rebekou krásnou! Kto dnes má s ňou sviatok v piatok? Kto sa dnes vozí v šporťáku Rózy a či sa mu zdá, že do garáže niekto lozí? Aj u Brigity som míňal city. Dnes ten si ju získa, kto jej píska nové hity. A koho víta a čím je spitá a na čiu dnes hlavu chŕli lávu diabol Dita? Kdeže je čas tých dávnych krás? Kde je ten čas? Zobral ho fras. Kdeže je čas, keď nebol žiaľ? Kam zmizol smiech? Čas nám ho vzal. Aj putá niesť sa naučíš. No hrom do tých pút, keď človek má chuť mať dievča zas v náručí. Preto sa spýtať musím zas: Kdeže je čas tých krás?

(Dospieva,pozrie sa za scénu.) Otvorila. (Odhodí zápisník a odíde.)

Tma.

4. scéna

(Vrátnica divadla s telefónom.)

Počuť sirénu sanitky. Zrazu siréna stíchne — sanitka zrejme zastala.

RALPH (vojde). Čo sa deje? Čo znamená tá siréna?

GENERÁL (vojde na javisko).

RALPH. Nemôžem uveriť vlastným očiam. Vyzeráte ako generál Howell, poradca prezidenta, ale určite ste niekto iný.

GENERÁL. Som generál Howell, poradca prezidenta, prečo by som mal byť niekto iný? Určite som to ja. Čo je so slečnou Vanessiovou?

RALPH. Čo by s ňou malo byť? Je v poriadku.

GENERÁL A kde je?

RALPH. Na javisku predsa.

GENERÁL. Ako môže byť na javisku? Z telefonického rozhovoru s ňou viem, že bola napadnutá. Ako sa ide na javisko?

FRED (vojde, v pätách s Vymáhačmi). Bude tu ticho, doparoma?

GENERÁL. Kto povedal „ticho doparoma“?

PRVÝ VYMÁHAČ Pán Frederic Graham.

DRUHÝ VYMÁHAČ. Herec, režisér a producent.

PRVÝ VYMÁHAČ. Povedal „ticho doparoma“.

OBAJA VYMÁHAČI. Takže psssst!

GENERÁL. Som generál Howell, poradca prezidenta, mne nebude nikto rozkazovať.

FRED. Generál Howell? Tak to ste vy?

GENERÁL. A vy ste zrejme bývalý manžel mojej snúbenice. Prečo ste ju napadli?

FRED. Ona začala.

GENERÁL. Postavím vás pred vojenský súd, Graham. Obesím vás za gule do prievanu.

PRVÝ VYMÁHAČ. Kroťte sa vo svojich bujných predstavách.

DRUHÝ VYMÁHAČ. Ešte sme tu my, telesná stráž pána Grahama. Keď zakročíme…

FRED. Netreba zakročovať. Pán generál je distingvovaný muž. Samozrejme, nemal tie možnosti, čo ste mali vy, keď ste sa vzdelávali vo väzenskej knižnici v Atlante. Vráťte sa radšej na javisko a dávajte tam pozor, aby si slečna Vanessiová neublížila, keďsa bude náhodou pokúšať o únik po požiarnom rebríku.

VYMÁHAČI (odídu).

GENERÁL. Idem s nimi.

FRED (zastavuje ho). Netreba. Generál Howell, nie je to tak, ako si myslíte, že to je. Slečna Vanessiová je na javisku a to znamená, že neutrpela nijakú ujmu.

GENERÁL. Nerozumiem. Veď mi volala, aby som prišiel so sanitkou.

FRED. Generál Howell, zabúdate brať do úvahy rozmary krásnej a talentovanej ženy. Od takej sa dá očakávať čokoľvek. Napríklad aj to, že vám zrazu povie: „Generál, miláčik, hrám pod nátlakom. Zavolaj políciu!“

GENERÁL. Načo by jej bola polícia?

FRED. A načo jej bola sanitka? Od takej krásnej a talentovanej ženy môžete očakávať aj to, že bude od vás chcieť žuvačku v tvare Bieleho domu. Kto rozumie ženám? Ako sa hovorí: Žena je ako lúka. A lúku treba občas pokosiť.

GENERÁL. Kde sa to tak hovorí?

FRED. V najkrajšej stredoeurópskej krajine. Na Slovensku.

GENERÁL. Tam sa musím ísť niekedy pozrieť. Máte pravdu, Graham. Ženy potrebujú čas od času pevnú ruku.

RALPH (vojde). Pán Graham, na scénu.

FRED (odchádza, cestou si opakuje verše). Katuška, hádam si sa nezbláznila? Veď je to vetchý, zvráskavený starček.

LOIS (prichádza, zdraví generála). Generál Howell! Neverím vlastným očiam. To ste vy?

GENERÁL. A kto iný by som mal byť? Keď som to ja, tak som to asi ja.

LOIS A spomínate si na mňa, generál?

GENERÁL. Prečo by som si mal na vás spomínať?

LOIS. Stretli sme sa v Sydney, v prístave na móle. Keď ste šli okolo mňa, práve mi spadla smietka do oka, a vy ste boli taký láskavý, že ste ma pozvali k sebe do hotela, a tam, na hotelovom gauči, ste sa pokúšali mi tú smietku vybrať.

GENERÁL. Na nič také si nespomínam. Ale keď vravíte… A vybral som vám ju?

LOIS. Pravdaže. Aj ste si ju nechali na pamiatku. A ja zase stále nosím ten rubínový náramok, ktorý ste mi za ňu dali.

GENERÁL. Ach, áno, už si spomínam! Ale vieš, Laura…

LOIS. Lois.

GENERÁL. Lois. Samozrejme, Lois. Takže v Sydney to bolo, vravíš. Ale teraz sme v Baltimore…

LOIS. To viem aj ja. Ale je to až taký rozdiel?

GENERÁL. Dosť veľký. Ale nie zas až taký veľký. Tu je moja vizitka. Môžeš sa mi niekedy ozvať.

LOIS. Smiem vedieť, z akého dôvodu?

GENERÁL. Keby si potrebovala k tomu náramku rubínové náušnice. Teraz však prepáč, musím ísť v súrnej veci za slečnou Lilli. (Odíde.)

BILL (vojde). Zbalila si generála?

LOIS. Zbalila? Neblázni! Roky sme sa nevideli a teraz čírou náodou… Mohol by to byť môj strýko.

BILL. Len aby s tým súhlasila aj teta!

LOIS. Keby aj nesúhlasila. Nikdy medzi nami nič nebolo. V Sydney na gauči mi vyberal smietku z oka. A ty hneď vidíš brvno. Prečo si vždy práve o najlepšom dievčati ľudia myslia práve tie najhoršie veci? Bill, nebuď na mňa zlý!

14. pieseň: „Som ti verná“ („Always True“)

(Lois.)

LOIS. Och, Bill! Buď dobrý už raz! Och, buď dobrý už raz! Doparoma, prečo žiarliš? Nik mi neskriví ani vlas. Teba, najdrahší, iba milujem, no samozrejme… Keď mi niekto náhodou kúpi whisky so sódou… Zostanem však nad vodou. Veď cháp to, Bill! Som ti verná, aj keď mám na to vlastný spôsob, som ti verná, aj keď mám na to vlastný štýl. Keď ma pozve mister John, prejdem sa s ním cez Boston, mister John má dobrý tón. Veď cháp to, Bill! Som ti verná, aj keď mám na to vlastný spôsob, som ti verná, aj keď mám na to vlastný štýl. A keď príde mister Jack, dám si trošku objať driek, veď ten mister Jack pošle za to šek. Och, Bill! Som ti verná, aj keď mám na to vlastný spôsob, som ti verná, aj keď mám na to vlastný štýl. Keď ma pozve starý lord, idem, veď je to len šport. Veď ten lord má nový ford. Veď cháp to, Bill! Som ti verná, aj keď mám na to vlastný spôsob, som ti verná, aj keď mám na to vlastný štýl. Keď ma hladká mister Clerk, tlačí ako Guttenberg. Mister Clerk mi pošle šperk Veď cháp to, Bill! Som ti verná, aj keď mám na to vlastný spôsob, som ti verná, aj keď mám na to vlastný štýl. A keď príde mister Tex, ponúknem mu starý keks. Iba starý keks a mladý sex. Oh, Bill! Som ti verná, aj keď mám na to vlastný spôsob, som ti verná, aj keď mám na to vlastný štýl. A keď príde krásny Ind, naučím ho zopár fínt. Ach, ten Ind, ten má rád šprint! Veď cháp to, Bill! Som ti verná, aj keď mám na to vlastný spôsob, som ti verná, aj keď mám na to vlastný štýl. Zlatokopa z Texasu pripravím len o kasu. Na kasu som ako sup. Veď cháp to, Bill! Som ti verná, aj keď mám na to vlastný spôsob, som ti verná, aj keď mám na to vlastný štýl. A keď príde monsieur Jean, večeriame bez pyžám. Ach, ten monsieur Jean, to je Parížan! Veď cháp to, Bill! Som ti verná, aj keď mám na to vlastný spôsob, som ti verná, aj keď mám na to vlastný štýl. Keď Herr Hans mi povie „Küss!“ myslím iba na biznis. Jeho „Küss!“ je „made in Swiss“. Veď cháp to, Bill! Som ti verná, aj keď mám na to vlastný spôsob, som ti verná, aj keď mám na to vlastný štýl. A keď príde Herr von Fritz, objednáme hotel Ritz. Ten von Fritz je z Biskupíc. Veď cháp to, Bill! Som ti verná, aj keď mám na to vlastný spôsob, som ti verná, aj keď mám na to vlastný štýl. A keď príde banquier Jules, aby chvíľku s mnou žil, pozbavím ho síl za pár zlatých žil, pochop to, Bill Som ti verná, aj keď mám na to vlastný spôsob, som ti verná, aj keď mám na to vlastný štýl.

Tma.

5. scéna

(Susediace šatne.)

GENERÁL (stojí pri stolíku Lilli a telefonuje). Tu je generál Howell. Major Rogers? … Stojte v pozore a zapisujte si. Svadobná čata, nástup o 14.00. Hostia sa zídu v katedrále o 14.30. Hlavný program s biskupom, 15.00. Tlačová konferencia o 15.30. Máte to?

FRED (prichádza k svojmu stolíku).

GENERÁL. Príjazd do Bieleho domu a hlásenie prezidentovi o 17.45.

FRED (prejde k stolíku Lilli).

GENERÁL. Svadobná noc….

FRED. Chystáte sa do bitky, generál?

GENERÁL. Áno, Graham. Do víťaznej. Ale zatiaľ ešte je to vojenské tajomstvo.

LILLI (prichádza). Miláčik!

DVAJA VYMÁhAČI (sú jej v pätách).

GENERÁL. Tak to by boli zatiaľ moje najdôležitejšie svadobné rozkazy, major. (Dotelefonuje.)

LILLI. Budeš ich musieť zrušiť.

GENERÁL Prečo?

LILLI. Donútili ma hrať, aj keď som nechcela. Musíš zavolať políciu.

GENERÁL & FRED (vymenia si chápavý pohľad).

GENERÁL. S radosťou vyhoviem každému rozmaru krásnej a talentovanej ženy, ktorú zbožňujem.

LILLI. Akému rozmaru, miláčik? To nie je rozmar.

GENERÁL. A prečo teda mám zavolať políciu?

LILLI. Oni sa mi vyhrážajú.

GENERÁL. Kto oni? Čo tým chceš povedať, drahá?

LILLI (ukáže na Vymáhačov). Títo dvaja. Hrám s hlavňou revolvera pod lopatkou. Hovoria, že mi až do konca týždňa nedovolia opustiť divadelnú budovu.

FRED. Myslíš týchto dvoch nádejných hercov? Tí sa od teba nevedia odpútať len preto že ťa slepo obdivujú.

PRVÝ VYMÁHAČ. Áno, slepo.

DRUHÝ VYMÁHAČ. Oči ideme na vás nechať.

LILLI. To je fakt. Nechávajú na mne oči, pretože ich zo mňa ani na okamih nespúšťajú. Strážia ma aj na scéne. Sú to gangsteri a ty, Fred, si sa s nimi spolčil.

PRVÝ VYMÁHAČ. My a gangsteri?

DRUHÝ VYMÁHAČ. Nenachádzame slová na odpoveď.

FRED. Ani ja. Čo sa už dá odpovedať na urážku?

GENERÁL. Lilli, najdrahšia! Tento tvoj žartík už prestáva byť vtipný.

LILLI. Ty nevidíš, že sú to naozajstní gangsteri?

GENERÁL. Moja drahá, skúšaš moju trpezlivosť. Súdiac podľa ich slušného správania, títo páni rozhodne nie sú to, čo hovoríš.

LILLI. Ale majú zbrane!

GENERÁL. To dúfam. Právo nosiť zbraň je zakotvené v americkej ústave.

LILLI. A ohrozujú ma nimi. Tie ich zbrane by ma mohli aj zabiť.

GENERÁL. Drahá, zbrane samy od seba nezabíjajú.

PRVÝ VYMÁHAČ. To je presné. Zbrane samy od seba nezabíjajú.

DRUHÝ VYMÁHAČ (do publika). My zabíjame.

FRED. Takže, Lilli, ak tvrdíš, že ťa tu niekto drží, mýliš sa. Ak chceš odísť, môžeš ísť. Nebudem ti ten odchod vyčítať. Nakoniec, čo by ťa tu držalo? Čo je to desať percent zo zisku, v porovnaní so životom po boku generála? Budeš mať veľký byt, slúžku, krásne nové šaty…

GENERÁL. Veľmi krásne. Dám jej hneď po svadbe ušiť také šaty, ktoré budú ladiť s mojimi.

FRED. Počuješ to, Lilli? Budeš nosiť vojenskú uniformu. A budeš môcť zabudnúť na divadelné kostýmy. Na celé to nezmyselné divadelné vzrušenie, burácajúci potlesk, na fotky v novinách. Nemôžem ti vyčítať, že to chceš všetko opustiť, keď máš príležitosť na život vo vojenskom útvare. Na službu pod generálom.

GENERÁL. Veľmi správne, Graham! Pevne verím, že dokážem ženu pod sebou urobiť šťastnou.

FRED. A ja vám želám, aby sa vám to podarilo.

DVAJA VYMÁHAČI. No my skromne poznamenávame, že ešte sme tu aj my.

GENERÁL. Áno dnes ešte ste tu vo všetkej skromnosti. Ale zajtra vás za stráženie slečny Lilli bohato odmením.

DVAJA VYMÁHAČI. Ako?

GENERÁL. Vymenujem vás za kapitánov a poverím vás významnýmu úlohami.

DVAJA VYMÁHAČI. V Bielom dome?

GENERÁL. Na Aljaške.

DVAJA VYMÁHAČI. Ó, vďaka! (Nenápadne ho udrú po hlave vázou, ktorá sa rozbije na kúsky.)

GENERÁL. Čo sa to stalo?

PRVÝ VYMÁHAČ. Rozbili ste hlavou vázu.

DRUHÝ VYMÁHAČ. Budete ju musieť zaplatiť.

GENERÁL (odpadne).

LILLI. Čo ste mu urobili?

PRVÝ VYMÁHAČ. My? Ani sme sa ho nedotkli.

DRUHÝ VYMÁHAČ. Sám zaspal.

LILLI. A to len tak zrazu? V divadle?

FRED. Zvykneš si na to, keď sa zaňho vydáš. Všetci generáli v divadle zaspávajú.

GENERÁL (chrápe).

Tma.

6. scéna

(Ďalšia scéna zo Skrotenia čertice.)

15. pieseň: „Bianca“ („Bianca“)

(Bill & Zbor)

LUCENTIO. Pre Bianku napísal som ďalšiu stránku! Bolo by z nich už pár kníh. Oj, mám ju rád. Som viac než kamarát, aj keď berie dnes na druhých Nemám milión, ja spievam len. Chytiť správny tón však dobre viem. A zaspievam vám svoju pieseń o Bianke Ste zvedaví? LUCENTIO & ZBOR. Bianca, Bianca, Bianca, Bianca, Ty konečne už mojou buď! Bianca, Bianca, veď pravá láska tá najlepšia je banka. Buď mojou, Bianca, a nepokazíš tým nič. Nechaj už raz bežať každého pánka, lebo vezmem.- na teba aj bič.

Po piesni nasleduje potlesk.

Tma.

7. scéna

(Vrátnica divadla s telefónom.)

Z diaľky počuť potlesk.

BILL (pribieha a zhadzuje zo seba kostým Lucentia). Milý Cerberos ! Vráťte tento kostým pánovi Grahamovi.

VRÁTNIK. A prečo mu ho nevrátite sám? Kam sa tak ponáhľate, pán Bill?

BILL. Letím aj s Lois do Hollywoodu. Obsadili nás do hlavných úloh vo veľkofilme a nemôžu bez nás začať nakrúcať.

VRÁTNIK. Aké to budú úlohy?

BILL. Lois bude hrať Červenú čiapočku a ja vlka. Mám prísť nalačno. Kde je tá Lois?

LOIS (práve pribieha). Tu som, Bill!

BILL (aj z Lois strháva kostým). Lois, rýchlo aj ty zhoď ten kostým.

LOIS. Ale prečo rýchlo?

BILL. Pretože je najvyšší čas, aby sme vzali nohy na plecia.

LOIS. Tu na vrátnici?

BILL. Nežartuj! Vravím ti, že sú tu dvaja vymáhači z Hoganovej herne.

LOIS. Ale veď možno prišli len ako obdivovatelia slečny Lilli. Venujú sa celý čas len jej a pánovi Fredovi.

BILL. A komu inému by sa venovali, keď je na zmenke jeho podpis? Ale každú chvíľu to celé praskne a prídu za mnou a budú sa venovať mne.

DVAJA VYMÁHAČI (objavia sa).

BILL. Preboha, a už idú!

LOIS. Skryte nás, ujo vrátnik!

BILL & LOIS (skryjú sa).

PRVÝ VYMÁHAČ (vhodí mincu do telefónu).

DRUHÝ VYMÁHAČ (pantomimicky zatiaľ komunikuje s publikom).

PRVÝ VYMÁHAČ. Ahoj, Gumpy. Áno, áno. Musím hovoriť s pánom Hoganom. Pán Hogan kázal, aby sme ho pravidelne informovali. Prečo by som to mal hovoriť tebe, Gumpy? Daj mi Hogana… Á, to mi je ľúto. Kedy vyletel do vzduchu? Také čerstvé je to, že možno ešte ani celý nespadol? A v ktorom aute? No ešteže v tom starom striebornom. Toho nového zlatého by bola väčšia škoda. Samozrejme, prídeme na pohreb. Obaja. A čo herňa? Ale čo? Už je tam sirotínec? To je rýchlosť. V poriadku, Gumpy. A čo s tou zmenkou? Už je bezcenná? Áno, roztrháme ju. Načo už by komu bola. (Zavesí telefón.) Pochopil si?

DRUHÝ VYMÁHAČ. Pochopil.

FRED (prichádza). Kam ste sa podeli?

PRVÝ VYMÁHAČ. Pán Graham, zdá sa, že toto je koniec našej milej spolupráce. (Roztrhá zmenku.)

DRUHÝ VYMÁHAČ (rozplače sa). Veru koniec. A tak sme si na vás zvykli!

PRVÝ VYMÁHAČ (podáva mu vreckovku). Tu máš vreckovku.

DRUHÝ VYMÁHAČ. Daj mi ešte štyri. Tento plač len tak ľahko nezastavím. Iba keby ste nás prijali do svojho súboru. Bez nároku na honorár.

FRED. Presvedčili ste ma o svojom talente. Ste prijatí.

GENERÁL (prichádza, zíva). Fred, mrzí ma, že som v šatni slečny Lilli hlavou rozbil vázu. Zaplatím ju. Pošlite mi účet. A mojej snúbenici Lilli povedzte, že ju čakám v aute. (Odíde.)

LILLI & HATTIE (prichádzajú,Hattie nesie kufor).

LILLI. Kde je generál?

FRED. Čaká ťa v aute. Lilli, tak ty naozaj odo mňa odchádzaš?

LILLI. Aj ty si naozaj odišiel odo mňa.

FRED. Viem. Vydal som sa na zlé chodníčky. Ale spamätal som sa a vrátil som sa z nich.

LILLI. Ja sa vydávam za generála, Fred. Návrat z bojiska býva zriedkavejší.

LILLI & HATTIE (odídu).

16. pieseň: Opakovanie „Ja viem, že máš prísť“ (Reprise: „So In Love“)

(Fred.)

FRED. Ja viem, že máš prísť, Ja vždy viem, že máš prísť, tvoj hlas zazvučí, prebudím sa v náručí. Ja bdiem, keď nocou znie zvučný krok chodcov, keď vták pretne tíš, vyskočím, či nekričíš. Keď znáša sa sneh a z bielych kôp v ňom vzlietajú kŕdle vrán, ja skúšam v ňom nájsť pár tvojich stôp, keď sa z okna pozerám. Sneh schová tma hustá, je nová noc pustá, ja bdiem, píšem list, že máš prísť, že máš prísť, že máš prísť, ja viem, máš prísť, sen môj. Keď znáša sa sneh a z bielych kôp v ňom vzlietajú kŕdle vrán, ja skúšam v ňom nájsť pár tvojich stôp, keď sa z okna pozerám. Sneh schová tma hustá, je nová noc pustá, ja bdiem, píšem list, že máš prísť, že máš prísť, že máš prísť, ja viem, máš prísť, sen môj.

BILL & LOIS (vynoria sa z úkrytu).

BILL. Ale nám nemusíte písať listy, pán Fred. My sme nohy na plecia ešte nevzali.

FRED. Nie? V takom dobrom úkryte?

LOIS. Nie, pán Fred. Bolo tam málo miesta.

BILL. A bude na to teraz dosť času aj po predstavení.

FRED. Len ktovie, ako ho bez tej Lilli dohráme.

Tma.

8. scéna

(Na proscéniu, zatiaľ čo v hĺbke javiska už začína hrať orchester.)

OBAJA VYMÁHAČI (prichádzajú).

PRVÝ VYMÁHAČ. Tak, a odteraz bude divadlo náš nový domov. Žiaľbohu, v tomto Skrotení čertice nie je ani jedna vražda, Nebude nám clivo za vraždením?

DRUHÝ VYMÁHAČ. Našťastie po tejto hre má prísť na rad Macbeth. A potom Hamlet. A potom Othello!

PRVÝ VYMÁHAČ. Mám sa prihovoriť u pána Freda, aby ťa obsadil do úlohy Othella?

DRUHÝ VYMÁHAČ. Len to nie! Škrtil som vždy len veľmi nerád. Ten Macbeth s dvoma krvavými dýkami by mi sadol lepšie.

PRVÝ VYMÁHAČ. A môj sen je Hamlet! To ako prebodáva cez gobelín Polónia a potom ho ťahá odtiaľ za nohy, to by som si vedel vychutnať.

DRUHÝ VYMÁHAČ. Chvalabohu, vďaka Shakespearovi nikdy nevyjdeme z cviku.

17. pieseň: „Len povedz Shakespeare“ („Brush Up Your Shakespeare“)

(Dvaja vymáhači.)

DVAJA VYMÁHAČI (spievajú). Kto úspech u našich dám chce mať, musí klasikov citovať. Pre ne inak si iba v plote kôl, keď nevieš, kto to Platón bol. PRVÝ.To, že nič nevedel Sokrates, DVAJA VYMÁHAČI. má každý muž vraj vedieť dnes. DRUHÝ. Keď s nejakou dámou ťa vezie lift. musíš vedieť, čo napísal Swift. PRVÝ. Je to tak, že pomaly DRUHÝ. žiadna žena s chlapom nespí, PRVÝ. kým ju ten chlap nezbalí DVAJA VYMÁHAČI. tým, že vie, kto to bol Shakespeare. Len povedz Shakespeare a spomeň pár hier, len povedz Shakespeare — hneď ťa pustia cez prah dvier. DRUHÝ. Cituj z Hamleta „Byť a či nebyť“ — budú dámičky v desiatom nebi. PRVÝ.Prejdi obratne na Kleopatru, aj ti olejom lopatky natrú. . DRUHÝ. Z Búrky stačí len replika dáka — búrka v posteli za ňu ťa čaká. DVAJA VYMÁHAČI. Len povedz Shakespeare — a výhru si ber. Len povedz Shakespeare a spomeň pár hier, len povedz Shakespeare — hneď ťa pustia cez prah dvier. PRVÝ. Keď ťa žena v deň výplaty hreší, prečo zárobok tvoj nie je väčší, DRUHÝ. znalec Shakespeara nevyjde z cviku: „Pre nič za nič je priveľa kriku.“ DVAJA VYMÁHAČI. Aby znova ťa prijala v lone, zarecituj jej Shakespearov sonet. Len povedz Shakespeare — a výhru si ber. Len povedz Shakespeare a spomeň pár hier, len povedz Shakespeare — hneď ťa pustia cez prah dvier. DRUHÝ. Vždy keď vyznanie chce počuť ona, cituj Romeov verš spod balkóna. PRVÝ. Keď to začne s jej s vernosťou škrípať, jej zas pripomeň Othellov prípad. DRUHÝ. Skrátka, že ak ti nebude verná, DVAJA VYMÁHAČI. bude ako ten Othello čierna. Len povedz Shakespeare a výhru si ber. Len povedz Shakespeare a spomeň pár hier, len povedz Shakespeare — hneď ťa pustia cez prah dvier. PRVÝ. Aj keď manželka na duchu klesá, lebo niet za čo kúpiť kus mäsa, DRUHÝ. ty jej šarmantne ponúkni lalok — to by spravil aj Shakespearov Šajlok. PRVÝ. Bude nadšená, aký si múdry — DVAJA VYMÁHAČI. zrazu stíchne to jej hudri hudri. Len povedz Shakespeare a výhru si ber. Len povedz Shakespeare a spomeň pár hier, len povedz Shakespeare — DRUHÝ. hneď ťa pustia cez prah dvier. Aj keď manželku máš, čo ťa bije, nájdeš riešenie u Ofélie. PRVÝ. Je to akcia ohromne prostá — na most vezmi ju a zhoď ju z mosta. DVAJA VYMÁHAČI. Pekne rozlúč sa so svojou paňou — ešte nejaké kvietky hoď za ňou. Len povedz Shakespeare a spomeň pár hier — a výhru si ber.

Tma.

9. scéna

(Ďalšia scéna zo Skrotenia čertice.)

Sme vo dvorane Baptistovho domu. Bianca a Lucentio prichádzajú vo svadobných šatách. Objaví sa Petruchio. Hudba hrá zmes motívov z piesní „Či si Jean, John či Jano“, „Cieľ prvý — Benátky“ a „Ja prichádzam si vybrať žienku v Padove“.

BAPTISTA (prichádza, aby pozdravil svadobčanov). Bianca milá a s ňou i jej ženích, zať Petruchio a dcéra Katarína…

PETRUCHIO (kráča mu v ústrety).

BAPTISTA. … srdečne vítam vás vo svojom dome… (Petruchiovi, prekvapeným tónom.) No kde je Katarína?

PETRUCHIO. Obávam sa, že nikde. Predsa len aj nad Shakespearom zvíťazí zlá predtucha.

KATARÍNA (zrazu sa objaví aj ona). Tu som, môj pane. Čo si želáš, milý môj?

PETRUCHIO (je dojatý, vypadne z úlohy). Lilli! Miláčik! Ty si sa vrátila! A čo tvoja svadba?

KATARÍNA. Keď si generál vyrátal, koľko ho bude stáť tá váza, a k tomu keď prirátal svadobné výdavky, takmer dostal infarkt, a tak som mu rýchlo poradila, aby dal svadbu zrušiť.

PETRUCHIO. Zachránila si mu život. A mne takisto. (Vráti sa do úlohy.) Ten klobúčik ti, Katka, nepristane. Zhoď ho a pošliap po tej haraburde!

KATARÍNA (splní jeho príkaz).

BIANCA. Bŕŕŕ! To je šialenstvo, nie poslušnosť.

PETRUCHIO. Vysvetli, Katka, tvrdým ženským hlavám, čo pán a manžel od nich očakáva.

18. pieseň: „Ó, hanba ženám“

(„I Am Ashamed That Women Are So Simple“)

(Katarína.)

KATARÍNA. Ó, hanba ženám, ploditeľkám zvád! Muž v mieri s nimi stále žil by rád. Ich úlohou je tvoriť domovy a nad domovmi pokoj dúhový. Pri žene muž chce skončiť dennú púť, chce pri nej na starosti zabudnúť. A žena — tá ho čaká s varechou, keď mala by mu byť len potechou? Ach, boj veru nie je pre ženský svet. Kde útlocit nie je — tam ženy niet. . Nuž, sestry pamätajme — vládne muž. Ja tiež sa svojmu podvoľujem už.

PETRUCHIO (ide ku Kataríne a kladie jej pošliapaný klobúčik znova na hlavu).

KATARÍNA (si vymení sprisahanecký pohľad s Biankou).

PETRUCHIO. Hľa, to je žienka! Nuž, ako hovorí Shakespeare: Kiss me, Kate! Pobozkaj ma, Katarína!

Pieseň: Opakovanie: „Tak bozk mi daj!“(Reprise: „Kiss Me, Kate!“)

(Katarína, Petruchio & Sbor.)

PETRUCHIO. Tak bozk mi daj! KATARÍNA.Caro! PETRUCHIO. Ty si môj raj! KATARÍNA.Carissimo! PETRUCHIO. Ešte raz“ KATARÍNA.Bello! PETRUCHIO. A zopakuj to zas! KATARÍNA.Belissimo! PETRUCHIO & VŠETCI.Tak bozk mi (mu) daj! KATARÍNA.Presto! PETRUCHIO. Ty už patríš len mne! KATARÍNA.Prestissimo! PETRUCHIO. A nikdy už nehovor— KATARÍNA.Nemám už hovoriť? PETRUCHIO & VYMÁHAČI. Nikdy už nepovedz — KATARÍNA & ŽENY. Nikdy už nepoviem— PETRUCHIO. — nie! KATARÍNA.— nie! PETRUCHIO. Drahá, nepovedz už nie! KATARÍNA.Drahý, nepoviem už níe! PETRUCHIO, Ty patríš mne! PETRUCHIO & VŠETCI. Len mne!

(Nasleduje balet a po ňom ešte jedna pieseň.)

19. pieseň: Opakovanie: „Len povedz Shakespeare“

(Reprise: „Brush Up Your Shakespeare“)

(Petruchio, Katarína & Zbor.)

VŠETCI. Len povedz Shakespeare a spomeň pár hier, len povedz Shakespeare — hneď ťa pustia cez prah dvier. PETRUCHIO & KATARÍNA. Keď si Shakespeara prečíta Katka, hneď je z čertice ženuška sladká. VŠETCI. Len povedz Shakespeare a výhru si ber.

PETRUCHIO & KATARÍNA (objímu sa a dajú si najkrajší bozk, aký kedy videl svet).

Koniec





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.