Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 21 | čitateľov |
— čiže ako k nám prišiel Cole Porter
Americký hudobný skladateľ Cole Porter (1891 — 1964) bol aj básnik, a tak mu zaslúžene patrí miesto v slávnej uličke Tin Pan Alley, vyhradenej tvorcom, ktorí písali nielen hudbu ale aj texty svojich piesní.
Nehynúcu slávu získal najmä ako autor na shakespearovský námet vytvoreného muzikálu Kiss Me, Kate!
„Pobozkaj ma, Katarína!“ sú posledné Petruchiove slová zo záveru Shakespearovej komédie Skrotenie čertice — a isto to boli aj citáty z nej, ktoré prispeli k úspechu Cole Porterovho muzikálu. No hlavne sa o jeho úspech postaral Cole Porter skladateľ.
Najmä vďaka výbornej hudbe mal muzikál v roku 1948 mimoriadne úspešnú premiéru na Broadwayi a už len počas prvej sezóny ho museli uviesť vyše stokrát. V roku 1949 získal cenu za najlepší muzikál, v roku 1953 bol sfilmovaný a jeho úspešnosť trvá dodnes, je preložený do mnohých jazykov a zas a znova ho hrajú v rôznych krajinách na všetkých kontinentoch.
Svoju mimoriadnosť potvrdil aj na Slovensku. A stalo sa to zhodou okolností aj v mimoriadnom čase. Prišiel k nám — zásluhou divadla Nová scéna, a osobitne zásluhou jeho vtedajšieho dramaturga Dalibora Hegera (1930 — 2010) — ako posol tvorivej slobody. Jeho slovenská premiéra v roku 1963 patrila medzi dôkazy, že sa aj v hudobnom divadle skončila netvorivá éra socialistického realizmu.
Svoju úlohu zohral aj v mojom živote. Potom, čo ma v roku 1958 vyhodili zo zamestnania a po pobyte vo výrobe (na ktorý sa však nikdy nesťažujem, veď som si vďaka nemu našiel v Tesle Orava svoju budúcu ženu, (ktorá si po maturite v tej fabrike rok vylepšovala kádrový profil ako robotníčka, aby sa mohla dostať na vysokú školu) som sa rozhodol, že sa už nikde nezamestnám, aby ma už nemali odkiaľ vyhodiť. Stal som sa tak jedným z mála, možno jediným vtedajším spisovateľom na voľnej nohe a vydržal som na nej vtedy nepretržitých dvanásť rokov. No ťažko by sa mi to bolo podarilo, nebyť niekoľkých šťastných zhôd okolností.
Prvou bola izbička, ktorú sa mi po návrate z Oravy do Bratislavy podarilo prenajať si na Vysokej ulici v dome číslo 32. Ten dom už nestojí, zbúrali ho a na jeho mieste postavili hotel Austria. V roku 1961 však ten dom ešte stál a moja domáca, pani Magda Hrnčiarová, nemala nič proti tomu, aby u nej so mnou bývala aj moja — ešte len budúca — žena, vtedy už ako prvoročiačka Filozofickej fakulty. (Iba keď sa z Oravy do Bratislavy občas blížila jej mama, sťahoval som ju na internát zvaný Suvorák.) Z okien domu, v ktorom sme bývali, sme dovideli do okien Živnodomu, v ktorom sídlila Nová scéna.
A druhá náhoda: o pár domov od nás býval na Vysokej ulici aj dramaturg Novej scény Dalibor Heger.
Poznali sme sa, vedeli sme, že to máme jeden k druhému na skok, a tak sa začalo pravidelne stávať, že ma navštívil s obligátnou vetou: „Súrne potrebujem otextovať piesne.“
Nemal som ho ani dobre kde posadiť — moja izbička v podnájme mala iba 2 × 3 metre. No čo bolo treba, zúradovali sme aj postojačky — a z gauča nás sledovala po bradu zakrytá moja spolubývajúca. Tušil beťár Dalo, že je pod paplónom nahá? Asi hej, lebo vždy na odchode jej šiel galantne pobozkať ruku — a keď ju vystrčila spod paplóna, on sa k tej ruke nesklonil, ale naopak, dvíhal jej ruku čo najvyššie k ústam.
No ak takto prichádzal dva-tri razy za sezónu, tak isto nie iba preto — ale aj preto, že som bol rýchly a dobrý. „Opesničkovával“ som mu tie nové muzikály, ktoré jeden za druhým uvádzal na javisko Novej scény, a vďaka tomu sme mali z čoho žiť.
Prvým z nich (a nielen prvým, ale dodnes aj na Slovensku najúspešnejším) bol v roku 1963 uvedený Cole Porterov muzikál Kiss Me, Kate!
Ba nielen na Slovensku.
Na premiére sa zúčastnil aj český muzikológ Dr. Ivo Osolsobě (autor knihy Muzikál je, když…), ktorý bol zároveň dramaturgom brnianskeho divadla Reduta — a tomu sa moje prebásnenia Cole Porterových textov tak zapáčili, že mi navrhol, aby som sa pokúsil urobiť aj ich české verzie pre jeho ešte len pripravovanú brniansku inscenáciu.
Nikdy predtým som sa nepokúšal napísať niečo po česky, ale so slepou odvahou som na tú ponuku prikývol a vyšlo to. Niektoré české texty sa mi vydarili dokonca lepšie než slovenské. Keď som, napríklad, robil slovenský text na pieseň It´s Too Darn Hot, za ten svet mi nechcelo zísť na um to správne slovo s dlhou samohláskou, a tak som donútil chudákov hercov Novej scény, aby spievali Je spa-a-arno dnes. Až v českom prebásnení sa mi to podarilo napraviť a brnianskym hercom som už vložil do úst lepšie spievateľný verš Je hrůznej hic. (A až o päťdesiat rokov, keď som to najmenej čakal, sa mi prisnilo aj ideálne slovenské slovo a prebudil som sa na vlastný výkrik: „Mám to! Je to úpek! Je úpek dnes!)
Som vďačný Novej scéne, a osobitne dnes už nebohému Daliborovi Hegerovi, že som mohol tie roky prežiť tak slobodne, ako som ich prežil. Nezabudol som sa mu za to poďakovať spomienkou v bulletine Novej scény, ktorý vyšiel pri príležitosti nového uvedenia mojich textov piesní do West Side Story, (Nová scéna 2008), takže si to v tom bulletine Dalibor Heger stihol ešte prečítať. Od jeho syna Juraja viem, že sa na mojej spomienke zabával ešte aj krátko pred smrťou.
Svoje spomienky sem privolávam aj preto, aby mi pomohli vysvetliť, prečo k slovenským prebásneniam piesní z Kiss Me, Kate!, ku ktorým sa dnes vraciam, sú ako dodatok pripojené aj moje české prebásnenia.
No nepripájam ich len zo spomienkovej sentimentality. České a slovenské divadlá vždy spolupracovali. Spolupracujú aj dnes. A to isté platí aj o hosťovaniach jednotlivých umelcov. Ľahko sa teda môže stať, že aj v niektorej z budúcich slovenských inscenácií bude hosťovať česká herečka alebo český herec, a tí uvítajú, že sú pre nich aj v slovenskom librete pripravené české piesňové texty.
Čo sa týka prozaickej časti libreta, pri všetkej úcte k staršiemu prekladu Karola Dlouhého musel vzniknúť nový preklad Anny Lara už len s ohľadom na to, že medzičasom vznikol môj nový preklad Shakespearovho Skrotenia čertice.
Na záver ešte raz: som nadosmrti vďačný Novej scéne a Daliborovi Hegerovi za tú krásnu príležitosť, vďaka ktorej som mohol byť pri tom, keď na slovenské javisko vstúpil Cole Porterov shakespearovský muzikál Kiss Me, Kate!
V Bratislave, 16. marca 2021
Ľubomír Feldek
— slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, publicista, organizátor literárneho života Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam