Básne lyrické

Mrak ňebe obťáhel černí, a Jupitera z oblak I dešč, i sňah spuščá na zem: Včil more, včil krovini Tráckím zňá vetrem. Pohodelnú práťeľi chvilu Zachitme s prítomného ďňa: Keď v koľenách je sila, I svedčí to, šeré s čela pozháňajme starosťi. Ti vína zňes Torkváta za Konšala mého brané. Ostatné zaňechaj reči: boh snaď všecko milostnú Do místa navráťí zmenú. Včil sa natreť voňavú Prislúchá masťú, včil též Cillenčana strunmi Ze trúchľivéj útrapľivú Misľe vihnať pečľivosť. Jak veľkému tuhí spíval vichovancovi Centaur: Mláďenče ňeprevíšení, Z matki roďen bohiňe, Assaraka čekajú ťeba medze, keréžto ňeveľkí Škamandra oblévá potok, A šmiklaví Simois; Odkáď ťi príchod stálú pozamedzili Parki Ňitkú: aňiž modrá domov Matka ťa ňepriveďe. Vínom a spíváňím tam si zlé všecko virážaj, Kormúťenosťí teskľivích Roztomilú poťechú.