Básne lyrické

Ostrá už míňá sa jarú zima ťeplotú vetríčkov: Suché sa ťáhnú zas do vod korábi. Lichvu aňiž strechi už ňeťešá, aňi už sedláka ohňe: Aňiž siví už lúki mráz ňebílí. Už Vénus pod svíťícím veďe tance své mesácem; Včil tú, včil inšú zas nohú tlčú zem Nimfi k Milosťenkám pridané, tuze v ohňivéj Ciklópov Keď víhňi prácní obracá sa Vulkán. Včil patrí, buďtož zeľením hlavu ozdobiť si mirtem, Buď kvetmi, jíchž zem pusťená viháňá. Včil patrí též ve sťínném obeť háji Faunu dávať, Buď ovcu žádá, buď raďej chce kozla. Smrť bľedavá stajnú vždi nohú tlče jak na búdi núdzních, Tak hraďbi králov. Ščastľiví ti Sekste! Čas života krátkí náďej sebe brať dlhú ňekáže. Už noc ťa schváťí, básňivé i sťíni, Dom též Plúta malí: tam keď sa ti dostaňeš jedenkrát, Ňemáš volívať krála vína kostkú.