Básne lyrické

Práve živ biť máš, aňi stred hlbin vždi Ňeplujíc morskích; aňi, keď Licíne Burki sa zhrážáš, ke krivému príliš breztvu ňecílíc. Kdož zlatú koľvek vivoľí si strednosť; Bezpečen dávním škaredích ňerádem Strech ňemá: strídmí vihnatích ňemá k závisťi palácov. Častokrát vetrem visoká sa kňíše Jedla: i zdvihlé k ňebesám sa ťažším Rúcajú pádem veže: hrom do višších též pere kopcov. Dúfajú ve zlém, a bojá sa v dobrém Náhod odporních hraďené porádňe Srdca. Prehrozné zimi nám privádza Juppiter: aj ten Jích zas odháňá. Je-ľi včil, ňe vždicki Má zľe biť. Harfú prebuďí uťíchlé Múzi; ňestrílá aňi napnutím vždi lúkem Apollo. Stáľe v trápících zmužilím, a silním Zostaň úzkosťách: aľe zas premúdre Pozviňeš zbitkem naduté hovícím plachti fujákem.