ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Tak mocná bohiňa s Cipra, Tak bratrov Heleni hvezdi ožárené, Aj vetrov ťeba ríď oťec, Pozvážavši iních, krem fuku západu, Ó loď, čo zvereného si Dlžná Virgilia v končini Attiki Bezpečného zavez prosím; A vzácnú polovic méj zachovaj duše. Ten drsní dub, a meď troju Silních mal na prsách, čo zhlobané krutím Dal první hlaďinám plťi: Západného aňiž vetra sa ňišt ňebál S polnočním sa dajíc’ho prať, Ňišt smutních Kureňec, ňišt juhu besnoti; Najvatším čo je Adrie Pánem, buď chce viduť, buď položiť vlni. Zdáž strápil sa jakéj smrťi Ten, bez slz čo hleďel na plaveňí oblud, Na strašnú mora búrku, a Prehrozné kameňí Akroceraunie? Múdrí darmo poodďeľil Róznú rozpojené boh ceľinú zemi, Bezbožné zhola keď plťi K tíkáňú ňedané preskakujú brodi. Ludskí rod naporád smelí Znášať všecko ve zlé tiskňe sa bráňené. Chitrosťú opovážľiví Kmínskú sin Japetov zňésel oheň ludom. Ukradlích po ohňoch z domu Nadhvezdného chudosť, a všeľikí novích Zastal zem ňeduhov krdel: Aj pozdná, čo vlakem ňekdi sa ťáhla, smrť Chitrejšé kroki znáhľila. Pres prázné sa ľeťeť dal povetrí Dedal, Krídlom ňestvorením pre lud. Herkulská Acheron práca oťevrela: Ňišt ťažkého ňeňí ludom. Bláznosťú do samích brať sa ňebes chceme: Ňišt ňedbá aňi zlosť naša, Bi hňevné Jupiter v bok hromi odložil.