Básne lyrické

Ó žbánku vážní, buďto ponos v ťebe, Buď žarti, buďtož rózňice svárľivé, A ňezmiseľné láski, buďže Príveťivé zdržujú sa sňíčki: Jakého koľvek ména masičinu Skríváš, v ďňi hodní s’ biť pohnutí dobrém; Zestupže Korvín, keď porúčá, K otvoreňú zľežaného vína. On, bár premúdrí Sokrata naukami Vždi prísňe jedná, predca ťa ňestupí: Pravá, že starca aj Katóna Čnosť rozehrála sa často vínom. Ti ňekdi lahké pristavuješ muki Prísnému aj vác úmu: ti zmúdreních Mišľenki žartovnému často Bachovi odjevuješ tajemné. Trúchlím ti dáváš vládi, a náďeje Misľám, chudobním nadstavuješ rohi, Že hrozbi královskéj, a lútích Zbrojstva sa ňestrachujú vojákov. Z Bachem ťa Vénus, keď buďe prízňivá, A láski dlícé rozvazovať spolek, Též lampi odťáhnú horícé. Hvezdi pokáď ňezahasňe Fébus.