Básne lyrické

Chváľiť jedni budú slavní rod, buď Mitiléni, Buďto Efez, neb hraďbi Korinta Dvojmorského, aneb Bacha Tébi, a Delfi Apolla Známé, buď Tessálie Tempi. Sú ti, kerích jeďiné je ňedotkléj Palladi mestu Ve stajních dať pochvalu pesňách, A zhľedaním odvšáď predhadzovať oľivu listom. Najmnožší zas k pocťe Junóni Argos zňá žrebcoplodní, a Micéni bohatšé. Mňe hrube tak sa aňiž Lacedémon, Tak sa aňiž tučnéj ňezalúbili medze Larissi, Jak zňícéj Albúnei bidlo, A prudkí Anio z hájikmi Tiburna, i vlažné Hurtovními potóčkami sádki. Jak bílí s černích rozháňá mračna Poľedňak Často ňebes, ňenosí aňi stajní Príval: tak trúdné ti rozumní pomňi ke koncu Smutki dovésť, a práce si ťažké Vínom Plance lahoď: buďtož zástavmi ťa stkvúcí Má tábor, buď tvého prehustí Tibura sťín. Teucer, keď pred Salamínem, a otcem Ustupoval, své predca že vínom Ovlažené slichi jahňadovím bol vencem oplétol, A trúchlích tak práťelov ozval: Kamkoľvek buďe ňésť ľepšé od roďica ščasťí, Pojďeme ó druhové tovarišní! Ňišt zúfať si ňemáťe za vodca, a póvoda Teukra. Neb zistní prislúbil Apollo, Že stávať Salamín ve novéj má krajňe pochibní. Ó silní, čo sťe ňesľi i horšé Často se mnú muži, včil vínom si virazťe žalosťi: Zajtra morem zas dáme sa k plavbe.