Ponášky

^[1]
Ej, medzi dolinami
je košiar maluvaný
ej, pojeu Kubo ovce —
ej, už je okovaný.

Ej, keď ho ulapili,
zaplakau divoce,
ej, že sa ozývalo,
ej, dalece-široce.

Ej, škoda moje časy,
ej, s dobrými valasi.
Ej, bučky preskakuje,
ej, dievčatko miluje.

Ej, škoda, veľmi škoda,
ej, valacha dobrého.
Ej, teraz, keď je v núdzi,
nik nepozrie na neho.

Ej, ovce zabľačali,
ej, keď ma poviazali;
ej, hory zahučali,
ej, vŕšky zakričali.

Ej, kdeže si, kdeže si,
ej, moja frajerečka,
ej, kdeže si, kdeže si,

ej, moja frajerečka?

Ej, brnčí popri tele,
ej, železa okutá,
ej, viažu moje nôžky,
ej, tie nešťastné putá.

Ej, škoda vás nastokrát,
ej, vy, smižné nožičky,
ej, škoda vás nastokrát,
ej, vy, moje ručičky.

Ej, nemôžem tu bučky,
ej, jedle preskakuvať,
ej, nemôžem tu horou,
ej, kolesá zvaluvať.

Ej, smutno mi je, smutno,
ej, mučia ma chudáka,
ej, práve jak vo klietke,
ej, malého škovránka.

Ej, ešte i ten ptáček
ti časom pospevuje,
ej, ale moje srdce,
ej, večne sa sužuje.

Ej, bez mňa moje ovce,
ej, po horách skákajú.
Ej, prejdú časy, prejdú,
keď moje roky vyjdú,
ej, potom si zaskočím,
ej, zeleným úbočím.