Ponášky
Autor: Janko Kráľ
Digitalizátori: Michal Garaj, Miriama Oravcová, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček
[9]Prechádza sa šuhaj pri tichom Dunaju.
„Utekaj, šuhajček, veru ťa zlapajú!“
„Čo bych mal utekať? Nezvykol som tomu,
nie som nikde dlžen, čo do mňa dakomu?
Nič som nepokradol, nič do mňa nemá pán,
postavte sa hockde, ako ten kapitán!“
„Keby ťa lapali vojaci a páni,
ale ťa lapajú zbojníci, oplani.
Zbojníci, oplani dobré kone majú:
utekaj, šuhajček, veru ťa zlapajú!“
„Čo bych mal utekať, čo bych mal ísť vnohy?
Veď som mladý junák, nie žobrák úbohý!
I ja mám s caprakom červeným koníčka,
Zbojníci, oplani! ja sa vás nebojím,
keď ma naháňate, ešte vám postojím.
Postojím, postojím a nazriem vám do líc;
ja sa vás nebojím, čo je vás priam tisíc!
Keď ma majú zabiť, dneska ma zmordujú,
zajtra šírym vetrom chýry povandrujú,
povandrujú chýry sveta koncom, krajom,
pôjde povesť veľká tým tichým Dunajom.
Mohyla zelená, na nej dub vetvistý,
bude každoročne posielavať listy
či v lete, či v jaseň k tatranským rodákom,
akým bol, pokým žil, Janíček junákom!“
[9] Prvý raz v Sokole V, 1866, str. 62, V-1, V-2. — Patrí do roku 1844, témou i tónom k Dume bratislavskej. Sokol oproti V-1 má tieto odchýlky: šuhajčok — šuhajček; nezvyknul som k tomu — nezvykol som tomu; nepokradnul — nepokradol; hods kde — hockde; kapitáň — kapitán; vojáci — vojaci; dneskaj — dneska; tym — tým; po kym — pokým; Janíčok — Janíček.
O autorovi
Janko Kráľ
básnik, jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších predstaviteľov slovenskej romantickej generácie
Galéria obrázkov
Obrázok
