Ponášky
Autor: Janko Kráľ
Digitalizátori: Michal Garaj, Miriama Oravcová, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček
[4]Na doline ľalia,
radostne sa rozvíja,
Anička k nej chodieva,
každý deň ju polieva.
Keď ju večer poliala,
na šuhajka volala:
„Kde si, milý, či čuješ?
či ma verne miluješ?
Šuhajíčok zlatovlas,
už si zabudol na nás,
nechodievaš viacej k nám,
a ja ťa tak rada mám!“
„Darmo, milá, sa kľaješ,
že ma verne miluješ.
Oklam toho, kto sa dá,
kto tvú faloš nezbadá!
Kebych ja tú lásku mal,
jak ja som ťa miloval,
skala by sa prebrala —
a ty si ma klamala!
Budeš dávať perečko,
ale márne je všetko,
najkrajšie si vyberám.
Mám na výber vytrčpán,
rozmarín a tulipán —
len jeden kvet z verných rúk
postavím si za klobúk.
Idem, idem, preč idem,
už viacej k vám neprídem,
ďaleká má cestička —
dobre sa maj, Anička!“
[4] Prvý raz v Orle tatranskom 1873, 4, str. 271, potom V-1, str. 68. Orol tatr. oproti V-1 má tieto odchýlky: ľalija — ľalia; šuhajíčok—šuhajíček; ale marne je — ale marné je; ver dosť — dosť ver; jedon —jeden; už viacej k vám — už k vám viacej; neprijdem — neprídem. Prepisujem nanovo. I keď je možné, že Kráľ napísal túto báseň „z pamäti“ v 70. rokoch, jednako ju radím do raného obdobia jeho tvorby medzi ostatné ponášky, lebo je to vierohodnejšie, ako predpokladať, že takéto ponášky tvoril ešte v rokoch 70. I tak o tejto tvorbe hovorí ako o „odpisovaní z pamäti“.
O autorovi
Janko Kráľ
básnik, jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších predstaviteľov slovenskej romantickej generácie
Galéria obrázkov
Obrázok
