Ponášky

^[3] Prvý raz v Slovenskom pozorníku, prílohe Starého i nového vlastenského kalendára na rok 1854, potom v Slov. pohľadoch, roč. 1912, str. 120. J. Škultéty pretlačil túto báseň zo Slov. pozorníka do SP 1912 ako báseň Janka Kráľa, hoci bola uvedená bez mena autora. Ako dôvod pre autorstvo Kráľovo uvádza, že v jej susedstve je Kráľova báseň Slovenčina a báseň Husár, ktoré sú bezpečne Kráľove. Podľa tejto okolnosti, ale najmä podľa slohu i básnickej reči je Bojazlivá i Husár prácou Kráľovou. Typicky Kráľov je adverbiálny tvar po mlčiačky; užíva sa v Liptove, rodisku básnikovom, a vyskytuje sa spomedzi štúrovských básnikov temer výlučne u J. Kráľa. No najvážnejší dôvod pre autorstvo Kráľovo nachádzam v jeho zbierke ľudových piesní, ktorá sa zachovala v pozostalosti P. Dobšinského a bola uverejnená v SMS, roč. 19253 str. 85—95. Kráľ zapísal tu ľudovú pieseň s názvom Podanie vody (zo Šariša) s motívom milej, ktorá sa bojí milého a jeho koníka pri napájaní. Jeho Bojazlivá je ponáškou na túto pieseň podobne ako jeho Kvet na piesne, v zbierke zapísané pod č. 18 a 21 (Vydaj za vdovca a Nešťastný vydaj). Patrí medzi ponášky na ľudovú pieseň, teda do prvého obdobia jeho tvorby, z konca roku 1843 alebo roku 1844. Podávam ju v prepise Škultétyho.