Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Miriama Oravcová, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 299 | čitateľov |
[3]Na doline, na tej strane
pásol šuhaj kone vrané;
z tamtej strany dievča žalo,
podvečer sa domov bralo.
Ak sa domov vrátiť chcelo,
prez vodičku prejsť muselo;
ale voda strmá bola,
tu šuhaj na ňu zavolá.
Počkaj, dievča, prenesiem ťa,
za ručičku prevediem ťa.
„Ach, šla by, šla — tak sa bojím,
bo neverím koňom tvojim.“
Odženiem preč kone vrané,
len ma dočkaj na tej strane;
príde búrka, voda mútna,
neprejdeš ty sem samotná.
„Šla by s tebou — však sa bojím,
bo neverím slovám tvojim.“
Prevediem ťa po mlčiačky,
tak, ako spia večer vtáčky.
Poďže, dievča, bude padať,
kdeže budeš priechod hľadať?
„Ach, šla by, šla — však sa bojím,
bo neverím očiam tvojim.“
Nech sa oči pozerajú,
však sa ony dobre znajú.
„Nuž poď, milý: za ručičku
prevedieš ma cez vodičku.“
[3] Prvý raz v Slovenskom pozorníku, prílohe Starého i nového vlastenského kalendára na rok 1854, potom v Slov. pohľadoch, roč. 1912, str. 120. J. Škultéty pretlačil túto báseň zo Slov. pozorníka do SP 1912 ako báseň Janka Kráľa, hoci bola uvedená bez mena autora. Ako dôvod pre autorstvo Kráľovo uvádza, že v jej susedstve je Kráľova báseň Slovenčina a báseň Husár, ktoré sú bezpečne Kráľove. Podľa tejto okolnosti, ale najmä podľa slohu i básnickej reči je Bojazlivá i Husár prácou Kráľovou. Typicky Kráľov je adverbiálny tvar po mlčiačky; užíva sa v Liptove, rodisku básnikovom, a vyskytuje sa spomedzi štúrovských básnikov temer výlučne u J. Kráľa. No najvážnejší dôvod pre autorstvo Kráľovo nachádzam v jeho zbierke ľudových piesní, ktorá sa zachovala v pozostalosti P. Dobšinského a bola uverejnená v SMS, roč. 19253 str. 85—95. Kráľ zapísal tu ľudovú pieseň s názvom Podanie vody (zo Šariša) s motívom milej, ktorá sa bojí milého a jeho koníka pri napájaní. Jeho Bojazlivá je ponáškou na túto pieseň podobne ako jeho Kvet na piesne, v zbierke zapísané pod č. 18 a 21 (Vydaj za vdovca a Nešťastný vydaj). Patrí medzi ponášky na ľudovú pieseň, teda do prvého obdobia jeho tvorby, z konca roku 1843 alebo roku 1844. Podávam ju v prepise Škultétyho.
— básnik, jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších predstaviteľov slovenskej romantickej generácie Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam