SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kvety


[7]Púčky ruka božská stráži
a človek ich polieva.
Húseníc a chrústov mnoho!
Pred božím slovom každý
čert a diabol horieva.
Človek nemá čo za púčky,
iba len má nádeju!
Položím vás za oblôčky
do pohára skleného,
pôjdem každé ráno pre vás,
budem chovať potom vás
citom srdca mojeho.

Búrky niet viac na lúčičke,
vidno na kvietky, púčky
malé, pekné, ah, poďte sem
do mojej rúčky.
Či vám lovci bez ľútosti
jelenov vystrieľali,
či vám honci tie najkrajšie
púčky poodtrhúvali?

V rozvalinách dakde smiech
a dakde sovy huhá!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Oddakiaľ kuvik vyletí
a kukučka zakuká.
Kukaj, kukaj, kukušečka!
veď ty máš dosť kukati.
Kukaj, kukaj za stoletia,
to ti Pán Boh zaplatí.

Malé kvietky, malé púčky
do rajničky dávajú.
Dlho búrka veľmi trvá,
von sa nesmiem prechádzať.
Nemôžu mi dobrí ľudia
cestu palcom ukázať.

Aha, čože to za vietor,
čo tie mraky rozháňa?
Vietor ale večne duje,
nikoho nepočúva.
Vietor začne hučať, skučať
a oblaky rozdúva.
(1843)



[7] R — Je to koncept, napísaný po strane českého textu Bohdana. Písmo drobné, rýchle a nezreteľné. Temer za každým veršom je výkričník, a to aj tam, kde patrí otáznik. Svedčí to o značnej emfáze a náhle prepuknutej subjektivite. Zbytočné výkričníky nahradil som čiastočne inou interpunkciou. Báseň vznikla tiež v jeseni 1843.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama