E-mail (povinné):

Janko Kráľ:
Prvotiny

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Miriama Oravcová, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 126 čitateľov

Strídža — skala v Lučivnej

[8]


V chatrnej dedine dačo v noci chodí,
straší a hrdúsi ľudí, kravám škodí;
mlieko sa nijako na maslo nemúti,
hoc dbanku i sto ráz po izbe pokrúti.
Rozprávajú baby o spáchaných čarách,
ako bohoslovci o spriaznených farách;
dávno rozprávajú, ale tu vyskúmať,
kto by tou strigou bol, nemôže vydumať
žiaden v tej dedine. — Iba na Marinu
skladajú staričkú túto hnusnú vinu.
Mala jednu kravu, maslo predávala,
pri hodnom zárobku päť detí chovala.
Každý sa čudoval na tejto možnosti
i mrzko zazeral na jej majetnosti.
. . . . .
Nad malou dedinkou veľké vrchy stoja,
hoc ľudí privalia, ľudia sa neboja.
Hrady, vrchy tieto božej tajomnosti
sú, stoja, trvajú od večnej dávnosti,
trvajú i budú, kým naše myslenia
nepríde národné z tmy do osvietenia.
V tej malej dedinke poklad veľký leží,
každé sa objíma, ku priateľstvu beží.
Ale ak len láska k samému ožije
človeka plameňu, ten v rodine zhnije,
zhnije v nenávisti, v závisti zatopí
sa svojej, i vlastnú usilovnosť skropí,
skropí slzičkami, nenávisti žiaľom,
i zhorí, spráchneje ako drevo pálom.
. . . . .
Hoj, nad tou dedinkou vŕštek pod horami
pýši sa s kvetami, však nie so skalami.
So skalami ako? Nikto neskamenel.
S drevom sa nemôže? Nikto nezdrevenel.
Stojí mne tam predsa a v oči ma bije
skala ako človek, ale viac nežije.
Skala je to šumná, i z dávneho veku,
tvár jej sa podobá i údy človeku,
skala ohromného trápenia a bôľa,
múk svedok ohavných, ohňa a popola.
. . . . .
V tej malej dedinke žiaľom hučí voda
a srdcom si ľudským zahráva náhoda.
Tuná od poddaných až ku úradníkom,
od pastierov k pánom, v lesy ku zbojníkom,
v uši svoju hudbu zdarnú na Marinu
zasiela v dedinu, v celú okolinu.
— Striga si ty, striga! nešťastné plemeno,
ohavné potomkom, rodine semeno.
Striga si, Marina! Ty ľudí hrdúsiš —
dočkaj! — hneď ostatné pomazanie skúsiš. -
Takto sa oslovil výborný kazateľ,
chatrnej dedinke opravdivý priateľ.
— Striga si ty, striga! hoviadkam pokuta,
ešte dnes na oheň žeravý ťa rútia. —
Tak povie kazateľ; tu chlapi obskočia,
Marinu reťazmi, povrazmi otočia.
Mnohá sa suseda na pomste raduje,
však pätoro detí plače, lamentuje.
Utratia si matku nedorastlé deti,
ak’by záhradníka v zimnom čase kvety,
utratia si matku… Ona úpne volá…
Kumštári! narobiť z mäsa chcú popola?
Už ju, hľa, tam vedú, ľudia sa dívajú.
Jedni oheň robia, druhí prikladajú
drevo z borovice ako čistá smola,
vrhnú ju na oheň, darmo úpne volá.
Volá jedno: — Zdravý maj sa, biedny svete!
Príde na vás trestba, len nezabudnite,
trestba i pokuta, veliké mučenia
na vašich potomkoch do uskutočnenia.
Nevinnosť mučíte, vám nevinnosť mučiť
budú — bez slobody k hriechom vtipní učiť…
Ak’ to povedala, tak i dokonala.
Na tom mieste čudná vyrástla si skala,
ktorá upomína môj národ nevinný,
že sa rodí v mukách i koná bez viny.
. . . .



[8] Strídža — skala v Lučivnej Prvý raz uverejnil P. Čepan v čas. Slovenská literatúra roč. IV, 1957, č. 4, na základe rukopisu, ktorý našiel v časti pozostalosti S. B. Hroboňa r. 1957. (Teraz archív Matice slov.) V tejto pozostalosti sú zošity Janka Kráľa so zápismi ľudových piesní (Slovenskje Pesně, Ťarchovskje Krakovjaki, Čári, Slovenskje ljeki, ďalej zápis ľudových podaní s nadpisom „W Septembra r. 1844 na cesťe do Tisouca“, Podaňja ludu nášho. Povesť). Písmo je autentický rukopis J. Kráľa. Táto povesť patrí podľa písma i pravopisu k prvým pokusom Kráľovým v štúrovskej slovenčine. Na ukážku podávame začiatok v pôvodnom pravopise:


Strídža skala wlučiwnéj!
W chatrňéj dedine dačo wnoci choďí
Straší a hrdúsi ludí, krawám škoďí;
Mljeko sa ňiako na maslo ňemúti
Hoc dbanku i storáz po izbe pokrúťi…

Pravdepodobne vznikla už v lete 1843, krátko po rozhodnutí o novej spisovnej reči.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.