ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Predošlí a Luka.

POPOVÁ: Luka, vyveď tohoto pána!

LUKA (blíži sa k Smirnovi): Pane, ráčte ísť, keď vám rozkazujú! Nemáte tu čo…

SMIRNOV (vyskočí): Čušať! S kým sa ty tu shováraš? Ja ťa na šalát smiesim!

LUKA (chytá sa za srdce): Ratujte ma, ľudia boží! (Padne do kresla.) Och, ťažoba, zle mi prišlo, dych stavia!

POPOVÁ: Kde je Daša? Daša! (Kričí.) Daša! Pelageja! Daša! (Zvoní.)

LUKA: Och! Všetky šly na jahody… Nikoho niet doma. Ťažoba! Vody!

POPOVÁ: Prosím, berte sa von!

SMIRNOV: Neboli by ste slušnejšia?

POPOVÁ: (zatne päste a dupká nohami): Vy tĺk! Medveď grobiansky! Burbon! Monštrum!

SMIRNOV: Ako? Čo ste povedali?

POPOVÁ: Povedala som, že ste medveď, monštrum!

SMIRNOV (blíži sa): Dovoľte, akéže vy máte právo ma urážať?

POPOVÁ: Áno, urážam… nuž a tak čože? Vy si myslíte, že sa vás bojím?

SMIRNOV: A vy si myslíte, že keď ste vy nežné stvorenie, že máte právo urážať beztrestne? Tak? Vyzývam vás na duel!

LUKA: Ratujte nás!… ľudia boží!… Vody!

SMIRNOV: Strieľať sa!

POPOVÁ: Keď vy máte mocné päste a bujačie hrdlo, nuž myslíte si, že sa vás ja bojím? Ha? Vy Burbon akýsi!

SMIRNOV: Duel! Ja sa nikomu nedám urážať! A nehľadím na to, že ste ženská, slabé stvorenie!

POPOVÁ (chce ho prekričať): Medveď! Medveď! Medveď!

SMIRNOV: Je na čase konečne, zbaviť sa predsudku, že len mužskí sú povinní dať zadosťučinenie za urážky! Rovnoprávnosť, teda rovnoprávnosť, čert ju ber! Strieľať sa!

POPOVÁ: Strieľať sa chcete? Prosím!

SMIRNOV: V tú minútu!

POPOVÁ: V tú minútu! Po mužovi zostaly pištole… Hneď ich donesiem… (Náhle kročí, ale vráti sa.) S akým pôžitkom vám vpálim guľu do vášho medeného čela! Aby vás čert vzal! (Odchádza.)

SMIRNOV: Ja ju podstrelím, ako kuriatko! Ja nie som chlapčisko, ani sentimentálne šteňa, pre mňa neexistujú nežné stvorenia!

LUKA: Báťuška môj zlatý! (Kľakne.) Buď taký dobrotivý, smiluj sa nado mnou, starcom! Choď preč odtiaľto! Na smrť si nás poľakal a ešte strieľať sa strojíš!

SMIRNOV (nepočúva to): Strieľať sa, to je rovnoprávnosť, emancipácia! Tu sú si obidve pohlavia rovné! Podstrelím ju, už len zo zásady! Ale čo je to za ženskú? (Dráždivo.) „Aby vás čert vzal… vpálim guľu do medeného čela…“ Čo je to za ženskú? Rozpálila sa, oči sa jej svieťa… Vyzvanie prijala! Na moju česť, prvý raz v svojom živote takú vidím…

LUKA: Báťuška, choď preč! Večne sa budem za teba Bohu modliť!

SMIRNOV: To je — už ženská! To sa mi už páči! Ozajstná ženská! Nie taká prekysnutá mazňa, ale oheň, pušný prach, rakéta! Až mi je ľúto ju zabiť.

LUKA (plače): Báťuška môj drahý, choď preč!

SMIRNOV: Rozhodne sa mi páči! Rozhodne! Čo má aj jamôčky na lícach, ale páči sa mi! Ba hotový som jej aj dlžobu odpustiť… aj hnev ma prešiel… Obdivuhodná ženská!