ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Predošlí a Popová.

POPOVÁ (prináša pištole): Tu sú pištole… Ale prv ako by sme sa bili, ráčte mi ukázať, ako sa to má strieľať… Lebo ja jakživ nemala som v rukách pištole.

LUKA: Bože uchovaj, a smiluj sa… Idem záhradníka a kočiša pohľadať… Kde sa vzala táto hrôza na naše hlavy… (Odchádza.)

SMIRNOV (prezerá pištole): Ako vidíte, sú rozličné pištole… Sú špeciálne duelové pištole martimerovské na kapslíky. Ale tieto vaše sú revolvermi, systém Smitt a Vesson, trojnásobného účinku s extraktorom, centrálneho zariadenia. Veľmi pekné pištole!… Také stoja najmenej 90 rubľov pár… Revolver treba držať takto… (Bokom.) Tie oči, tie oči! Ohnivá ženská!

POPOVÁ: Tak?

SMIRNOV: Hej, tak… Potom natiahnete kohútik… a takto hľa cielite… Hlavu trocha nazad! Vystrite ruku, ako sa patrí… Takto… Potom týmto prstom priťahujete tento cinglík — nič viac… Hlavné pravidlo je: nenáhliť sa, na mušku pomaly brať… A pozor, aby sa ruka nezatriasla.

POPOVÁ: Dobre… V izbách však strieľať sa je nepohodlné, poďme do záhrady.

SMIRNOV: Poďme. Oznamujem vám už však vopred, že ja vystrelím do povetria.

POPOVÁ: To by už len bolo! Prečo?

SMIRNOV: Pretože… Pretože… To je už moja vec, prečo!

POPOVÁ: Vy sa bojíte? Však? Aá! Nie, pane, nič nevykrúcajte! Ráčte ísť za mnou! Ja sa neuspokojím, kým vám vaše čelo neprebijem… vaše nenávidené čelo! Bojíte sa?

SMIRNOV: Áno, bojím sa.

POPOVÁ: Nevravíte pravdu. Prečo sa nechcete biť?

SMIRNOV: Pretože… Pretože… sa mi páčite.

POPOVÁ (v hneve a so smiechom): Ja sa mu páčim! On sa opováži povedať, že sa mu ja páčim! (Ukazuje na dvere.) Môžete!

SMIRNOV (mlčky kladie revolver, bere čiapku a ide; pri dverách sa zastaví, pol minúty oba mlčky hľadia jeden na druhého; potom on hovorí nerozhodne, podchodiac k Popovej): Počujte… Vy sa ešte vždy hneváte?… Ja tiež som čertovsky dopálený, ale, viete, akože by som sa vyjadril… Vec je v tom tá, že takého druhu záležitosti, ako vidíte, vlastne hovoria… (Kričí.) Ale, no, môžem ja za to, že sa mi páčite? (Chytá sa operadla na stolci, stolec treští a láme sa.) Čert vie, čo to máte za krehké náradie! Vy sa mi páčite! Rozumiete? Ja… ja som temer zaľúbený!

POPOVÁ: Choďte preč odo mňa! — Ja vás nenávidím!

SMIRNOV: Bože, aká to ženská! Jakživ som takej nevidel! Som stratený! Je po mne. Už som v pasci ako myš!

POPOVÁ: Choďte preč, lebo budem strieľať.

SMIRNOV: Strieľajte! Vy nemáte poňatia, aké šťastie je to umreť pod pohľadom tých čarokrásnych očú, umreť od revolvera, ktorý drží drobná aksamitová rúčka… Ja som sa zbláznil! Povážte to a riešte hneď, lebo, ak vykročím odtiaľto, tak už viac nikdy sa neuvidíme! Rozhodnite sa!… Som zeman, poriadny človek, mám desaťtisíc ročného dôchodku… trafím guľkou vyhodenú kopejku… mám výborné kone… Chcete byť mojou ženou?

POPOVÁ (pobúrené potriasa revolverom): Strieľať! K bariére!

SMIRNOV: Zbláznil som sa, zaľúbil ako chlapčisko, ako hlupák! (Chytá ju za ruku, ona skričí od boľasti.) Ja vás milujem! (Kľakne.) Milujem, ako som nikdy nemiloval! Dvanásť ženských som ja oklamal, deväť oklamalo mňa, ale ani jednu z nich nemiloval som tak, ako vás… Zmľandravel som, zcukrovel, rozkysol sa… kľačím na kolenách ako blázon, a ponúkam vám ruku svoju… Hanba, posmech! Za päť rokov nezaľúbil som sa, zariekol som sa, a tu máš — neočakávane buchol som sa ako oje do cudzieho plota! Ruku vám ponúkam. Áno, alebo nie? Nepríjmete? Ako chcete! (Vstane a rezko ide ku dverám.)

POPOVÁ: Počkajte!…

SMIRNOV (zastane): No?

POPOVÁ: Nič, choďte… Ostatne, počkajte… Nie, choďte, choďte! Ja vás nenávidím! Alebo nie… Zostaňte! Ach, keby ste vedeli, aká som nahnevaná! Aká som nahnevaná! (Hodí na stôl revolver.) Prsty mi opuchly od tohto pľuhavstva… (Trhá od zlosti ručník.) Čože stojíte? Berte sa!

SMIRNOV: Dobre sa majte!

POPOVÁ: Hej, hej, choďte!… (Kričí.) Kdeže idete? Počkajte… Ostatne, choďte… Ach, aká som nahnevaná! Nepribližujte sa, nepribližujte sa!

SMIRNOV (pristupuje k nej): Joj, či sa hnevám na seba! Zaľúbil som sa ako gymnazista. Kľačal som… Až ma mráz mrví… (Hrubo.) Ja vás milujem! Ja som sa musel zaľúbiť do vás! Zajtra úroky platiť, kosba sa začala, a tu vy… (Chytá ju pod bočky.) To si nikdy neodpustím!

POPOVÁ: Choďte preč! Preč ruku! Ja vás… nenávidím! K bariére! (Dlhý bozk.)