Smirnov.
SMIRNOV: Povedzte, buďte taká láskavá… Nálada!… Sedem mesiacov čo jej muž zomrel! Mne však treba platiť úroky, či nie? Pýtam sa vás: treba platiť úroky, či nie? Tak, vám muž zomrel, k tomu nálada a všelijaké fígle… správca kamsi odišiel, aby ho čert vzal! A ja čože mám už robiť? Uleteť od svojich dlžníkov v balóne? Prídem ku Gruzdevovi, — niet ho doma, Jaroševič schoval sa, s Kuricinom povadil som sa do smrti, a divdivúci, že som ho oknom von nevyhodil, Mazutov má — cholerínu, a táto — náladu. Ani jedna kanália neplatí! Ale to všetko len preto, že som im primnoho voľkal, že som mumák, handra, baba! Že som k nim veľmi delikátny! Ale počkajte! Ja vám ukážem! Ako je to, so mnou sa zahrávať. Bodaj vás čert pobral! Ostanem a budem trčať tu, kým mi nezaplatí! Brr!… Aký som dnes nahnevaný, aký som dnes nahnevaný! Trasú sa od hnevu všetky žilky vo mne a dych mi stavia… fuj! Bože môj, ešte aj zle, zle mi prichodí! (Kričí.) Lokaj!
Obrázok
