Obrázky z dejín literatúry slovenskej

Strediskom slovenských katolíkov v tých časoch bola Trnava, mesto v úrodnej a ľudnatej župe bratislavskej, ktoré pre hojné kostely a kláštory svoje od dávnych čias prezvané bolo „malým Rímom“. Čím Praha Čechám, Olomúc Morave a Opava Sliezsku, tým Trnava v XVII. a XVIII. storočí stala sa Slovensku. Peter Pázmáň, arcibiskup ostrihomský, založil tam univerzitu, kollégium, konvikty pre študentstvo a kníhtlačiarnu, kde tlačily sa v tej dobe knihy, podobné tým, ktoré vychádzaly v Čechách, len rečove prispôsobené Slovensku.

Takou knižkou bola na pr. roku 1697 vydaný spis Benigna Smrtníka „Kunšt dobre umriti“. Je sostavená podľa latinského spisu karmelitána Hilaria a Sancto Anastasio. Upúta pozornosť svojím naprostým odsuzovaním sveta a pomernou obratnosťou slohovou. Výrečnými, široko rozvedenými paralelami kreslí márnu slávu a moc i prchavé pôžitky pozemské a proti nim staví hrúzu smrti vo všetkých podobách na nás striehnucu a jediný liek proti nej: svedomie čisté a kľud duše v Bohu. Keby tu nebolo polemie oproti diablovi, ktorý ľudí svádza a polemie oproti kacírom, dojem spisu temer by sa vyrovnal dojmu, ktorým pôsobí Komenského „Labyrint sveta a ráj srdce“.