ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nové sdruženie slovenské „Tovarišstvo literného umeňá“ založil v Trnave roku 1792 Antonín Bernolák (1762 až 1813), tvorca novej spisovnej reči Slovákov katolíckych, založeného na nárečí západnom, skladateľ prvej jeho mluvnice a slovníku. Chcel mať literatúru samostatnú a priblížiť ju ľudu.

Jediné meno však, ktoré z celej školy Bernolákovej literatúre zostalo, je Ján Hollý (1785 — 1849), katol. farár v Maduniciach pri Váhu.

Prvá a najlepšia jeho báseň bol Svätopluk, spievaný v rokoch 1827 — 1830. Vo 12 spevoch spieva tu Hollý o odvekom boji Slovanstva s Nemectvom.

Svätopluk, moravský kráľ, bol uväznený od Nemcov a prosí Boha, aby ho z väzenia vyslobodil. Boh sosiela anjela ku Karolmanovi, ktorý poradiac sa na sneme so svojimi radcami, prepúšťa Svätopluka. V tom čase rozchýri sa povesť o nastávajúcej vojne a celá krajina chystá sa na boj. Karolman baví sa zatým hrami, Svätoplukovi na počesť konanými. Černobog zahorel pomstou na Svätopluka, pretože mu Svätopluk spálil modlu. Ide vyzvať Slovákov, aby mu ju znova postavili. Keď sa mu to však nepodarilo a vidiac prípravy na vojnu, ponáhľa sa, zmenený súc v osobu Rastislavovu, s novou zvesťou na Devín ku Slavimírovi, ktorému zjavuje vo sne, že Bavori verného im Svätopluka dosadia na trôn a Slavimíra znivočia. Tento vyšle Ľudomíra na výzvedy. Černobog potom vysiela druhov svojich, aby sa rozišli po kraji a ľud poburovali proti Svätoplukovi. Ľudomír sa vráti a potvrdzuje zprávy. Následkom toho Slavimír, Zemižízeň, Milín, Slavboj a Ľuboslav tiahnu do boja proti Svätoplukovi. Medzitým Nemci nasýtili sa hier a vrátia sa na hody, na ktorých Svätopluk rozpráva o počiatkoch svojho ľudu. Karolman oddá mu skvostnú zbroj, s ktorou Svätopluk ponáhľa sa za svojím (nemeckým) vojskom. Bavori prejdú cez rozvodnenú Moravu a po hroznej bitke priblížia sa k Devínu a chystajú sa hrad dobývať. Svätopluk započne vyjednávať so svojimi rodákmi a ide sám na Devín. Tu ho však prehovoria, aby stal sa ich kráľom a spolu s nimi bojoval proti Bavorom. Tí sa o tom dozvedia, zahoria pomstou a útočia na Devín. Po krutých bitkách na valoch, v ktorých Nemci vždy sú porazení, Svätopluk vysiela zvedov do ich tábora. Prinášajú zprávu, že Nemci ráno vytiahnu do boja. Na svite obidve vojská srazia sa pred hradom a po urputnom boji, v ktorom Nemci temer podľahnú, vodca ich vyzýva Svätopluka na súboj, v ktorom Britwald zahynie a Svätopluk je víťazom.

Veľký spevec tejto básne mal smutný osud životný. Keď ešte bol v Pobedíme, chodieval na koni do Stredy na služby božie. Tým nadobudol si zlú chorobu, reumatismus, lebo za mrazov premoknutý často slúžil omšu v studenom chráme. Keď potom 3. mája 1843 v Maduniciach pri fare vzňal sa požiar, ktorý v niekoľko okamihoch zachvátil i faru, básnik na loži ležiaci, nemohol z fary utiecť, len šťastnou náhodou prenesený bol mlatcom do neďalekého kostola. Ale i ten chytil a starec nebezpečne popálený ťažko ochorel, prišiel o oči a u priateľa svojho na Dobrej Vode o niekoľko rokov zomrel.