Obrázky z dejín literatúry slovenskej

Ale už pred tým písali odchovanci Štúrovej školy básne po…^[1] blýska“ vznikla roku 1844, keď slovenskí študujúci odchádzali z Bratislavy do Levoče preto, že ich milovaný učiteľ Ľudevít Štúr pozbavený bol svojho miesta ako námestník profesora reči a literatúry československej. Složil ju Ján Matúška (1821 — 1877), rodom z Oravy. Ňou posilňoval svojich rodákov, ktorí v tuhej fujavici odchádzali z Bratislavy, kde zanechali štipendiá a iné hmotné výhody, len aby mohli počúvať ďalej výklady o svojej reči materinskej. Musili ísť popri Tatrách, no nebáli sa blesku ani hromu, lebo tí sa musia ztratiť ak Slováci budú držať dovedna a ešte i osožia, lebo Slovensko len následkom úderov hromu môže sa prebrať k novému životu.

Druhí Štúrovci išli medzi ľud a sbierali rozprávky ako Ján Francisci Rimavský. Ten v zneuznanom Popelvárovi videl vtelené vlastné určenie Slovenska, ktoré, ako najmladší syn v rozprávke zvíťazí nad osudom sveta. Podobne sbieral rozprávky i ev. farár Pavel Dobšinský (1828 — 1885). Hymnu „Kto za pravdu horí“ složil Karol Kuzmány (1806 — 1866), hymnu „Hej Slováci“ napísal pri svojej návšteve v Prahe Samuel Tomášik ešte len roku 1834 (toho istého roku, ktorého vznikla česká hymna „Kde domov můj?“).