Posledná ruža a iné rozprávky

Na stráži stojí statný vojak,
šuhaj čo kvet — život — sila.
V myšlienkach blúdi rodným krajom:
Či naň myslí matka milá.

Ten rodný kraj mu nebom túžby…
Či ho vidí ešte kedy?
Veď život je snom zvlášte v boji,
možno sníva naposledy.

To krátke žitie — úsmev jara.
— Večnosť toho plno chová —
Bohatstvo, vláda, mladosť, krása,
zdravie, sila: prázdne slová.

Hoj, človek je tu čírou tôňou,
zmizne ako slnko za mrak.
Bol, nie je. — Čierna zem ho skryje.
Šuhaj v kraj svoj upiera zrak.

Zahvíždi výstrel smrtonosný…
Šuhaj zmiera zbraňou vraha…
Zlomený pohľad v kraj svoj hodí: