Pohromnice

Les ako les.

Pozapínané ticho.
Jediným hvizdom vtáka navyše
odskočia černice do očí.

Les medzier.

Strom ustupuje stromu
na doskok veverice.
Myšlienky v hrdzi.
Len mihnú chvostom
plamienky v lanskom ihličí.

Loď lesa.

Laná. Svetlo. Stožiare.
Deravé staré zelene.
Už nastupujú
drevorubači. Kolíšu
kroky od zeme
k zemi.
Ruky v sekerách.

Popravisko lesa.

Okolo stromov krúti kolesami
rebrinák haluzia.
(Ferovho otca privalilo,
Markin muž suší vodu,
vynáša noše detí.)
Srnčí pach,
bubny ďatľa.