ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Za dolinou vŕšok, za vŕškom dolina…)

Vyšli sme ráno, keď sa vŕšky blížia.
Vyrastali sme úzkemu spánku: papradi,
a pribalili zubnú kefku, chlieb a jabĺčko.

(…bude ti, dievčatko, kolískou pre syna.)

Pramene mohli otvárať ligotavé
prstene slnečnému prachu. Stúpalo sa
až k samým zrkadlám, kde nebo
zabudlo nohy na kameni.

(Kolískou pre syna, zvonom pre milého…)

Skálie nás neobíde. V kroví
strácame pichliače, malinové kvapky.

(…škoda tej ružičky do vienka bieleho.)

Pred nami pokrútené polostromy
vyhľadávajú ťažiská. S nami strach,
ten, čo má meno po páde.

(Škoda tej ružičky tomu rozmarínu…)

Tu už aj tráva skalu opúšťa. Odkladáme
pár nepotrebných vecí. Do noci
možno aj strihneme.

(…neprejdeš, dievčatko, vŕšok cez dolinu.)

Pozerali sme na hodinky. Pramene
snímali obrúčky hviezdam. Na úpätí
budeme do rána obchádzať sami seba.

(Sú také vŕšky, kde by si človek ľahol.
Sú ale doliny, že by vyliezal…)