E-mail (povinné):

Ladislav Nádaši-Jégé:
Z listov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Katarína Šusteková, Viera Studeničová, Filip Pacalaj, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Veronika Ptačinová, Michaela Dofková, Christián Terkanič, Ivana Hodošiová, Katarína Sedliaková, Peter Plavec.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 54 čitateľov

Františkovi Votrubovi

[192]

Veľmi ma teší, že ráčite vydávať nový beletr. mesačník.[193] Veru sa nám zíde niečo šikovné, čo by ukazovalo presnejšie, koľko odbilo na literárnych hodinách, než ako to robia naše dosavádne časopisy. Vy iste lepšie poznáte pomery na slovenskom literárnom toku práce ako ja, ale obávam sa, či budete vedieť zohnať krúžok spolupracovníkov takých, akých ste si želali. Čo sa mňa týka, vďačne Vám stojím k službám, len toho sa obávam, že ma ráčite silne preceňovať, keďže som tu v Kubíne bez každej spoločnosti, s celkom nedostatočnými literárnymi pomôckami, iste celkom zhrdzavel, ak nezblbol nadobro.

Možno by som ešte vedel napísať akú-takú novelku alebo kresbu. Ale mňa teraz väčšmi baví naťahovačka s našimi mladými kritikmi a spisovateľmi a neviem, či nie som na to prislabý, alebo zaostalý, a vystavím sa len posmechu.

Dovoľujem si poslať Vám na ukážku môjho zmýšľania túto diakritiku,[194] napísanú pre košickú Vesnu, lebo pochybujem, že by ju Krčméry uverejnil, a najmä nie bez škrtov. Na každý prípad by bolo potrebné aspoň povrchné dorozumenie, aby Vám moje výpady nechutili ako piesok v jedle.

Nuž ale keby to nešlo, tak Vám budem hľadieť aspoň beletriou poslúžiť.[195] — Možno, keby som mal niečo časopisov a ktorúsi tú novšiu knihu, by som zmúdrel. Čítam po maďarsky, nemecky, anglicky, francúzsky a taliansky.

Ak myslíte, že sú moje „voľné rozpravy“ daromný šum, ráčte mi urobiť tú službu a zakúrte s nimi. Ak by ste mysleli, že by mohli obstáť, /…/ tak mi ich ráčte vrátiť.

Odpusťte, že Vám píšem takto ledabolo, ale chcejúc Vám už odpovedať, robím to počas nemocensko-pokladničnej ordinácie, a nie som tak pohromade, ako by sa to patrilo, keď sa zhovárame s mužom, pred ktorým máme taký úprimný rešpekt, ako ja pred Vami.

Ale nádejam sa, že sa časom zblížime a nebudeme hľadieť na každú formalitu.

Ešte raz: veľmi sa teším Vášmu podniku a nakoľko budem môcť, budem Vám k službám.

6. IX. 1928

*

Potešila ma Vaša správa, že skutočne vydávate Vašu revue. Nedostal som dosiaľ číslo a nevidel v nijakom kníhkupeckom výklade. Vivat, floreat, crescat!

Ako som Vám už bol odpísal, s povďačnosťou prijímam Vašu výzvu k spolupráci. Nakoľko moje slabé sily atď. atď., stojím Vám k službám.

Čo sa týka môjho článku, ktorý som Vám bol poslal, som úplne spokojný, že ste ho položili a/a. Ani som nemyslel, že ho ráčite uverejniť, a nakoľko si pamätám, ani som Vám ho preto neposlal, ale mala to byť aká-taká informácia o mojom zmýšľaní v niektorých veciach.

Nahliadam z Vášho ct. listu, ako diskusia postaví veci do pravého svetla. Vaše poznámky prijímam s uznaním. Ubezpečujem Vás, že by som ten článok nebol posielal alebo nikde, alebo by som ho bol zoškrtal, alebo poslal do ohňa, ako to často robievam. Bol som momentálne rozmrzený na tých mládencov, najmä pre Krčméryho.

Ináč parom ma po nich!

Vďačne Vám pošlem, čo stihnem urobiť. Lenže som teraz lekárskou prácou zaťažený. Som sakramentský otrok, ťahajúci v jarme, ktoré mi ťažko leží na väzoch.

Zo zolovštiny som sa už dávno vystrábil. Niekdy v opisoch si človek aj zanaturalizuje, najmä v ľudových črtách, ale z materializmu a vôbec z jeho smerov — som sa dávno vystrábil. Taktiež pesimizmus mi je sprostý. Takého Vámoša by som vytrepal s jeho hlúpym — náladovým pesimizmom. Vôbec mnohé ma mrzí pri našich mládencoch. I antinacionalizmus. Kristína Vavrincova je historická a nacionalistická, a je to utešená práca, ktorú číta celý svet. K tomu tá baba hriešna má všetky moderné formalistické fígle. Nórov sú len dva milióny, ako nás, a zemeguľa ich poslúcha…

Veľmi som rád, že sa Vám moja Annalena videla.[196] Myslel som si: hľa, človek, ktorý vie, čo je renesancia a vie posúdiť povedzme — umeleckou chcejúcu byť prácu. Lebo však i spisovateľ má pocit, či sa mu niečo vydarilo, či nie. A ja si myslím, že kto vie, kto bol Cosimo de Medici,[197] možno uzná, že jeho siluetka nie je v nej celkom skreslená.

Rád by som s Vami i viac pobesedoval, ale musím utekať za robotou.

12. II. 1929



[192] Listy sú v Ústrednom archíve SAV v Bratislave. Tu ich odtláčame zo zb. Jégé v kritike a spomienkach, Bratislava 1959, s. 562 — 564.

[193] Veľmi ma teší, že ráčite vydávať nový beletristický mesačník — V januári 1929 začal Fr. Votruba vydávať mesačník Slovenské dielo, revue pre literatúru a umenie. Vyšlo iba sedem čísel (posledné 30. októbra), potom časopis zanikol.

[194] na ukážku môjho zmýšľania túto diakritiku — ide zrejme o Jégého Glosu k literárnej tvorbe, ktorú Votruba publikoval hneď v prvom čísle svojej revue (uverejňujeme ju aj v tomto zväzku Spisov), hoci v druhom liste Votrubovi sa Jégé domnieva, že ju redaktor odložil ad acta

[195] tak Vám budem hľadieť aspoň beletriou poslúžiť — vo Votrubovej pozostalosti (Ústredný archív SAV) nachádza sa rukopis Jégého poviedky s dedinskou tematikou Pravota. Rukopis je korigovaný redaktorom Fr. Votrubom, ktorý ho asi mienil použiť v niektorom z budúcich čísel svojho časopisu. Keďže časopis prestal vychádzať a Votruba Jégému poviedku nevrátil, ostala v redakčnom stole.

[196] som rád, že sa Vám moja Annalena videla — Votrubove listy Jégému sa nezachovali, a tak nevieme, čo sa mu na Jégého novele videlo. Novela Annalena vyšla v Slovenských pohľadoch 43, 1927, č. 12, s. 761 — 769, a neskoršie v zbierke noviel Itália (1931)

[197] Cosimo de Medici (1389 — 1464), príslušník šľachtického rodu Mediciovcov vo Florencii. Podporoval umenie a humanistické idey. Nezastával (na rozdiel od mnohých iných členov rodu) nijaký významný politický post, ale ako bohatý veľmož mal rozhodujúce slovo v boji o moc vo Florencii.




Ladislav Nádaši-Jégé

— významný prozaik generácie neskorého realizmu, redaktor, literárny teoretik, lekár, znalec jazykov Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.