E-mail (povinné):

Ladislav Nádaši-Jégé:
Z listov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Katarína Šusteková, Viera Studeničová, Filip Pacalaj, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Veronika Ptačinová, Michaela Dofková, Christián Terkanič, Ivana Hodošiová, Katarína Sedliaková, Peter Plavec.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 60 čitateľov

Andrejovi Mrázovi

[153]

D. Kubín 31/I. 31

Veľavážený pán sekretár!

Sľúbil som Vám, že Vám dám nejaké dáta o napísaní Kurucov a Donča, keď sa zozbieram, a teraz — keď už asi múdrejší nebudem — vidím, že Vám vlastne ani nemám veľmi čo povedať. K Dončovi ma priviedol dr. Krčméry, ktorý mi poslal i prameň o ňom, a síce Beszterczebánya és vidéke (mystiku) od Fekin Ipolya (?).[154] Okrem toho som prečítal monografiu Trenčianskeho hradu a kadejaké dejepisy, čo som vedel dostať do rúk. O Kurucoch platí to isté. O tých som prečítal i nemecké dejepisy, ktoré — pravda, nesúhlasili pri posudzovaní Rákócziho s našimi. Nuž moja základná mienka bola vždy tá, že sa každá trieda-kasta prala len za svoj prospech. Tak to bolo i bude. A Maďari nech netárajú, že sa Rákóczi et comp. bili za svoju maďarskú vlasť. Prali sa za svoje panské bydlo, i to darebácky. /…/

Vy, pán redaktor, odsudzujete zaoberanie sa historickými námetmi. Ja som sa náhodou zaoberal celý môj život hodne dejepisom, a tak nemôžem za to, že mi slovenská minulosť vyzerá (?) ako biely fľak na južnom póle na mape. Niečo, nejaký ten obrázok musíme mať z našej minulosti. Je to akési príšerné, že by sme mali byť národom bez každej minulosti. A myslím, nie je to ani možné. Museli sme mať svojich ľudí, len im pamiatky niet, musíme si to nejak rekonštruovať. Čo sa mňa týka, myslím, že si už s dejepisnými látkami dám pokoj. Však už jesto dosť povolanejších, ktorí sa s nimi pasujú. Jedno je isté, že písať dejepisné veci je veľmi ťažká robota, v pomere s ktorou sú terajšie námety holou hračkou. Čo ako si myslí autor, že pozná kultúru, myšlienkový život minulosti, je to jednako terén plný priepastí. Nuž, pridajú sa anachronizmy pri najväčšej pozornosti, a najmä keď nemá človek pri ruke dostatočnú knižnicu. Čo je ohromné poľahčenie. Píšem, o čom iste viem!

Neviem, nakoľko budete spokojný s mojou odpoveďou. Však Vy ste taký šikovný, že ľahko i z blata vysúkate povraz, keď chcete.

S dokonalou úctou a s priateľským pozdravom i ostatným pánom, Váš

Vám oddaný Nádaši

*

DK. 22/I. 33

Veľavážený pán doktor!

Deň za Vaším listom už prišla naspäť moja A. O.[155] od Kníhtl. spolku. Mal som ten dojem, akoby mne odchádzajúcemu bol ten balík niekto do chrbta hodil, keď som na liste videl podpísaného Škrovinu.[156]

Nemal som ani tušenie, že sú tam takí páni. Nuž zaiste má a musí mať celkom inú mienku o istých veciach pán Škrovina, ako mám ja. Rešpektujem jeho mienku a nehnevám sa ani v tom prípade, keď mi A. O. hodil do chrbta.

Prečítal som Váš list ešte raz. Vy ste, pán doktor, dobrý človek. Začínam o Vás celkom inakšie zmýšľať. Ale verte mi, že ani ja nie som nijaký dráb. Len som nervózny a netrpezlivý a verte mi, veľmi ma žerie každé svinstvo a každá sprostosť.

Neurazím tie chúďatá, ktoré sa tak ťažko pasujú so životom, hoci jest medzi nimi celkom iste hodne naničhodníc. Ak A. O. niekomu prišijem, aby ju vydal, tak ju prepracujem takým spôsobom, aby Vaše protégées neboli urazené. Ak máte ešte nejakú poznámku, zdeľte mi ju, budem Vám za ňu povďačný, hoc mi aj nebude chutiť.

S priateľskou úctou

Nádaši

*

D. Kubín 2/VI. 33

Veľavážený pán doktor!

Dávam Vám za pravdu, že ste moju Magdu Marošovú neuverejnili[157] v ostatnom čísle Sl. P.

Peter Zván vo svojich Čachovanoch — očividne na účet prof. Kostlivého[158] — robí operácie a drží prednášku, za ktorú by sa ten pán profesor celkom iste krásne poďakoval.

Hnisajúce rany nie je zvyk šiť, naopak, otvárať, a som presvedčený, že pán prof. Kostlivý nemá taký dešperátny výsledok i s hnisajúcimi appendictomiami, ako mu to kladie do úst — a to pred operovanou pacientkou — pán spisovateľ.

Je to poetica licentia?[159]

Krásny príklad nepochopenia zámeru spisovateľa je poznámka pána Jána C. v recenzii Maupassantovho Une Vie.[160] (Jeden život a nie Život.) Tvrdí, že „problematika, a či lepšie obsah tejto knihy, zdá sa nám dnes už hodne všedný i spôsobom spracovania a rozvádzaním motívu“.

Maupassant očividne chcel kresliť priemerný život priemerného človeka — respektíve ženskej — a ten život bol a bude všedný i dnes. Chce dokázať, že i taký život je hoden žitia.

Také oči kolúce veci páni kritici nevidia! Úbohí spisovatelia! Je to veru krásny román v každom ohľade!

Bože môj, ako mnohí páni ďaleko a hodne zhora dajú to… zaucho!

Teším sa, že vydáte moje rozprávky.[161] Ktoré, to nechám celkom na Vás. Titul by mohol byť vzatý z jednej — obyčajne to býva prvá — rozprávky.

Veľmi vďačne Vám napíšem nejakú novú kresbu alebo novelu, ak budem mať stihu. Ale do konca mesiaca musím argalášom napísať[162] rozprávku do kalendára a ešte nemám ani čuchu, čo mám napísať.

Ale sa pousilujem!

Keby to nebolo zaujatie a keby bol i duševný pokoj!

S dokonalou úctou

Nádaši

*

D. Kubín 2/IX. 33

Veľavážený pán doktor!

Teším sa, že vydáte niektoré z mojich rozprávok a pousilujem sa napísať Vám čím najskorej ešte jednu (aspoň) novú s takým námetom, ako si to žiadate.[163] Pravda, či Vám 100% vyhoviem, neviem. Pochválim manželstvo, ale samé Wonne und Schmalz[164] to tiež nemôže byť. Ktorýsi háčik tam tiež musí trčať, už aj preto, lebo však líčenie samého hrkútania — jedným slovom vzorného — celkom vzorného — manželstva, by bolo zdĺhavé a nudné.

Ktoré rozprávky mienite vydať, to považujem za Vašu vec, do ktorej sa Vám nechcem miešať. Ja si myslím sám v sebe, že sú všetky dobré, a tak je to i všetko jedno, ktoré vydáte.

Však príde čas aj na tie ostatné.

S priateľským pozdravom

Nádaši

Pozdravte mi, prosím Vás, Jožka Hronského!

*

D. Kubín 29/X. 33

Veľavážený pán doktor!

Nevdojak mi zišiel na um môj starý kamarát zo Zázrivej — nevolá sa práve Borončo[165] — i trochu som porozmýšľal, aký je rozpor medzi názorom týchto ľudí a nás a že nie je celkom ľahko ich vždy posúdiť pre ich „výčiny“.

Predstavil som to v podobe vianočnej rozprávočky, krátkej iste, lebo rozviesť to by vyžadovalo dlhšiu prácu, na ktorú nemám teraz nijakú chuť.

Ak by ste to mohli upotrebiť, zadržte si to. Ak nie, tak to dajte Živene. Alebo mi odpíšte, či ešte Vesna jestvuje? Nevidel som ju dávno.

Mojim zdaním, tá črta nie je zlá a ukazuje v základe ľudský charakter našich ľudí.

S priateľskou úctou Vám oddaný

Nádaši

*

V Dolnom Kubíne 28/I. 34

Veľavážený pán redaktor!

Napísal som rozprávku o skupáňovi z dnešnej doby v samých dialógoch.[166] Ani tušenia som nemal, ako si tým prácu sťažím. Pravdu Vám poviem, že som chcel vlastne napísať drámu, ale od drám mi odišla vôľa nadobro, a tak som si dal s tým pokoj. Je toho možno primoc, až 87 klepaných strán.

Môžem Vám to poslať? Pravda, celkom nezáväzne.

Historickú rozprávku Vám napíšem.[167] Lenže na to potrebujem trochu času, tým viac, lebo sa mi podarilo zachytiť veľmi aspoň mňa zaujímajúci námet, ktorého podrobné historikum mi je známe. Dosiaľ som musel vždy pracovať s nedostatočnými dátami. Myslím, že takto to bude ťažšie. Našli sa písma, v ktorých je dopodrobna opísané vypálenie Veličnej roku 1683[168] vojskami Sobieskeho, tiahnuceho na pomoc Turkami obliehanej Viedni.

Prosím Vás o kratučkú správu.

S dokonalou úctou Vám oddaný

Nádaši

*

Dolný Kubín 14/II. 1934

Veľavážený pán redaktor!

Priložený rukopis poprezeral Mikuláš Gacek[169] a porobil naň svoje poznámky, ktoré nedržím za vhodné Vám zdeľovať, keďže i Vy máte svoj rozum, a urobíte, ako sa Vám bude páčiť. Len to si dovoľujem poznamenať, že bol s prácou spokojný. Pravda, bol by chcel niektoré skratky, najmä v čiastkach nezdialogizovaných, tvrdiac, že dialógy dostatočne charakterizujú i osoby i situácie.

Historickú rozprávku Vám robím a bol by som býval s ňou i hotový, keby nebolo toľko inej práce, ktorá ma najmä duševne odťahuje od nej.

S dokonalou úctou a s priateľským pozdravom

Nádaši

*

Dolný Kubín 27/II. 34

Veľavážený pán redaktor!

Bombardujem Vás takýmito dlhými históriami,[170] s ktorými si neviete rady. Keď ich nemôžete upotrebiť do Pohľadov, tak ich odložte na lepšie časy, možno že sa ich nazbiera na zväzok.

Pousilujem sa Vám niečo krátke poslať, aby ste mali aspoň z primeraného rozsahu radosť.

K veličnianskej skaze som musel nejakých ľudí vykresliť, ktorí mali v nej osobný záujem, a tak sa to natiahlo väčšmi, ako som chcel.

S dokonalou úctou a priateľským pozdravom

Dr. Nádaši

*

Dolný Kubín 4/IV. 34

Veľavážený pán doktor!

Ráčte odpustiť, že Vám tak neskoro odpovedám, ale nebol som niekoľko dní doma.

Hoci mi to chcete dokázať, že obstrihaním moja rozprávka získala na cene,[171] akosi dosť ťažko mi padá uveriť to, keďže pri rozprávke sa zaujíma čitateľ o figúru, ktorú ako-tak pozná. Zápletka ho baví, keď má záujem o postavy, ktoré hrajú v nej zástoj. Nuž, o postavy, ktoré ste Vy ešte nechali v Kvetoch, sa nemôže nikto zaujímať.

Ináč mi je to všetko jedno, aké sú, také sú, ja ich mám z krku, a nie som ani sám za ne zodpovedný.

Prečítal som i Jesenského kreténov.[172] Myslíte, že tie mizerné figúry sú viac hodné ako môj Jóbko? Však sú to už do zodrania opisované maškary, ktorých hlúposť sa naskrze nijakou originálnosťou nevyznačuje.

Alebo Vámošov článok sa Vám zvidel?[173] Ukazuje v ňom, že vie po anglicky a že podľa svojho chvályhodného zvyku kopne do každého, beztoho, že by mal na to nejaký základ. Keby mal zdanie, čo Angličania pre Indiu urobili, hanbil by sa spomínať takú hračku, že ten oficier dal starého Cigána namiesto mladého obesiť. Ale pravdaže dal. A iste urobili tam Angličania aj iné fígle, nad ktorými staré frajle zalamujú rukami. Ale prečo ich urobili? Taký dobytok, ako sú Indovia, nepresvedčí nikto mravnými traktátmi a tou najspravodlivejšou spravodlivosťou, tam veru treba potisnúť i trochu tvrdšou rukou, práve v záujme biednych, ktorých nikto nechránil, ani oni sami seba nie.

Ináčej uznám, že ste môj článok nemohli v celkosti vytlačiť, už i preto nie, lebo ste nemali preň ani miesto. A keď raz rezať, tak rezať ako sa patrí a radšej jedného, ako hneď troch.

Tešilo by ma veľmi, keby ste ma raz navštívili. Veru som tu ani opustený ostatný chrúst. Tratím pomaly záujem o všetko, už sa mi s nikým nechce naťahovať, ani s Bartekom nie. Rozmýšľam práve o tom, že nebudem ďalej odoberať Slov. reč, lebo konfunduje len moju nevedomosť a zabije vo mne i tú trochu slovenčiny, ktorá dosiaľ vo mne vytrvala.

Odporúčam sa do Vášho priateľstva a som s dokonalou úctou Váš oddaný ctiteľ:

Nádaši.

*

Dolný Kubín 10/IV. 34

Veľavážený pán redaktor!

Veľmi ste ma nastrašili Vašou výzvou, aby som podal správu o svojej činnosti ako člen vedeckého odboru Matice slovenskej za rok 1933. Veď ja ani to neviem, že som členom tohto odboru, a tak tým menej viem o tom, že by som ja bol hoc i len krížom slamy preložil. Veru to nie je pekne odo mňa, uznám to, ale čo mám robiť, keď sa necítim spôsobilý k nijakému vedeckému pracovaniu?

Uznám Vám bez všetkej ďalšej škriepky, že sa Demokrati pána Jesenského môžu veľmi mnohým páčiť, veď napísané je to šikovne, a ja len zo svojho zásadného stanoviska odopieram kresbu absolútnej sprostosti, akou sa vyznačujú tieto figúry. Iným sa práve také postavy páčia. Možno i nie som úplne objektívny a možno druhí čitatelia nečítali toľko karikatúr na úradníkov, ako som práve ja mal to šťastie. Veď si spomeňme len na Gogoľovho Revízora, ktorý je asi vzorom tohto druhu kresieb. I ja sám si môžem v tomto ohľade robiť výčitky svedomia.

Ktože vie, čo kedy z človeka hovorí? Iste nie vždy čistá rozvaha. A kto je vstave povedať, z akých najrozličnejších zložiek je poskladaný duch ľudský a čo kedy z človeka hovorí?

Tak tento štvrtok prídete? Teším sa, že budem môcť byť s Vami.

Vám s dokonalou úctou oddaný:

Nádaši.

*

Dolný Kubín 5/VII. 1934

Veľavážený pán doktor!

Na Vašu žiadosť Vám posielam druhú rozprávku, pravda s obavou, že sa Vám ani táto nehodí. Teraz už naozaj neviem, čo si žiadate.

Trochu ma prekvapilo, že sa staviate proti kontroverznej beletrii, keď celý rad najvychytenejších európskych spisovateľov ju dnes pestuje (Shaw, Chesterton, Wells, Gide, Maurois, atď., atď.). Veď tým chlapíkom, ktorí špinia slov. národ, by neškodilo, keby videli svoj obrázok v zrkadle pravdy. Nuž, možno sa Vám práve do Pohľadov nehodí. Lenže trochu tou kontroverziou zapácha i táto rozprávka. Možno by či jednu, či druhú mohli uverejniť Národnie noviny alebo Slov. denník. Alebo hoďte to jednoducho do koša. Parom tam po tom. Napokon pre mňa urobili svoju povinnosť, nakoľko som s nimi zabil čosi času.

S priateľským pozdravom:

Nádaši

*

Dolný Kubín 1/XII. 1934

Veľavážený pán doktor!

Mám hotovú rozprávku pre Vás, i posielam Vám ju. Možno, že tentoraz obstojí do vianočného čísla.

Čítal som Váš článok v Slovensku[174] o našej dramatickej literatúre. Ste v ňom v krátkosti veľmi výstižne podali naše pomery. Dovolil by som si Vás len upozorniť na veľké ťažkosti, s ktorými je u nás spojená dramatická tvorba, a síce z hmotného ohľadu. A že tento ohľad už i u nás padá na váhu, toho dôkaz je vyrábanie románov remeselnícky, doprosta na jarmok (Nižnánsky, Hrušovský).

U nás je vôbec veľká bieda s umeleckou tvorbou, keďže sa nikto nemôže (venovať) spisovateľskej práci s celou silou. Musí byť na našich dielach vidno, že sú vypracované len akoby úchytkom, medzi druhou robotou, ktorá je vlastne naším pravým povolaním. A nielen samé písanie tej rozprávky, ale jej duševné zostavenie hatí sto iných myšlienok a starostí. Človek vlastne len v nespavé noci môže trochu pokojne rozmýšľať, ak ho nežerú iné starosti.

A teraz zložiť rám na drámu! Skúste to a uvidíte, aká je to sakramentská robota, keď ten mizerný mozog nemôžeš narichtovať ako nejaký stroj, aby tak pracoval, ako by si človek žiadal. Je to mordárska robota! Sám nie som spokojný so svojím plánom, a jednako ho neviem prerobiť takým spôsobom, aby som bol s ním spokojný. A k tomu si teraz pomyslím, načo sa mám vlastne trápiť? Aby ma strhali nemilosrdne pre nič-za nič? Za vydanie drámy dostanem päťsto-šesťsto korún, za čo môžem kúpiť jeden chatrný oblek, a za predstavenia hoc i na všetkých ochotníckych scénach dohromady sto-dvesto korún! V Národnom divadle ho dajú raz-dva razy a i za to nedostanem ani halierik, okrem odsudzujúcej kritiky.

Nemyslite, že punkt ja som taký hmotár, ktorý by hľadel len na tie mizerné groše. Nehľadím na ne, však i dnes väčšinu svojho skromného dôchodku miniem nie na svoje potreby, a že som nikdy nebol držgrošom, toho najjasnejší dôkaz je, že ani nič nemám, okrem toho baraku, v ktorom bývam a ktorý som za ženine peniaze kúpil. Keby som mal akúsi zábezpeku, že napíšem niečo hodnotnejšie, vďačne by som i doplatil na to. Ale veľká väčšina našich spisovateľov tak rozmýšľa, ako Vám rozprávam. A tak bude dlho trvať, kým sa u nás vyvinie nejaká dramatická literatúra. Posledne, keď som sa zhováral so Stodolom, sa mi tiež žaloval, ako zachádzajú s ním rozliční kritigrové. Nenechajú na človeku suchú nitku! Bol veru znechutený a tiež spomínal, že si dá s tým remeslom pokoj.

Myslím, že Vám touto jeremiádou nerozprávam nič nové, nuž ale však som s týmto výšplechom nikomu neublížil. Píšem Vám to len preto, lebo ma zasa pokúša myšlienka sklepať nejakú drámu o našich nezamestnaných mladých ľuďoch.

Ale úfam, že to pokušenie premôžem, alebo ak i nie, tak si elaborát nechám pre svoju domácu potrebu.

Prajem Vám a Vašej milej polovičke všetko dobré a bozkávam jej ťapočku.

S priateľským pozdravom

Nádaši

*

Dolný Kubín 15/V. 1935

Veľavážený pán redaktor!

Nie som také dieťa, žeby som pre nejaké malichernosti chcel robiť ťažkosti, keď vidím u Vás úprimnú dobrú vôľu k spolupráci. Lenže som do konca tohto týždňa nie vstave napísať niečo nové, a tak mi nezostáva nič iné, ako Vám opätovne zaslať rozprávku, ktorú som Vám bol do decembrového čísla poslal a o ktorej predpokladám, že ste ju ani nečítali, lebo je to, mojim zdaním, nie taká zlá vec, žeby ste ju v Pohľadoch nemohli uverejniť. Je to rozprávka napísaná na muštru anglických Short stories, a namýšľam si, že som čítal v angličtine i slabšie.

Ubezpečujem Vás, že necítim ani stopu nejakého roztrpčenia proti Vám a že zostaneme v budúcnosti takými — možno lepšími — priateľmi, ako sme boli.

S dokonalou úctou

Nádaši

*

D. Kubín 21/VI. 35

Veľavážený pán redaktor!

Napísal som rozprávku rozdelenú na tri dejstvá,[175] ktorú by bolo veľmi ľahko zdramatizovať, ak by bola vhodná na drámu.

Je to pokus s takýmito rozprávkami, ktorými by autor neriskoval prácu s námetom nevhodným alebo nevhodne spracovaným pre drámu. Ako rozprávka to môže obstáť, ako dráma by to možno nezodpovedalo. Rozprávke by dodal cenu i dramatický spád podania.

Nie je to pridlhé, možno by to vyšlo na dvadsiatich stranách Pohľadov.

Viem, že ste zaťažený prácou. Ale bol by som Vám jednako povďačný, keby ste ju prečítali — je naklepaná strojom — a povedali mi o nej a o celom spôsobe podania svoju mienku.

Keby ste ju chceli uverejniť v Pohľadoch, vďačne by som Vám ju prepustil. Ale na tom mi nezáleží.

Ak by ste Vy, pán redaktor, nestihli ju prečítať, dajte ju niektorému z pánov recenzentov Pohľadov prečítať a posúdiť ako rozprávku a prípadne ako pokus zdramatizovanej rozprávky, napísanej direktne na prepracovanie na drámu.

Poznamenávam, že túto prácu nežiadam zadarmo, ale že vďačne zaplatím za ňu honorár, aký platia Pohľady za takú recenziu.

Za to len prosím posudok sine ira et studio; môže byť i odsudzujúci, to mi je jedno, len nech je spravodlivý. Za prípadné pokyny budem povďačný.

S dokonalou úctou oddaný

Dr. Nádaši

*

Dolný Kubín 11/VIII. 1935

Veľavážený pán redaktor!

Posielam Vám žiadanú rozprávku do kalendára,[176] nechcejúc Vás nechať na holičkách, hoc sa mi teraz v lete nie veľmi chcelo robiť.

Bol u mňa Gabaj niekoľko ráz a dal mi prečítať jednu rozprávku. Neviem, či som Vám nevošiel do krážov, ale som ho odhováral, aby ju vydal, lebo je to samá metafora a námet nielen obyčajné pohlavné obcovanie, ale i pederastia.

Tak sa zdá, že sa pánu Mečiarovi nechce do mojej rozprávky,[177] lebo dosiaľ nedal nijakú známku života. Možno má príjemnejšie zaneprázdnenie.

Počul som s úprimným poľutovaním, že sa zasa necítite dobre. Nesmiete sa rozčuľovať. Želám Vám, aby ste sa čím najskorej úplne zotavili!

S priateľským pozdravom Vám oddaný

Nádaši

*

Dolný Kubín 12/IX. 35

Veľavážený pán redaktor!

Asi pred troma mesiacmi som si dovolil zaslať Vám „zdramatizovanú“ rozprávku s prosbou o jej posúdenie. Ráčili ste mi vtedy odpísať, že ste ju dali p. dr. Mečiarovi na posudok. Keďže tá práca sa dala pohodlne prečítať za hodinku, myslím, že pán Mečiar by ju bol mohol odbaviť, keby bol chcel.

Prosím Vás, buďte taký láskavý a vypýtajte mi tú prácu od p. dr. Mečiara. Nereflektujem už na jeho posudok, keďže vidím takú zaujatosť z jeho strany, a pošlite mi ju naspäť.

Ďakujem Vám za „Maticu“. Vďačne ju prečítam.

S dokonalou úctou a priateľským pozdravom

Nádaši

Pán prof. Jan Šedivý z Mariboru (Čopova ul. 21) bol u mňa a pýtal ma, aby som mu dal svoje práce. Bohužiaľ, mám len jediný výtlačok i to ten /…/, a preto Vás prosím, ak je možné, aby ste mu poslali redakčné exempláre. Chce referovať o slovenskej literatúre v Dome i svete,[178] najväčšom bel. časopise slovinskom.

*

Dolný Kubín, 21/X. 1935

Veľavážený pán redaktor!

Posielam Vám sľúbenú rozprávku. Možnože nájde milosť vo Vašich očiach. Možno nenájde. Veru sa jej v dnešnom myšlienkovom chaose ťažko vyznať.

Dnes mi písal Šedivý z Mariboru a urguje knihy, ktoré som mu na základe Vášho láskavého sľubu bol prisľúbil. Dovoľujem si Vás upovedomiť, že ich do včerajška nedostal.

Pán dr. Mečiar sa s mojou babračkou vôbec nezaoberal. Nezazlievam mu to. Skutočne nie je hodno sa s takou čvargou zaoberať, akou sme my slovenskí autori.

Divná vec je, že nás Srbi, Poliaci a Slovinci tak hodnotia. Ale to sú predsa blbci, tí sa do toho nerozumejú!

S dokonalou úctou a s priateľským pozdravom

Dr. Nádaši

*

Dolný Kubín, 18/XII. 1935

Veľavážený pán redaktor!

Máte pravdu, že tá moja rozprávka trochu skáče a neškodilo by ju trochu obstrihať. Lenže by sa stala celkom inou. Ľutujem, že ste ju nemohli upotrebiť. Škoda, že nemám nič iné, čím by som Vám mohol poslúžiť.

S poľutovaním sa dozvedám, že ste boli neduživý. Prajem Vám čo najúprimnejšie nielen mnoho radosti zo života v budúcom roku, ale i dobré zdravie!

Ráčte, prosím, i milostivej panej oddať moje rukobozky a najlepšie želania k Novému roku!

S priateľskými pozdravmi a s dokonalou úctou Vám oddaný

Nádaši

*

Dolný Kubín, 12/VII. 1936

Veľavážený pán redaktor!

Posielam Vám i tú druhú rozprávku, ktorú ste už mali a ktorá robila na Vás dojem torza. Myslím, že s tým prídavkom, ktorý som k nej prišil, bude asi zrozumiteľnejšia a že by musel byť ozaj ťažko chápajúci pán, ktorý by nepochopil, o čo tu ide. Panie to iste naskutku kapírujú.

Odporúčam sa Vám s priateľskou úctou.

Nádaši

*

Dolný Kubín 5/X. 1936

Veľavážený pán redaktor!

Mrzí ma, že som Vám poslal také neupotrebiteľné veci.[179] Nabudúce sa viac kadejakou erotikou vôbec nebudem zaoberať.

Nádejam sa, že túto rozprávku budete môcť upotrebiť.

S priateľským pozdravom:

Nádaši

*

Dolný Kubín 8/I. 1937

Veľavážený pán doktor!

Posielam Vám túto nevinnú historku,[180] nádejúc sa, že nájde milosť vo Vašich očiach. Chcel by som honorárom zariadiť svoj predplatok za Pohľady a cenu za Vášho Kalinčiaka.[181]

Neviete, či sťahujú penzistom polovicu honoráru z penzie? Držím to za zvrchovane nestatočné pokračovanie, keď kapitalistov a veľkostatkárov nebantujú.

Vášho Kalinčiaka mi, prosím Vás, dajte poslať, či uverejníte tú pohádku, či nie.

S priateľským pozdravom:

Nádaši

*

Dolný Kubín 31/V. 1937

Veľavážený pán doktor!

Napísal som na Mazáčov súbeh román.[182] Ale mi je pridlho čakať na vybavenie súbehu a vôbec by som bol radšej, keby ho vydala Matica. Ak by Vám to nebolo nemilé, poslal by som Vám ho. Myslím, že pornografie v ňom niet. Pripustím, že môžu byť v ňom veci politické, s ktorými nebudete na sto percent súhlasiť, ale zato sa Vám možno jedno-druhé bude páčiť. Kreslím v ňom zemianske dievča, ktoré sa stane Slovenkou, a je to vôbec osoba ideálna, pravda, nie bez ľudského cítenia. Totižto pridá sa jej, že sa nebojí mladého človeka i bozkať. Myslím, že pán Pöstyényi nenájde v nej nič,[183] do čoho by sa mohol zadrapiť. Ak by sa Vám nehodila, bol by som nútený nolens-volens vyhrať s tou prácou Mazáčovu cenu.

S potešením som konštatoval, že Matica vydala IV. vydanie Šangalu. Dovolím si otázku, čo je s honorárom? Nechcem ho súriť, len by som chcel byť na čistom, v akom štádiu je tá vec?

Želám Vám mnoho radosti z pekného leta a blahoželáme Vám ku Krajinskej cene za Kalinčiaka.

S priateľským pozdravom a rukobozkami milostivej panej. Váš Vám s úplnou úctou oddaný

Nádaši

*

Dolný Kubín 8/VI. 1937

Veľavážený pán doktor!

Potešila ma Vaša zvesť, že ráčite môj román vydať čím najskorej. Ako i tá Vaša správa, že by ste prišli do Oravy na zbojnícku pečienku. Bol by som Vám povďačný, keby ste odpísali, kedy by ste mohli prísť a koľkí, aby sme s výletom neodkladali, lebo je u nás počasie nie veľmi stále, a musíme využiť prázdniny zlých bohov počasia. Odpíšte obratom, že prídete ešte tento týždeň! Šli by sme do Lúčanskej doliny, kde ste ešte neboli. Je tam pekne!

Nádejam sa, že Vám tento list nebude robiť pri čítaní ťažkosti, hoc som ho na mojom stroji naklepal!

S priateľským pozdravom a do videnia!

Nádaši

*

Dolný Kubín 22/VIII. 1938

Veľavážený pán doktor!

Posielam Vám žiadané dve rozprávky.[184] Nádejem sa, že ich budete môcť upotrebiť. Ak by sa Vám niektorá nehodila, odpíšte mi to, do 5. IX. by som mohol niečo iné napísať.

S dokonalou úctou a s priateľským pozdravom:

Nádaši

Dovoľujem si krátku poznámku k Zverolekárovi. Ostatné časy som mal príležitosť byť v spoločnosti veľmi vzdelaných mladých dám, ktoré ma svojou neslýchanou voľnosťou rečí a názorov v zvrchovanej miere prekvapili.

Rozprávka je asi výsledkom týchto rozhovorov.

*

Dolný Kubín 10/X. 1938

Veľavážený pán doktor!

Asi pred mesiacom som Vám bol poslal na Vašu žiadosť dve rozprávky, jednu do kalendára a druhú do Sl. p. Nádejem sa, že ste ich dostali.

Do Sl. pohľadov určenú ste neráčili uverejniť. Myslím, že sa Vám z nejakej závažnej príčiny nehodí. V tom prípade Vás prosím, aby ste mi ju poslali naspäť. Možno, že ju nejaký časopis alebo denník uverejní. Bol by som Vám povďačný, keby ste mi niekoľkými slovami naznačili príčinu neuverejnenia. Možno, že by som ju podľa toho prepracoval.

Tá do kalendára sa Vám hodila?

Prosím Vás, pán doktor, odpovedzte mi čím najskorej. Som veru taký nervózny teraz, že to hraničí s chorobou, všetko ma nepomerne rozrušuje.

S dokonalou úctou a s priateľským pozdravom Vám oddaný:

Nádaši

*

Dolný Kubín 17/X. 1938

Veľavážený pán doktor!

Ďakujem Vám veľmi za Vašu milú kartičku! Vďačne by som Vám napísal niečo z týchto ostatných dní,[185] ktoré — chvalabohu — odišli do pekla naspäť, ale nie som vstave vyvolávať už teraz rozpomienky na tú mátožnú hrôzu, ktorá ma mučila. Moje srdce, nervy sú kaput, len nešťastná fantázia ma mučí s mnohonásobnou silou!

Váš článok v Novom svete je krásny.[186] Škoda, že máte v ňom takú istú pravdu, že akonáhle sa spamätujeme po ukrutnom údere, ktorý nás omráčil, začneme sa znovu ruť. Kdeže by sa bol podel prekliaty egoizmus, ktorý je prvou hnacou silou mnohých šplhalov, ktorých žiadosti nebude možno vyplniť!

Ale aspoň najlepší musia spolu držať! Možno bude takých viac, ako si myslíme.

Želám Vám mladým, aby ste si týmto usužovaním dobyli šťastnú budúcnosť. Ja by som bol spokojný, keby som sa dožil aspoň jej prvej zory.

So srdečnými pozdravmi Váš Vám s úprimným priateľstvom oddaný:

Nádaši

*

Dolný Kubín 14/II. 1939

Slovutný pán profesor!

S úprimným potešením Vám blahoželám k zaslúženému uznaniu[187] Vašej vedeckej spisovateľskej práce našou vládou. Je to plus našej samostatnosti, ktoré nás vymerí s niektorými jej stránkami, ktoré nás menej potešujú. Som presvedčený, že budete brať v našom literárnom živote účasť, ktorá jeho úroveň vyzdvihne vysoko nad dnešnú.

Prajem Vám, aby ste boli dlhé roky zdravý a aby Vám nijaké pomery nestavali hrádze vo Vašej práci.

Podobne prajem i milostivej panej, aby v svojom umeleckom diele tak pokračovala, ako to dosiaľ robila. Je isté, že sa tak za rok za dva stane prvou slovenskou maliarkou, keďže má na to nielen prirodzené vlohy, ale i porozumenie pre skutočnú úlohu a povahu tohto krásneho umenia.

Ľutujem však, že odchádzate z nášho pracovného kruhu a že najmä ja strácam s Vami asi jediného priateľa viažuceho ma k Matici a k jej vydaniam.

Nemám ani tušenia, kto bude pri Matici Vaším nástupcom, ale obávam sa, že čo by ním bol hocikto, ja s ním v mojom veku k súladnej práci sotva prídem.

Bude mi ľúto, lebo mi práca s Vami — najmä ostatné roky — bola milá a vlastne jediná, ktorú som vážne bral.

Nuž, ale bude, ako bude…

Keby len to rozchodné chápanie jednej veci[188] nezapríčiňovalo u nás také hnevné výpady! Veď ako sa možno mýliť i vo veci, v ktorej máme možnosť zadovážiť si úplnú istotu, toho dôkazom som si ja sám v sebe.

V našom dome, v chodbe vedúcej od schodov na ulicu, sú v stene vmurované dvere do obchodu, ktoré sa nedajú otvoriť. Tridsaťsedem rokov chodím tou chodbou denne niekoľko ráz a minule som sa škriepil so svojou ženou, že tam takých dverí niet!

Všetko závisí od toho, ako si vec uvedomíme. Na každú môžeme hľadieť zo sto stanovísk, a neuvidíme prípadne ani dvere na chodbe.

Posielam Vám túto prácu, aby som Vám dokázal, že som Vám bol do konca verným pomocníkom.

Vaše rozhodnutie, čo urobíte s ňou, prijímam v každom prípade s uspokojením.

Prosím, oddajte milostivej panej naše najúctivejšie pozdravy a moje rukobozky.

Spomínajte si na mňa s tým priateľským pocitom, s akým to ja budem robiť o Vás, slovutný pán profesor.

S dokonalou úctou Vám oddaný

dr. Lad. Nádaši



[153] Jégého listy Andrejovi Mrázovi sa dostali s Mrázovou pozostalosťou do Literárneho archívu Matice slovenskej. Vybrali sme najzaujímavejšie a tu ich publikujeme knižne. Sedem listov (resp. úryvkov listov), týkajúcich sa problémov divadla, uverejnil J. Pašteka v príspevku Andrej Mráz medzi literatúrou a divadlom. Slovenské divadlo 27, 1979, č. 1, s 77 — 118.

[154] Beszterczebánya és vidéke od Fekin Ipolya (?) — Jégého otáznik je tu na mieste, pretože išlo — ako sme uviedli — o dielo Arnolda Ipolyiho (1823 — 1886), maďarského historika a biskupa Beszterczebánya müemlékei

[155] A. O. — Alina Orságová

[156] Oto Škrovina (1877 — 1939), cirkevný historik, dlhoročný ev. farár a senior v Martine, zúčastňoval sa národného a kultúrneho života, bol činný aj v Kníhtlačiarskom úč. spolku

[157] že ste moju Magdu Marošovú neuverejnili — novela Magda Marošová vyšla už v nasledujúcom, júnovom, čísle Slovenských pohľadov

[158] prof. Kostlivý — MUDr. Stanislav Kostlivý (1877 — 1946), lekár-chirurg, univerzitný profesor a rektor bratislavskej univerzity v r. 1923 — 24

[159] poetica licentia — (lat.) porušenie nejakej normy z hľadiska adekvátnej vnútornej štruktúry

[160] pán Ján C. v recenzii Maupassantovho Une Vie — pod touto značkou publikoval recenziu Maupassantovho Života (Slov. pohľady 1933, č. 5, s. 324) Andrej Mráz

[161] Teším sa, že vydáte moje rozprávky — A. Mráz vydal roku 1934 výber z Jégého noviel pod názvom Medzi nimi.

[162] musím argalášom napísať — argaláši, pejoratívny názov agrárnikov, t. j. členov a prívržencov agrárnej (Republikánskej) strany. Jégého poznámka týka sa poviedky, ktorú chystal do roľníckeho kalendára; v tridsiatych rokoch pravidelne prispieval poviedkami z roľníckeho prostredia do viacerých kalendárov

[163] ako si to žiadate — Mráz žiadal, aby Jégé napísal do pripravovanej zbierky Medzi nimi novelu, v ktorej pochváli manželstvo ako inštitúciu („nejakú apológiu manželstva“). Jégé napísal novelu Láska v manželstve, ktorú však ťažko nazvať „apológiou manželstva“.

[164] Wonne und Schmalz — (nem.) rozkoš a sentimentalita

[165] nevolá sa práve Borončo — poviedka, ktorú poslal Mrázovi, sa volala Vianoce Adama Boronču; nevyšla v Pohľadoch, ale vo Vesne 7, 1933, č. 11 — 12, s. 201 — 207

[166] napísal som rozprávku o skupáňovi… v samých dialógoch — ide o dramatizovanú novelu Slobodná vôľa; autor ju niekoľko ráz prepracoval, ale nakoniec nikde nevyšla. Publikovali sme ju až v 6. zväzku prítomných spisov (Alina Orságová). V edičnej poznámke sa predpokladá, že Jégé sa ju nepokúšal uverejniť. List Mrázovi túto domnienku vyvracia.

[167] Historickú rozprávku Vám napíšem — ide o novielku Jedovaté kvety, ktorá vyšla v Slovenských pohľadoch 50, 1934, č. 3, s. 157 — 168

[168] vypálenie Veličnej roku 1683 — Veličnú vypálili poľskí vojaci, ktorí prechádzali cez Oravu na pomoc Turkami ohrozenej Viedni

[169] Mikuláš Gacek (1895 — 1971), prekladateľ z ruskej a sovietskej literatúry, Jégého priateľ, vtedy notár v Dolnom Kubíne a sporadický korektor Jégého próz. Tu ide o jeho účasť na dramatizovanej novele Slobodná vôľa.

[170] Bombardujem Vás takýmito dlhými históriami — podľa formulácie mala novela Jedovaté kvety pôvodne väčší rozsah, jej rukopis sa však nezachoval

[171] že obstrihaním moja rozprávka získala na cene — Jedovaté kvety skracoval redaktor Andrej Mráz

[172] prečítal som i Jesenského kreténov — Jesenského román Demokrati

[173] Alebo Vámošov článok sa Vám zvidel? — Gejza Vámoš: Pri Atlantiku. Slovenské pohľady 50, 1934, č. 3, s. 152 — 156

[174] čítal som Váš článok o Slovensku — Andrej Mráz: O našej dramatickej literatúre. Slovensko 1934, november, s. 49 — 51

[175] Napísal som rozprávku rozdelenú na tri dejstvá — poviedka sa nezachovala a nebola publikovaná; je však novým dokladom na oživenie dramatických sklonov u Jégého v druhej polovici tridsiatych rokov

[176] Posielam Vám žiadanú rozprávku do kalendára — v kalendároch (Slovenskom obrázkovom kalendári, Kalendári Tatry banky, Kalendári Roľníckych vzájomných pokladníc) na rok 1936 má Jégé tri poviedky: Slnce svieti, ako chce, Okolo pravdy a Priateľská návšteva. V tomto prípade ide o prvú poviedku.

[177] že sa pánu Mečiarovi nechce do mojej rozprávky — ide o dramatizovanú novelu Slobodná vôľa

[178] Dom i svet — Dom in svet (1888 — 1945), Slovinská literárna revue

[179] že som Vám poslal také neupotrebiteľné veci — z formulácie vyplýva, že Mráz poslal obe poviedky Jégému nazad

[180] Posielam Vám túto nevinnú historku — mohlo by ísť o Rozprávku, ktorá vyšla v Slovenských pohľadoch 1937, č. 1, s. 27 — 33

[181] a cenu za Vášho Kalinčiaka — Andrej Mráz: Ján Kalinčiak, Martin 1936

[182] Napísal som na Mazáčov súbeh román — ide o román S duchom času, ktorý vyšiel v Matici slovenskej roku 1937

[183] pán Pöstényi nenájde v nej nič — Ján Pöstényi (1891 — 1980), správca Spolku sv. Vojtecha; v kritikách kníh uplatňoval mravno-náboženské hľadisko

[184] Posielam Vám žiadané dve rozprávky — prvá z nich Zverolekár, vyšla v Slovenských pohľadoch 1938 v č. 10, s. 526 — 533; druhá je pravdepodobne Strieborná lyžička, ktorá vyšla v Slovenskom obrázkovom kalendári na rok 1939

[185] Vďačne by som Vám napísal niečo z týchto ostatných dní — ide o tragické udalosti súvisiace s Mníchovom

[186] Váš článok v Novom svete je krásny — Ide o článok Osudné rázcestie dejín. Nový svet 13, 1938, č. 42, s. 2

[187] Vám blahoželám k zaslúženému uznaniu — A. Mráz odišiel z Matice slovenskej do Bratislavy prednášať na filozofickú fakultu

[188] Keby len to rozchodné chápanie jednej veci — Jégé má zrejme na mysli zmenený vzťah k Čechom; tento problém sa ho osobne bolestne dotýkal, pretože jeho dcéra Mária mala za muža českého dôstojníka a odišla s ním do Protektorátu




Ladislav Nádaši-Jégé

— významný prozaik generácie neskorého realizmu, redaktor, literárny teoretik, lekár, znalec jazykov Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.