ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1.
Ó kopio! hodná cťeňá,
Hodná všeho veľebeňá,
Čo s’ Krista bok otvorila,
A krv z vodú viceďila,

2.
I vi kľince, čo sťe teho
Pána ňeba najviššého
Ruki, nohi sprerážaľi,
A na kríži ho držaľi,

3.
Prebodňiťe srdca naše
Odevzdané v roztopaše;
Vipichňiťe s ňích ven zlosťi
A všeľiké ňeprávosťi.

4.
Ku pokáňú jích zbudzujťe,
Plač nad hríchí rozmnožujťe,
Ruki k milosrdním skutkom,
Nohi k dobrím veďťe krokom,

5.
Abi sme vinn pozbavení,
A čnosťami ozdobení
Bohu v čistoťe slúžili,
A večňe s ňim sa ťešili.

1.
Bože Otče zlutovňíku,
Všech kajících milovňíku,
Ráč visľišať z visosťi
Naše slušné žádosťi,
Keď po tito ďňi zvoľené
Ku prosbám ustanovené,
K ťebe sa uťíkáme,
A pobožnosť konáme.

2.
Zachovaj cirkev svú v kveťe
A rozšír po celém sveťe.
Ukroť jéj ňepráťelov
A blúdních zvoďiťelov.
Zachovaj otca Rímského,
Námestňíka Kristového;
S ňím celé duchovenstvo,
Učícé náboženstvo.

3.
Zachovaj krála našého,
Ke vláďe predstaveného.
Daj mu slavňe panovať,
Ve vojnách zvíťazovať.
Zachovaj všeľikú vrchnosť
Vedúcú nad nami starosť;
Abi zdárňe ríďila,
Ščastľivích nás činila.

4.
Mocnárom a králom zemskím
I všem kňížatom kresťanskím
Uďel pokoj a svornosť
I jednoti vždi stálosť.
Ňech válka a zlá búrľivosť
I ňepráťelská žúrivosť
Medzi ňích ňevstupujú,
Bídi ňerozmnožujú.

5.
Požehnaj hodnú úrodu
Každému zemskému plodu,
Bi sme mali živeňí,
Potrebné opatreňí!
Zachovaj na ťeľe zdravích
Od ňemocí nákazľivích.
Úpad, búrku, hrom, oheň
A škodnu stav povoďeň.

6.
Ubohé vdovi, siroti
Ochráň od bídi a psoti;
Poťešuj zarmúťeních,
Úzkosťú utrápeních.
Všeckím kresťanom zemrelím,
V pravďivéj víre zesnulím,
Lahkí daj odpočiňek
A v ňebi veční stáňek.

7.
Zvlášť nám praj za ňeprávosťi
A spáchané všecki zlosťi
Stálé pokáňí čiňiť,
Novích hríchov sa chráňiť.
Praj v čnosťách a dobrích skutkoch
I spasitelních účinkoch
Do smrťi zetrvávať,
A s ťebú sa radovať.

1.
Kristus po slavném skríšeňú
A nad smrťú zvíťazeňú
Apoštolom sa zjevoval,
Vlasté vstáňí dokazoval.
Hovoril o svém královstve
A večném blahoslavenstve.

2.
Naposľedi jích na blízkú
Védel horu oľivetskú.
Svaté ruki povíšící,
Radem všech požehnající.
Do oblak sa pozdvihuje,
A na ňebe vistupuje.

3.
Keď za idúcím patriľi,
Dva anďeľi sa zblížiľi.
Rekľi: Muži, čo stojíťe?
Za tím Jéžišem hľeďíťe?
Jak vzatí je včil do ňeba,
Tak zas príjďe sám od seba.

4.
Ó Kriste tam panující
A na pravici seďící
Premocní si náš prostredňík,
U Otca svého prímluvňík,
Keď druhíráz na svet príjďeš,
A všech luďí súďiť buďeš,

5.
Jak si včil pri svém vstúpeňú
Nábožních vzal k osláveňú:
Tak nás tenkrát pojmi sebú,
K žádanému zdvihňi ňebu;
Bi sme s ťebú prebívali
A večňe sa radovali.

1.
Kristus ze svích apoštolov
Učiňící učitelov
Z ňeba Ducha Svatého
Oďeslať jím prislubuje,
Spolu ešče prikazuje,
Čekať na príchod jeho.

2.
Potom aľe abi išľi
A po sveťe sa rozešľi
Kázať ludu spaseňí;
Dává moc ďivi konávať,
A s timito potvrdzovať
Svoje svaté učeňí.

3.
Tu sa s ňimi rozlučuje,
A na ňebe vistupuje
V anďelském sprovádzáňú.
Veľkí počet veďe svatích
Za sebú k sláve pojatích
K večnému radováňú.

4.
Kriste, kterí s’ hore vistal,
Abi s’ místo nám prichistal,
Bol u Otca prostredňík,
Chceš abi sme tam bívali
A s ťebú sa radovali,
Kďe si veční panovňík.

5.
Vezmi nás do teho svého
Královstva pripraveného
Pre všeckích vivoľeních,
Abi sme tam prebívali
A vždicki sa ťešívali
V sláve blahoslaveních.

1.
Všemohúcí Svatí Duchu
Pripusťi vrúcní hlas k uchu,
Darmi tvéj mocnéj milosťi
Naplň srdca nám v hojnosťi.

2.
Osvíť nám rozumu ťemnosť
Skrze svetla svého jasnosť,
Bi sme hríchi viznávali,
Slova božé poslúchali.

3.
Zapál srdca naše ohňem
A tvojéj láski plameňem,
Bi sme Boha milovali,
Jemu verňe slúžívali.

4.
Odvráť od nás ňedbanľivosť,
Uďeluj ve víre stálosť,
Bi sme pevní v ňéj bívali,
Odvésť ňijak sa ňedali.

5.
Popraj nám ten dar milosťi,
Abi sme vždicki z radosťi
Vólu božú zachovali
A ochotňe plňívali.

6.
Uďeluj nám svatí pokoj,
A všecki zlé búrki ukoj.
Daj nábožními vždi bívať,
A ve sláve sa ťešívať.

1.
Svatí Duchu svojích verních
Milí uťešitelu,
Všeckích darov nám potrebních
Ščedrí uďeľitelu,
Očisť srdca od hríchu
A zlom ďábelskú píchu
Abi sa ťi zalúbili,
Za príbitek slúžili.

2.
Osvíť jích tvím bozkím svetľem
Rozplaš tmavú slepotu,
Rozpál jích láski plápoľem,
Rozehrej zlú vlažnotu.
Vitrov ohňem čo vadné
A všecko čo je škodné.
Rozplameň svatú horľivosť,
Stálú v ňéj zetrvalosť.

3.
Stvor s nás celki novích luďí
Podla srdca božého,
S kterích ňech sa každí buďí
Ke konáňú dobrého;
Abi ľen najviššému
Pánovi ňebeskému
Verňe zaživa slúžíval,
Ve všem sa mu lúbíval.

4.
V každém boji z ňepráťelem
Poprávaj údatnosťi.
V proťivenstve nám nastalém
Dávaj trpezľivosťi.
Poťešuj nás v zármutku,
Uspokoj v ňedostatku,
A veď vždi po cesťe čnosťi
K vatšéj dokonálosťi.

1.
Ó Duchu ťešitelu,
Darov rozdavatelu,
Zestup na tvích verících
Svátosť prijímajících.

2.
Učiň si v ňích príbitek,
Daj múdrosťi dostatek,
Bi o časnosť ňedbali;
Večné veci hľedali.

3.
Daj rozum pravdu poznať,
Náboženstvo své viznať.
Daj raddu brať pred seba,
Čo veďe nás do ňeba.

4.
Uďel silu ťažkosťi
Prevíšiť z údatnosťi.
Uďel umeňí cestú
K večnému kráčať mestu.

5.
Zbudzuj pravú pobožnosť,
K službám božím ochotnosť.
Zbudzuj bázeň k všeckému
Pánovi odpornému.

6.
A ti dari milosťi
Rozmnožuj v ňích v hojnosťi,
Abi ľen čnostňe žili,
Bohu sa vždi lúbili.

7.
Učiň mocních vojákov,
Za víru bojovňíkov,
Bi všecko zlé premohli,
Veňec slávi dosáhli.

8.
Daj též jím v odpornosťách,
Súžeňách proťivenstvách
Pokojné srdce mávať,
A ňebo si dobívať.

1.
Buďiž od nás vždi slávená,
Ustavičňe veľebená,
Najsvaťejšá ti Trojico,
Všeho dobrého studňico.

2.
Ti s’ nás Bože Otče stvoril,
Všeckím, čo treba, opatril.
Ti nás ríďíš, zachováváš,
A ode zlého chráňíváš.

3.
Boží Sinu zešel s’ z ňeba,
Ludské ťelo vzal na seba.
Ukrutnú smrť si podstúpil,
Bi s’ nás ľen s pekla vikúpil.

4.
Svatí Duchu tvé milosťi
Pri každéj dáváš svátosťi.
Ti rozum náš osvecuješ,
Vólu k dobrému zbudzuješ.

5.
Za tak veľké dobroďeňí
Príjmiťe ďékov čiňeňí.
Dajťe nám s vami prebívať
V ňebi večňe sa radovať.

1.
Ó najsvaťejšá Trojica,
Jeden jeďiní Bože!
Kterého rozumu svíca
Ťeba pochopiť móže?
Tri osobi sťe hlavné,
Ve všeckom sebe rovné;
A predca Boh ľen jeden,
Ňemajíc koňec žáden.

2.
Ťebe Otče Stvoriťelu
Česť a chválu zdáváme,
Ťebe Sinu Spasiťelu
Hluboko sa klaňáme,
Duchu, čo si posvatil,
Darmi nás obohaťil,
Ťebe dobrorečíme,
A vždi ďéki čiňíme.

3.
Ó ňerozďílná Trojico!
Boh jeden od večnosťi.
Hojních darov studňico,
Uďel nám s tvéj milosťi,
Abi sme tu k našému
A blížného dobrému
Všecki skutki ríďili,
A ťebe sa lúbili.

4.
Obzlášť popraj to ňehodním,
Keď život opusťíme,
A s tímto podvodu plním
Svetem sa rozlúčíme,
Abi sme tam z anďelí,
Ňebeskími práťelí,
Hlasi naše spojili,
A večňe ťa chváľili.

1.
O najdražšéj krvi Krista spívajme,
A pobožnosť v srdci k ňéj rozmnožujme.
Vitaj najsvaťejšá krv Spasitela
Jéžiša našého Vikupitela.

2.
Z hlavi, z ruk, noh, boku a ze všech údov
Do posľednéj kapki létá jak s prudov.
Vitaj najsvaťejšá krv Spasitela
Jéžiša našého Vikupitela.

3.
Ti si nás z ňebeskím Otcem zmerila,
Od večních pekla muk visloboďila.
Vitaj najsvaťejšá krv Spasitela
Jéžiša našého Vikupitela.

4.
Svojú chráň nás mocú od všeho zlého
Jak od ťeľesného tak duchovného.
Vitaj najsvaťejšá krv Spasitela
Jéžiša našého Vikupitela.

5.
Daj váhu z ňezmernéj svéj ceni skutkom
A všeľikím dobrím naším účinkom.
Vitaj najsvaťejšá krv Spasitela
Jéžiša našého Vikupitela.

6.
Bi sme s ňimi ňebo si zaslúžili
A na večné veki tam sa ťešili.
Dopomož nám k tomu krv Spasitela
Jéžiša našého Vikupitela.

1.
Prichistajme sa z vrúcnosťi
K Božého ťela slavnosťi,
Čo sa ďňes odbavuje.
Posipme cestu kvítkami,
Ozdobme ratoľesťami,
Kterú Pán pokračuje.

2.
On ňeľen v chrámoch prebívať,
Než i venku naščivovať
Domi naše vivoľil;
Abi aj tuto milosťi
Ňeskončenéj svéj ščedrosťi
Nám ňehodním uďeľil.

3.
Ejhľe s kostela vichádzá
A k oltárom už prichádzá,
Kďe nám dá požehnáňí.
Nábožňe ho sprovádzajme
A visoko oslavujme
V svatém prospevováňí.

4.
Ó Jéžišu, ve veľebnéj
Téjto Svátosťi oltárnéj
Skrití v chľeba spósobe,
Pred ťebú na zem padáme,
A hlboko sa klaňáme,
Posilňi nás ve mdlobe.

5.
Rozmnož na polách úrodu,
Dostatek zemského plodu
K živeňú potrebného.
Milosťivo odvráť škodi
A všeľiké zlé náhodi
Od jedného každého.

6.
Mor, hlad ze záhubnú vojnú,
Misel v krížoch ňespokojnú
Od nás vždicki odďaluj;
Kresťanskému ludu svornosť
A ve všech vecách bezpečnosť
Ustavičňe uďeluj.

7.
Od každého skutku zlého
A všeckého ňepravého
Laskavo nás odvádzaj.
A jestľi bi sme kľesnuli
A do hríchu upadnuli
K pokáňú hňeď privádzaj.

8.
I keď život dokončíme
A tento svet opusťíme
Popraj nám s tvéj milosťi,
Bi sme s ťebú prebívali,
Na veki sa ťešívali
V téj ňebeskéj radosťi.

1.
Pristupujme k hodám slavním
Od Krista nám prichistaním,
Ke kterím nás povolává
A seba za pokrm dává.

2.
Požívajme jeho ťelo,
Čo toľko pre nás trpelo;
Svatú krvú sa napojme,
A s ňím veľmi úzko spojme.

3.
Bi v nás, mi v ňem, sme bívali,
Jedno srdce zostávali.
Bi nás v mdlobe posilňoval,
Zmužilosťú naplňoval.

4.
K všemu dobrému zbudzoval,
A ode zlého sťahoval.
V proťivenstve a súžeňí
Uďeloval poťešeňí.

5.
Abi sme ľen jemu žili,
Jemu verňe vždi slúžili,
K ňemu po krátkéj časnosťi
Do večnéj prišli radosťi.

1.
Sinu Boha večného,
Tvojého dobroďeňí
Nám preukázaného
Žádného konca ňeňí.
A téjto svéj láski základ,
Ten najvatší ze všech poklad,
Pred svojím umučeňím
Zaňechal s’ nám ňehodním.

2.
Tvé najsvaťejšé ťelo
Za pokrm si predstavil,
Tvú krv (tak sa ťi chcelo)
Za nápoj ustanovil;
A takímito hodami,
Najsladšími lahódkami
Ustavičňe častuješ
A hojňe nasicuješ.

3.
Ó za to zvrchované
Láski tvéj dobroďeňí
Príjmi ze srdc zdávané
Od nás ďékov čiňeňí;
A timito vždi hodami,
Anďelskími rozkošami,
Aj ďáľej nás naplňuj,
Ve všém dobrém posilňuj.

4.
Obzlášť uďel milosťi,
Abi sme, jak včil ťeba
Viďíme ve svátosťi
Tu pod spósobem chľeba,
Tak ňekdi tam v tvém královstve
Tom večném blahoslavenstve
Na tvár tvoju patrili,
Bez konca sa ťešili.

1.
Ó Jéžišu Spasitelu,
Hríšních luďí sprosťitelu
Od ďábelského zvazku!
Jak ťi móžeme ďakovať,
Jak ťa dosťi vichvalovať,
Za ňezmernú tvú lásku,
Kterú nám preukazuješ,
Bez prestáňá uďeluješ,
A ze sebú s ňú spojuješ.

2.
Hľe pred svojím si zraďeňím
A prehorkím umučeňím
Slavné hodi pripravil:
Kďe tvé svaté ťelo z boztvom
A spolu aj s človečenstvom
Za pokrm si predstavil;
Vlastnú krvú napojuješ,
Smadních hosťov občerstvuješ,
A sladkosťú naplňuješ.

3.
Často srdcem poňížením,
Náľežiťe očisťením
Od všeľikého zlého,
S tú najvatšú pobožnosťú
A všemožnú ľen vrúcnosťú
Za života našého
K tímto hodám pristupujme
A s ňimi sa nasicujme,
Ťela, duše obživujme.

4.
Abi tak ten Pán vítaní,
Vždicki hodňe prijímaní,
Stáľe prebíval s nami.
Od zlích príhod ochraňoval,
Ustavičňe naplňoval
Ňebeskími darami.
A po časném dokonáňú
Prijal nás ke stolováňú
Ve večitém hodováňú.

1.
Kriste, ňemal s’ na tom dosťi,
Že si ňebo opusťil,
A s trónu svéj veľebnosťi
Na zem dolu sa spusťil.
Na dreve kríža hrozného
Ukrutnú smrť podstúpil,
Abi si nás od večného
Zatraťeňá vikúpil.

2.
Aľe chcel si bez prestáňá
Medzi nami prebívať,
Do samého až skonáňá
Sveta tu zetrvávať.
Keď si preveľebnú Svátosť
Oltárnú ustanovil,
A vlastného ťela celosť
Ku pokrmu predstavil.

3.
Ó daj nám v rúchu svadebném
Často k ňéj pristupovať,
A ve pripraveňú hodném
Toľké hodi požívať;
Abi sme jích lahódkami
V hojnosťi nasíťení,
Ňebeskími rozkošami
Bívali naplňení.

4.
A tak ščastní opravďive
Život na sveťe védli,
Do žádného, čo škodľivé
Je nám, zlého ňepadli.
A po časném dokonáňú
Do slávi sa dostali;
Tam pri večném hodováňú
Ustavičňe pľesali.

1.
Kriste, Paňe najmocňejší,
V dobroďeňú najščedrejší,
Které na nás vilévaš.
V téjto oltárnéj Svátosťi,
Jak na tróňe veľebnosťi,
Medzi nami prebívaš.

2.
Zhlédňi odtáď priveťivím
Okom tvím premilosťivím
Keď sa k ňéj ďňes klaňáme,
A ročité tu modľeňí
V tomto našém zhromážďeňí
S pobožnosťú konáme.

3.
Za všecko jéj dobroďeňí
Srdečné ďékov číňeňí
Zdáváme jako sluší.
Visliš prosbi prednášané,
Milosťi skrz ňe žádané
Uďeluj ťelu, duši.

4.
V dostatku každoďenného,
K viživeňú potrebného,
Chľeba nám požehnávaj.
V pokoji svatém kresťanstvo
A jedno každé královstvo
Laskave zachovávaj.

5.
Daj opravďivím pokáňím,
Všeho dobrého konáňím,
Za hrích čiňiť zadosťi.
A jak ťa tu včil viďíme,
Ňech na ťeba tak patríme
Tam ve večnéj radosťi.

1.
Lútosťivé Krista srdce
Tak si sa zmilovalo,
Tak láskú horelo prudce,
Že celé sa nám dalo.
Toľké horké žalosťi,
Ňevislovné úzkosťi,
Toľké si len súžeňá,
Toľké zňéslo trápeňá.

2.
Ba ťa i po smrťi hroznéj
Kopia otvorila,
Do saméj kapki ostatnéj
Krv z vodú viceďila.
Abi s’ nás očisťilo
S poškvrn hríchov obmilo,
Opatrilo spaseňí,
A večné osláveňí.

3.
Ó s tak ňezmernéj dobroti
Ťáhňi nás mocňe k ťebe!
A obmitích z ňečistoti
Zavri, ach zavri! v sebe;
Bi sme v takém príbitku,
Všeho dobrého zbitku,
Stálé mali bidľeňí,
A pravé uťešeňí.

4.
V ňom z bohatéj pokladňice
Všecki možné milosťi,
Ze živéj rozkoš studňice
Vážili ľen sladkosťi.
A tak i v temto časném
I tam v živoťe večném
Ščastní vždicki bívali
Vždicki sa radovali.

1.
Lovče rib, Ondreje, s Petrem
Šimónem svím vlastním bratrem
Prví od Krista zvoľení,
Ribár luďí učiňení.
Síťe svoje tedáž ňecháš,
Ochotňe za ňím pospícháš.

2.
Po jeho slavném skríšeňú
A na ňebe vistúpeňú
Napred Čudom, potom Trákom
A ďivokím Epirákom
Víru pravú ohlasuješ
A mnohích k ňéj priťahuješ.

3.
Než jak zajďeš v grécké kraje,
Obzlášť aľe do Acháje,
Egeáš téjto riďitel,
Úhlavní Krista ňeprátel
Do žalára ťa vhadzuje,
Na smrť kríža odsudzuje.

4.
Ti sa veľmi hňeď zraduješ,
Svaté drevo pozdravuješ,
Že na ňem svému Majstrovi,
Ňeba a zemi Pánovi,
Hoden s’ rovnú smrť podstúpiť
A za ňím hore vistúpiť.

5.
Včil sa za nás už primlúvaj
A prosiť ho ňeprestávaj,
Bi sme kríže a trápeňá
I všecki časné súžeňá
Vždicki ráďi znášávali,
A do slávi sa dostali.

1.
Svatí Francišku Ksaverskí,
Apoštoľe indianskí,
V pobožnosťi vicvičení,
V umeňú všem viučení
Tovarišstva nového
Úd si Jéžišového.

2.
Službám božím sa oďezdáš,
Spaseňí svích blížních hľedáš.
Ťelo žinkú a posťeňím
I ostrím trízňíš mrtveňím.
Ňemocních opatruješ,
Pilňe jím posluhuješ.

3.
Víru Krista Indianom
Potom kážeš i Japonom.
S tú najvatšú horľivosťú
A ňeustalú pilnosťú
Mnoztva ludu obracáš,
Hluché modli vivracáš.

4.
Podobňe si aj s Chínčanov
Učiňiť míňil kresťanov;
Než jak sa k Chíňe zbľižuješ,
A zďaľeka ju spatruješ:
Zimňica ťa napádá,
Koňec prácám ukládá.

5.
Včil mající večnú radosť
Vipros nám od Boha milosť,
Abi sme jak samím sebe
Dobívali vždicki ňebe:
Tak aj blížních k spaseňú
Ve všem védli snážeňú.

1.
Ó svatá panno, Barbora!
Veľmi krásná jako zora.
Od roďiča pohanského
A človeka ďivokého
Do veže si zatvorená,
Od luďí pilňe chráňená.

2.
Keď podaním ťi manželstvom
A špatním zhrdňeš modlárstvom,
Víru Krista nasľeduješ,
Panňenstvo mu obetuješ:
Oťec v besném rozlobeňú
Správcovi ťa dá k mučeňú.

3.
Tento keď ňišt slubováňím,
Ňišt ňezveďe vihrážáňím:
Trápiť káže ťa mukami
A volskími biť žilami.
Do žalára však hoďená,
Ďivňe s’ od ran uzdravená.

4.
Tím bezbožňík ňepohnutí,
Než vác vsťekem nafúknutí
Páľiť dává ťa faklami,
Urezať prsa britvami.
Koňečňe tvá hlava svatá
Od otca je mečem sťatá.

5.
Včil už ňeba účastňica
Buď nám stálá prímluvňica,
Abi sme pre náboženstvo
Ráďi ňésli proťivenstvo;
A ňekdi ščastňe skonali
I za ťebú sa dostali.

1.
Mikulášu, z bohatého
Rodu pošlí zemanského,
Vrúcnú modľitbú žádaní
Od Boha s’ roďičom daní,
V prvéj svéj maľičkosťi
Príklad si ňevinnosťi.

2.
Majetnosť dáváš chudobním,
Trom pomáháš pannám bídním,
Keď v noci pod okno choďíš,
Toľko peňazí jím hoďíš;
Že od hanbi zďáľené,
Pocťivo sú vidané.

3.
Oďezdáš sa na samotnosť
A Bohu milú pobožnosť;
Ustaviční v modlíváňú
A ve svatém rozjímáňú,
Ťelo trízňíš póstami
A častími strážami.

4.
Všemi čnosťmi ozdobení,
Za biskupa si zvoľení.
Lud vinaučáš s krotkosťú,
Ze slušnú karháš prísnosťú,
Praví s’ oťec chudobních,
Vdov, sirot, opusťeních.

5.
Že pohanom Krista kážeš,
Do žalára tím sa hádžeš;
S ňeho však visloboďení,
Na své místo navráťení,
Boj veďeš s kacírami,
Víťazíš nad blúdami.

6.
Včil mající večnú radosť
Vipros nám od Boha milosť,
Bi sme mu vždi slúžívali,
Dobre čiňiť ňeustali;
A keď život skončíme,
Ňech sa v sláve ťešíme.

1.
Ambróze, boží cťitelu,
Svatéj cirkvi učitelu,
K ďeťaťi v kolísce včeli
Na usta ťi priľeťeli,
Predznamenali vímluvnosť
A milú tvú krásnorečnosť,
Ďivno biskup vihlásení
Úrad vzať si prinúťení.

2.
Náľežité svoje statki
A iné vlastné dóchodki
Na chrámi a na chudobních,
I všeckích dáváš potrebních:
Sám preskrovno živí bíváš
Celí tíďeň sa posťíváš.
Čas trávíváš v modlíváňú
A nábožném spisováňú.

3.
Mnohé práce a nováňá
Podstupuješ bez prestáňá,
Bi s’ kacírov ľen obráťil
A pokoj cirkvi navráťil.
Ze všech stran o raddu k ťebe
Pospíchajú v svéj potrebe.
Luďí pilno viučuješ,
Srdca k ňebu podvihuješ.

4.
Včil už v ňebi oslávení,
Pre zásluhi odplaťení,
Buď tam naším prímluvňíkem
A u Boha pomocňíkem,
Bi sme nábožné učeňí,
Vedúcé nás ke spaseňí,
Ňe ľen ráďi počúvali,
Aľe aj zachovávali.

1.
Pobožním hlasem spívajme,
A srdečňe oslavujme
Počaťí Panni Marije,
Z rodu Dávida laľije.

2.
Která od jedov hadovích
Ze všech ďétek Adamovích
Ňeporušená zostala,
Poškvrni žádnéj ňevzala.

3.
A túto všech Serafínov
I všech ňeba Cherubínov
Svú čistotú previšuje
A ďaľeko predsťihuje.

4.
Neb Sin boží ju očisťil,
A za chrám svój si posvaťil;
V kterém ňekdi sám prebíval,
Ďevať mesácov spočíval.

5.
Ó Panno tak milovaná!
Toľkú milosťú nadaná!
Oroduj u Sina svého
Pre náš hrích umučeného.

6.
Bi sme rúcho ňevinnosťi,
Začerňené skrze zlosťi,
Pravím pokáňím obmili
A vác už ňepoškvrňili.

1.
Lucio, všecko imáňí
Na chudobních dáš chováňí;
Kristovi sa obetuješ,
Panňenstvo mu posvacuješ.

2.
Krutí vládar keď proseňím,
Keď aňi žádním hrozeňím
Od ňeho ťa ňeodvráťí
A k pohanstvu ňeobráťí:

3.
Káže ťa v svéj prchľivosťi
Vésť na místo ohavnosťi,
Bi s’ čistoti pozbavená
Špatňe bola poškvrňená.

4.
Ďivňe od hanbi chráňenú,
Smolú, oľejem skropenú,
Poručí do ohňa vhoďiť
A ze sveta ťa sprovoďiť.

5.
Aľe keď ľen aňi najméň
Ňeublíží ťebe plameň,
Mnohími mukmi trápená
Na hrdľe si preboďená.

6.
Včil v ňebi patrónka ťemních
Primlúvaj sa za nás hríšních,
Bi sme ušli jak ťeľesnéj,
Tak sľepoti aj duchovnéj.

1.
Maria z Ducha Svatého
Nosíš Sina počatého;
A ďevátí mesác beží,
Čo v živoťe tvojém ľeží.

2.
Zroď skor teho Spasitela
A sveta Vikupitela;
Neb všecci za ňím zdichajú,
A túžebňe ho čekajú.

3.
Zdichajú svatí otcové,
Smutní v predpeklú vazňové,
Bi jích vívédol s ťemnosťi
Do ňebeskéj svéj radosťi.

4.
Vzdichá ludské pokoľeňí
Živé v hrozném zasľepeňí,
Bi ho svetlom svím osvíťil
A mrákoti blúdov sprosťil.

5.
Vikúpil od trestu hríchu
A ďáblovu zlámal píchu,
Zavretú otvoril bránu
Do teho rajského stánu.

6.
Včil klaď prosbi k tvému Sinu,
Abi nám odpusťil vinnu,
Od pekla nás osloboďil,
K večnéj sláve doprovoďil.