ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1.
Ó Tomášu, apoštoľe;
Vicvičení v Krista škoľe
Po cestách s ňím všaďe choďíš
A ďivi, čo čiňil, viďíš.

2.
Vstáňí jeho na reč iních
Ňechceš veriť vivoľeních;
Až od ňeho presvedčení
Ve pravďe si utvrďení.

3.
Jak Duch Svatí ťa osvíťil,
Víru učiť si sa chiťil
Partov, Médov a Hirkánov,
Perzov a ďivích Baktranov.

4.
Zdární prospech nasľeduje
A cirkev sa rozmnožuje.
Aľe pritom aj súžeňí
A veľké znášáš trápeňí.

5.
Naposľedi k Indom zajďeš,
Kďe života koňec najďeš;
Neb na krála poručeňí
Kopiami si zboďení.

6.
Včil mající večnú radosť
Vipros nám od Boha milosť,
Bi sme skrz víru a skutki
Obsáhli v sláve pribitki.

1.
Servuľe, bídní žebráku,
Zamaľi raňen od šlaku,
Ňemóžeš vstať, aňi sadnuť,
Aňi ruk, aňi noh pohnuť.

2.
Sám sa aňi ňeobráťíš,
Aňi chľebem ňenasiťíš;
Iní ťa mosá prekládať,
A pokrm tvím ustám dodať.

3.
Avšak za to dopusťení,
Za to tak veľké trápeňí,
Bohu svému vždi ďakuješ,
Méno jeho veľebuješ.

4.
Pred chrám ťa mosá nosívať,
Abi s’ mohol tam žebrávať.
Však z almužnéj sám zas iním
Almužnu dáváš chudobním.

5.
Ve ďňe v noci sa modlíváš
A nábožné pesňe spíváš.
Čítáňí Písma svatého
Ze srdca slícháš celého.

6.
Keď život už dokonáváš,
A spevi z ňeba očúváš,
Milá vóňa sa zjevuje
A celí dom naplňuje.

7.
Včil mající večnú radosť,
Vipros nám od Boha milosť,
Bi sme každé naščíveňí
Ráďi znésli pre spaseňí.

1.
Šťefane, jáhne zvoľení,
Duchem Svatím obdarení,
Plní údatnosťú,
A bozkú milosťú,
Čiňíš veľké zázraki,
Rozháňáš blúdov mraki.

2.
Židé s ťebú sa hádajú;
A keď premocť ňevládajú:
Tu faľešních svedkov,
Zlostních bezbožňíkov
Proťi ťebe stavajú,
Život odňať žádajú.

3.
Ti celí tvárú svíťící
A jak anďel sa žárící
Pohlédáš na ňebe,
Otvorené sebe.
Viďíš Sina božého,
Ve sláve stojícého.

4.
Z mesta ťa ven vihadzujú,
A ukrutňe kamenujú.
Než ti na zem padnúc
Na koľena klaknúc
K Bohu sa modlíš za ňích,
Bi jím to ňebral za hrích.

5.
Včil sa i za nás primlúvaj
A prosívať ňeprestávaj,
Bi sme odporňíkov
A všech proťivňíkov
Aj mi též milovali,
S ťebú sa radovali.

1.
Svatí Jáne, vždi mláďenče,
Najvatší Kristov miľenče,
Na prsách mu odpočíváš,
Keď večeru s ňím požíváš,
A svátosť dostáváš.

2.
Prítomnému umučeňú,
Hroznému s kríža viseňú,
Matku svú ťi oďevzdává,
Pod ochranu zaňechává
Za sina jéj dává.

3.
Cirkvi Azie zakládáš,
A prevíborňe porádáš.
Od císara si chiťení;
A putami obklíčení
Do Rímu veďení.

4.
Kďe ťa do kotla vrúcého
Oľejem naplňeného
Bezbožní zlostňík uhoďí;
Aľe ten ťi ňeuškoďí,
K smrťi ňesprovoďí.

5.
Na Patmos vipoveďení,
Odtáď spátki navráťení,
Cirkvi zas usporaduješ,
Písma svaté zhotovuješ,
Lásku prikazuješ.

6.
Včil večnéj slávi účastňík,
Buď tam za nás orodovňík,
Bi sme Boha milovali,
Blížním vždicki pomáhali,
A ňebo získali.

1.
Ó premilé mláďátka,
Vi svaté ňevinňátka,
Sotva sa naroďíťe,
Ze svetem sa lúčíťe.

2.
Heródes pošľe katov,
Vás pozbaviť životov,
Keď chcel zabiť nového
Krála naroďeného.

3.
Ňeplačťe smutné matki,
Že sťe straťili ďétki;
Neb sa oňi radujú,
A v ňebi prospevujú.

4.
Heródes keď sa bojí,
Ve veľkém strachu stojí,
Abi ňestraťil časné,
Královstvo traťí večné.

5.
Včil sa už primlúvajťe,
Prosiť ňeprestávajťe,
Bi sme ňevinňe žili,
Slávu si zaslúžili.

1.
Hvezda sa ožaruje,
A na víchoďe vijevuje,
Že to, čo sa žádalo,
Pravé svetlo sa ukázalo,
Bi sa osvíťili,
Kterí v tmách a sťíňe smrťi žili.

2.
Mudrci tam bidlící,
Na ňebi ľiščať ju spatrící,
Ňenadálím pohnuťím
A vnúterním božím vnuknuťím
Na cestu sa dajú
Vítať krála Židov pospíchajú.

3.
Hvezda jích predchádzala,
Kaďe ísť majú, znamenala.
Už jích z Jeruzaléma
Privédla do mesta Betléma.
Tu naráz postojí,
Kďe Maria svaté ďéťa kojí.

4.
Do nútra hňeď vchádzajú,
Ňemluvňátkovi sa klaňajú.
Poklonu učiňíce,
Do ochrani sa poručíce,
Dari viťahujú,
Z najvatšú pokorú obetujú.

5.
Zlato jako královi,
Kaďidlo zas jako Bohovi,
A mirhu na znameňí
Horkého jeho umučeňí,
Které mal podstúpiť
Bi mohel od pekla svet vikúpiť.

6.
Ó mudrci preščastní!
Včil slávi Kristovéj účastní,
Prosťe ho, bi nám svíťil,
V tme hríchov blúďiť ňedopusťil;
A po téj časnosťi
K spatreňú svéj privédol jasnosťi.

1.
Pavľe, prví pústevňíku,
Veľkí Boha milovňíku,
Všecek statek svój zaňecháš,
Do ďaľekích hor pospícháš.

2.
Tam na ďivéj pustaťiňe
Ukríváš sa do jaskiňe.
Žiješ v modľitbách, bedľeňách
A nábožních rozjímáňách.

3.
Palma listem ťa oďívá,
Ovocím skrovňe živívá;
Zasťíňení vodi prameň
Uhášá tvéj žížňe plameň.

4.
Dal ťi Boh polovic chľeba,
Že na ďeň vác ňeňí treba,
Jak ňekdi Eliášovi,
Posílá po krkavcovi.

5.
Včiľ po skončenéj prísnosťi,
Hodující na večnosťi,
Pros, bi sme vžďi strídmo žili,
Všeho zbitku sa chráňili.

1.
Antoňíne pústevňíku,
Veľkí Krista milovňíku,
Všecek statek svój rozpredáš,
A peňáze chudím rozdáš.

2.
Od rozkoši vzďalovaní
Tak si čnosťám oďevzdaní,
Že jakú na ňekem viďíš,
Hňeďki sa v ňéj cvičiť hľeďíš.

3.
Na veľikú púšč oďejďeš,
Tam preostrí život veďeš,
V modľitbách, stálém bedľeňú,
V pokúšáňá prevíšeňú.

4.
Mimo chľeba samotného
Pokrmu ňeznáš iného,
Do večera ňejédáváš,
Aňi žížeň ňezhásáváš.

5.
Často aj dva ďňi sa posťíš,
Ňepravé žádosťi kroťíš;
Často celú noc v modľitbách
A ve vrúcních tráviš prosbách.

6.
Mnozí tvojú nábožnosťú,
Tvojú pohnutí svátosťú
Márnosťi sa odríkajú,
Na púšč k ťebe pospíchajú.

7.
Včil mající večnú radosť
Vipros nám od Boha milosť,
Bi sme nad zlím zvíťazili,
A v samích ľen čnosťách žili.

1.
Šebastiáne prímluvče,
Císarského vojska spravče,
Kresťanov si zastavačem
A preveľkím pomahačem.

2.
Slabích k mukám podbudzuješ,
A smelosťú naplňuješ,
Že sami sa predstavujú,
Hlavi pod meč obetujú.

3.
Císar hňevem sa rozpálí,
Keď s’ v Kristovéj víre stálí;
Káže ťa na kól priuzľiť,
A šípami tam prestreľiť.

4.
Živí predca naľezení
A na ranách vihojení
Diokľeciána potkáš,
A bezbožnosť mu vitíkáš.

5.
On tím ďivem rozďešení,
A slovami rozlobení,
Šlahať prutmi ťa poručí,
Zakáď sa duch ňerozlúčí.

6.
Včil už v ňebi oslávení,
Proťi moru patrón cťení,
Ňeprestaň nám biť obhajcem,
Stálím u Boha prímluvcem;

7.
Bi sme morem jak ťeľesním,
Tak morem hríchu duchovním
Ňebívali nakazení,
Aľe pred ňím vždi chráňení.

1.
Agňeško, krásná Panňenko,
Najvatšá Krista miľenko,
Mnohí s predních ťa pítajú,
Za manželku vzať žádajú.

2.
Než ti jeďiného Krista
Vivolíš si biť ňevesta;
Jemu celá sa posvaťíš,
A od iních všech odvráťíš.

3.
Sudcovi si odevzdaná,
Bi s’ preto bola karhaná;
Ti však na žádné hrozeňí,
Na žádné ňedbáš trápeňí.

4.
Od hanbi ďivno chráňená
Ke smrťi si odsúďená.
V putách na ňu ráda iďeš,
A hlavu svú pod meč klaďeš.

5.
Včil už v ňebi oslávená,
Ze žeňichem tvím spojená,
Pros, abi sme čisto žili,
A Boha sa ňespusťili.

1.
Vincenče, Krista vzívaču,
Slov božích rozhlašovaču,
Od Daciána vládara
Daní v putách do žalára.

2.
Na škripec potom pripnutí,
Tak tuze si naťáhnutí,
Až údi sa vitíkajú
A kosťi strašňe práskajú.

3.
Zeľezními tu klukami
A preostrími drápami,
Chrbát a boki trhané
A ukrutňe sú zedrané.

4.
Keď do konca ňišt tlčeňím,
Ňišt ňezveďe lahoďeňím,
Káže zlostňík muki množiť,
Na pichlaví rošt ťa vložiť;

5.
Ze spodnéj strani uhlami,
Z hornéj žárními pľechami
Tvoje svaté ťelo páľiť,
Rani k tomu často soľiť.

6.
Do temňičnéj zas dá jami
Vidláženéj črepinami,
Abi si tam rozestrení
Ustavičňe bol trápení.

7.
Než loža stlaná črepami
Makkími ťi je rúžami;
Sladko na ňéj odpočíváš,
Bohu svému ďéki zdáváš.

8.
V tom žalár sa osvecuje,
Jasním bleskem naplňuje,
Anďeľi zešlí spívajú,
A strážní sa obracajú.

9.
Včil víťaz tam nad hvezdami
Pomáhaj tvími prosbami,
Bi v nás božéj láski plameň
Zlích žádosťí zhasil prameň.

1.
Ó Margeto! z uherského
Pošlá rodu královského,
V hrozném búreňú tatarském
Už v živoťe maťerinském
Pánovi zaslúbená
A jemu posvaťená.

2.
Do kláštera vestupuješ,
Od rozkoší sa zďaluješ,
K pobožnosťi vichovaná
Celá si jéj tak oddaná,
Že keď práce konáváš,
Ešče sa vždi modlíváš.

3.
Voďec polskí, král sicílskí,
A údatní sám král českí
Za manželku ťa žádajú,
I roďiči k tomu majú.
Ti jeďiného Krista
Zostávať chceš ňevesta.

4.
Nad sestri sa poňižuješ,
Podlé službi vibavuješ.
Sprosté rúcho ťa oďívá,
Žinka, póst a stráž trízňívá.
Často na zemi spáváš
A krátkí sen požíváš.

5.
Krista muki rozvažuješ,
Ustavičné slzi ľeješ.
Láskú k Bohu a ke svému
Rozpáľená si blížnému,
Tvé dari, čo dostáváš,
Medzi chudích rozdáváš.

6.
Včil majícá večnú radosť,
Viprosuj od Boha milosť,
Abi sme všecki mišľenki,
Všecki reči a účinki
Vždi k ňemu ľen ríďili,
A ňebo zaslúžili.

1.
Svatí Jáne Almužňíku,
Veľkí núdzních milovňíku,
Pre príkladnú bohabojnosť,
A života svého svatosť,
Biskup si vivoľení
A na silu spravení.

2.
Jak k úradu tvému príjďeš,
Prvú starosť o to veďeš,
Abi si cirkev bludárstva
A všeho zbavil kacírstva.
Mnohé chrámi založíš
A pobožnosť rozmnožíš.

3.
Chudobním a opusťením
Príbitki staváš ňemocním.
Všecki svoje vlastné statki,
Všecki biskupstva dóchodki
Na ubohích vidáváš,
Pánov svích jích nazíváš.

4.
Sám však pri toľkém bohatstve
V najvatšém žiješ úbozstve.
Sprostím rúchom sa oďíváš,
Na bídnéj posťeľi spáváš.
Čas trávíš v modlíváňú
A ostrém posťíváňú.

5.
Včil mající večnú radosť
Vipros nám od Boha milosť,
Bi sme núdzním pomáhali,
V bíďe jích ňeopúščali,
A po téjto časnosťi
Večnéj došli radosťi.

1.
Maria, čnosťí poklade,
Zvláštní čistoti príklade,
Za svojích roďičov živích
V službách zostáváš chrámovích.

2.
Že običaj ňebívala,
U Židov ňepanovala,
Panňe bez muža zostávať
A slobodnéj zetrvávať,

3.
Zaslúbená s’ Jozefovi,
Chudobnému tesarovi,
Z rodu Dávida pošlému,
Človeku spravedľivému;

4.
Bi s’ tak od hanbi chráňená
A trestu bola zďáľená.
Spolu mala poťešeňí,
Ve všech bídách polahčeňí.

5.
Včil v ňebesách povíšená,
Ze žeňichem oslávená,
Viprosuj manželom svornosť,
A po smrťi večnú radosť.

1.
Plní strašnéj hrozbi, Sauľe, prečo búríš?
Naproťi kresťanom tak ukrutňe žúríš?
Dosť v Jeruzaléme ťi ňeňí choďiť,
Z domov do žalára v putách jích voďiť.

2.
Od najviššého si kňaza moc vižádáš,
K Židom do Damašku na cestu sa vidáš,
Abi si verících tam naľezeních
Do Jeruzaléma prihnal zvázaních.

3.
I hľe svetlo z ňeba naráz ťa pristaví,
Na zem dolu zrazí, a zraku pozbaví.
V tom volající hlas Jéžiša sľišíš;
Na kterí sa celím srdcem poľepšíš.

4.
Do mesta Damašku slepí uveďení,
Od Ananiáša rádňe pokrsťení,
Po padlích lupinách zrak obsahuješ,
Duchem Svatím celí sa naplňuješ.

5.
Tak zboren je píchi tvéj židovskéj stánek,
Z vlka učiňení si krotkí baránek,
S prenasľedovňíka Krista kazatel,
A veľkí národov sveta učitel.

6.
Ó ďivná moc bozkéj Prozretedelnosťi!
Aj v nás to spósobuj ze svojéj milosťi,
Abi sme pravďive sa obráťili,
A stáľe za víru s Pavľem horľili.

1.
Jane, boží služebňíku,
Zlatoustí ti rečňíku (rep.);
Pre vzňešené tvoje čnosťi
K biskupskéj príjďeš hodnosťi.

2.
Skvostnosťi si ňenávistňík,
Strídmo žiješ jak pústevňík (rep.),
Na chudích, vdovi, sirotki
Radšej nakládáš dóchodki.

3.
Ňeporádki napravuješ,
A pobožnosť rozmnožuješ (rep.),
Tak že mesto Cárihradu
V krátce zmeňí hríšnú vadu.

4.
Než keď aj predňejšé stavi
Pre jejích zlé karháš mravi (rep.),
Ňenávisť na seba zbuďíš,
Do vihnanstva sa vipuďíš.

5.
Odtáď spátki povolaní,
S pľesáňím si privítaní (rep.);
Však zlostňíci zas vstávajú,
A znovu ťa viháňajú.

6.
Ti mnoho blúdních pohanov
Pravích učiňíš kresťanov (rep.);
Mnoho písem zhotovuješ,
Cirkev s ňimi ozdobuješ.

7.
Včil už rečním tvím jazikem
Buď v ňebi orodovňíkem (rep.),
Bi sme Boha milovali,
Krivdi ráďi znášávali.

1.
Maria, od každéj poškvrni zďáľená,
Zázračním svím porodem ľen vác posvaťená,
K očisťováňú do Jeruzaléma
Iďeš z Betľéma.

2.
Dvoma hrdľičkáma Sina vikupuješ,
Otcovi ho večnému v chráme obetuješ,
Kterí najvatšá mal biť sám obeta
Za hríchi sveta.

3.
Mi památku téjto tvéj cesti k úvodu
Pripomínáme ďňešním konáňím próvodu;
Tvú viznáváme čistotu svícami
A hromňičkami.

4.
Obnovujeme též víru v Krista svého,
Na lokti od Símóna v kosteľe vzatého,
Kterí to pravé svetlo dúfajících
Všech je verících.

5.
Ti Matko, prehlédňi na našu pobožnosť,
Vipros od ňeho mocnú svú prímluvú milosť,
Abi nás jasním bľeskem svím osvíťil,
V srdci obráťil.
6.
Bi sme od poškvrni hríchov očisťení,
Bohu milími skutkí hojňe opatrení,
Do chrámu večnéj slávi sa dostali,
S ňím radovali.

1.
Maria, Panno prečistá,
Pre porod Jéžiša Krista
Ňejsi podla prikázaňá
Očisťováňú poddaná.

2.
Predca pre svoju poslušnosť
A hlbokú poňíženosť
V štiricátí ďeň z Betléma
Iďeš do Jeruzaléma.

3.
Tam jako chudobná matka
Dáš obeť dve hrdľičátka.
Siná v chráme predstavuješ
A Pánovi obetuješ.

4.
Simeón ho na ruki vzal,
Od veľkéj radosťi pľesal,
Že už viďel Spasitela,
Všech luďí osveťitela.

5.
Mi sa ťi ďňes porúčáme
Do rúk tvích oďezdáváme.
Sinu tvému nás obetuj,
Milosť od ňeho viprosuj,

6.
Bi sme čistí život védli,
Do hríchu ňikdá ňepadli;
A po časném putováňú
K večnému šli radováňú.

1.
Blažeju, veľkí múdrosťú,
Veľkí jednú každú čnosťú,
Od krajanov si vážení
A biskupem učiňení.

2.
V hrozném trápeňú kresťanov
Od preukrutních pohanov
Z mesta sa ven oďebereš
A do pustích hor zabereš.

3.
Tam v jaskiňi sa modlící,
Pred krížem Krista klačící,
Od lovcov si naľezení
A pred správca priveďení.

4.
On ťa v putách zakutého
Do žalára dá tmavého.
Núťí ťa Krista sa spusťiť,
A svích ňičemních bohov cťiť.

5.
Než keď ňišt podľizováňím,
Ňišt nezríďí vihrážáňím:
Káže ťa napred bičovať,
Potom škripcem rozťahovať,

6.
Končitími zeľezami
A ukrutními drápami
Po celém ťele zohaviť:
V posľed mečem hlavi zbaviť.

7.
Ti s’ živí na své modľeňí
Odvráťil hrdla boľeňí;
Tím vác včil móžeš prispívať,
V ňebi za nás orodovať.

8.
Pros teda, Boh dobroťiví
Abi nám bol milosťiví,
Zbavil nás hrdla boľesťi,
A ňekdi večnéj prepasťi.

1.
Doroto, jak u kresťanov,
Tak u samích aj pohanov
Pre dobré mravi a čnosťi
Ve veľkéj stojíš vážnosťi.

2.
Vládar pre Krista chiťenéj
Na súd k sebe priveďenéj
Káže modlám obetovať,
Rozkaz císara zachovať.

3.
Keď márné viďí strašeňí,
Márné všecko své hrozeňí:
Dá ťa padlím od kresťanstva
Dvom sestrám zvésť do pohanstva.

4.
Ti od ťeba obráťené
Na hraňici sú spáľené;
Sama než prv si stáľejšá
A o mnoho zmužiľejšá.

5.
Tu poručí ťa rozťáhnuť
A na škripec tuho napnuť,
Bok hrozňe páľiť faklami
A sľichi biť pohlavkami.

6.
V posľed na smrť odsúďená,
K poprave z mesta veďená,
Jak do raja sa pobíráš,
Krk ráda pod meč visťíráš.

7.
Včil majícá večnú radosť
Obsahuj nám prosbú milosť,
Proťivenstvo a trápeňí
Z radosťú ňésť pre spaseňí

1.
Apoléno, ke chudobním
A všeckím laskavá blížním,
Čistotu si oblubuješ
A Bohu ju posvacuješ.

2.
Katové ťa pevňe zvážú,
Obetovať modlám kážú.
Keď ňechceš; a ľen samého
Cťíš Krista, Boha pravého:

3.
Tvár pasťami a kameňím
Z hrozním tlčú ťi vsťekľeňím,
Až zubi padnú ustami,
A krv ťeče prameňami.

4.
Vivedú ťa potom z mesta,
A ňespusťíš-ľi sa Krista,
Hrozá sa ťi ukrutňíci,
Že ťa spálá na hraňici.

5.
Ti zažatá vatším ohňem,
Ducha Svatého plameňem,
Sama na vatru sa vrhňeš,
Obetú Bohu zostaňeš.

6.
Včil už ňebeská meščanka
Mocná bívaj nám patrónka,
Abi sme boli prudkosťi
Zbavení zubov boľesťi.

7.
Abi sme každé súžeňí,
Každé zeslané trápeňí
Krátkí čas radšej znášali,
Než v pekľe večňe škrípali.

1.
Vaľentíne, sluho boží,
Keď horľivosť tvá sa množí
A počtem hojních pohanov
Pravích učiňíš kresťanov:

2.
Od bezbožníka chiťení,
Do žalára si vhoďení,
Kďe ťa kaťi vizlékajú
A prutmi dlho šlahajú.

3.
Keď sa potom lahoďeňím,
Keď sa ňedáš zvésť hrozeňím,
Z mesta si ven viveďení
A mečem hlavi zbavení.

4.
Včil už za to povíšení,
A v ňebesách oslávení,
Proťi padúcéj ňemoci
Bíváváš nám na pomoci.

5.
Aj ďál teda sa primlúvaj,
Boha prosiť ňeprestávaj,
Bi nás od ňéj a od zlého
Úpadu chráňil každého.

1.
Svatá božá Juliáno,
Bohatá a krásná panno,
Že ňechceš íť za pohana,
Od otca si bičovaná.

2.
Oďeslaná ke správcovi,
Majícému biť mužovi,
Bi ťa k sebe nakloňoval
A od Krista odťahoval.

3.
Tento keď ňišt slubováňím,
Ňišt ňezveďe vihrážáňím:
Dá ťa zase prutmi šlahať
A po celém ťeľe strhať.

4.
Za vlasi povesiť na strom
A vrúcím kropiť olovom.
Do žalára potom vsádľiť,
Hrozňejšími mukmi vsťekľiť.

5.
Než ti kolo pristrojené,
Ohňe vókol rozložené
A vrúcí kotel premáháš,
Slavné víťaztvo dosaháš.

6.
Mnohí, jak to uhlédajú,
Víru Krista prijímajú.
V posľed na meč odsúďená,
Ze Žeňichem si spojená.

7.
Včil u ňeho sa primlúvaj,
Prosbi skládať ňeprestávaj,
Abi nám dal trpezľivosť
A ve všeckém dobrém stálosť.

1.
Svatá Margeto, za svéj kvitnúcéj mladosťi
Život si védla v hríšnéj ľen rozpusťilosťi.

2.
Než jak si zabitého nalézla milého,
Napoľi od červíkov už porušeného,

3.
Od strachu ustrnutá do seba stupuješ,
Preďešlú roztopašnosť hňeď si zoškľivuješ.

4.
Vlasi v tom ostrihala s’, černé rúcho vzala,
Na hrdlo zadrhnutí provaz uvázala.

5.
Tak celá zahanbená na koľena padáš,
Od všeckích pohoršeních odpuščeňí žádáš.

6.
Zlosť po uľicách hlásíš svého obcováňá
Hrozného sa biť hodnú zaň voláš trestáňá,

7.
V žiňi, modľitbách, póstoch, slzách, bedlíváňú
Najostrejšému celkem oddáš sa pokáňú.

8.
Na zemi, na kameňi neb na dreve spáváš;
Ba celú noc o mukách Krista rozjímáváš.

9.
Včil v ňebi oslávená ňeprestaň prosívať,
Abi sme ťa v pokáňú mohli nasľedovať.

1.
Maťeju, od pokrsťeňá
Až do naňebevstúpeňá
Ustavičňe s Kristem bíváš,
Učeňí jeho počúváš.

2.
Keď Judáš z úradu padnul,
A preohavňe zahinul:
Od cirkvi si predstavení,
Kostkú apoštol zvoľení.

3.
Napred v krajoch kapadocskích
Na brehoch potom chváľenskích
Víru Krista rozhlašuješ,
Od blúdov lud odťahuješ.

4.
Jak zajďeš ke kolchickému
Národu veľmi ďivému
Ukrutňe si umučení
A s Kristem v ňebi spojení.

5.
Včil sa za nás tam primlúvaj,
A prosiť ho ňeprestávaj,
Bi sme medzi osláveních
Dostali sa vivoľeních.