ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1.
Žofio, s tromi cérami,
Mlaďunkími panňenkami,
Vírú, Náďejú a Láskú
Viznáváš víru kresťanskú.

2.
Do Rímu s ňimi putuješ,
Chrámi božé naščivuješ;
Tu trávíš čas v pobožnosťi
A pravďivéj kajíčnosťi.

3.
Pred mocnára doveďená
Krista zapreť si núťená.
Než ti jemu odporuješ,
Céri k stálosťi zbudzuješ.

4.
Víre, kaťi bičovanéj,
A na pekáči pečenéj,
Útlé prsa zeďírajú
A hlavu mečem sťínajú.

5.
Náďeji, žilmi tlčenéj,
Ve vrícem kotľe smaženéj,
Podobňe hlavu zrážajú,
Časní život odňímajú.

6.
Najmeňšú, Lásku napnutú,
A na škripci rozťáhnutú,
Hrozňe bičámi šlahajú,
A potom ohňem spálujú.

7.
Ti ťelá jejích zebrané,
Do plátna pozavínané,
Z radosťú do hrobu dáváš,
A sama na ňem skonáváš.

8.
Včil pros Boha aj s cérami,
Abi sme jích mén čnosťami
Vždicki boli ozdobení,
Potom v ňebi oslávení.

1.
Svatí Jáne z Nepomúku,
Ti boží mučedelňíku,
Od prvéj svéj maľičkosťi
V saméj živ si nábožnosťi.
Kostel pilňe naščivuješ
A kňazom v ňem posluhuješ.
Pomocnú bozkú milosťú
Každú nad vek svíťíš čnosťú.

2.
Troju múdrosť viučení
Na kňaztvo si posvaťení,
Kazatel slova božého
Mnoho vikonáš dobrého.
Visoko u všech vážení
Kanovňíkem s’ učiňení.
Králov almužňík zostáváš,
Vatší úrad zapúščáváš.

3.
Královná ťa zveľebuje,
Spovedelňíka zvoluje.
Král jéj spoveď núťí zraďiť;
Však mu ňechceš v tom lahoďiť.
Do žalára vsaďenému,
Na škripci rozťáhnutému,
Faklami ťi bok páľiľi,
Na slobodu zas pusťili.

4.
Lúčíš sa od poslucháčov,
Prehorkích tu mnoho plačov.
Do Boľeslavi putuješ,
Matku božú poprosuješ,
Bi za ťeba zastúpila,
Sinem k boju posilňila.
Zmužilosťú ozbrojení,
Pred Václava s’ priveďení.

5.
K zraďe znovu ťa napeká,
Z ust tvích tajnosť ňeviťeká.
Prečo z mosta uhoďení
V Moldave si utopení;
A tak pre stratu časného
Života s’ došel večného,
Prví za svaté mlčáňí
Dosáhnúc korunováňí.

6.
Včil v ňebi buď nám rečňíkem
Ďivotvorním tvím jazikem,
Bi sme rovní ťebe žili,
Povinnosťám dosť čiňili.
Bi božé slovo kázané,
Od nás pozorních slíchané,
Úžitek stí prinášalo,
Iním pomáhať zbúdzalo.

7.
Bi sme dobré méno blížním
Ňebrali jazikem zlostním.
Sami skulki ňečiňili,
Které bi nás cťi zbavili.
Bi v spoveďi slub čiňení
Ňebol od nás vác rušení;
A po časném putováňú
K večnému šli radováňú.

1.
Jáne Nepomúckí,
Slávo stálá vždicki
Svích krajanov,
Zhlédňi na pobožních
K tvéj cťi zhromážďeních
Nás kresťanov,
Keď sa uťíkáme
A pomoc hľedáme
Svatí Jáne.

2.
Ti s’ príklad svatosťi,
Príklad každéj čnosťi
Od let prvích.
Víborní s’ učitel,
Horľiví kazatel
Slov Kristovích,
Královskí almužňík,
Ubohích pomocňík
Svatí Jáne.

3.
Než keď Václavovi,
Hríšnému královi
Ňechceš hoviť,
A spoveď nábožnéj,
Johanni královnéj
Zapreš zjeviť:
Rozkáže ťa trápiť,
A v réce utopiť
Svatí Jáne.

4.
Patoro hvezd z ňeba
Hňeďki sa nad ťeba
Dolu spúščá;
A kaďe tvé ťelo
Po voďe ľeťelo,
Jasno bľiščá;
Pohreb ťi konajú,
Slávu tvú zjevujú
Svatí Jáne.

5.
Včil už oslávení
Buď k nám nakloňení
Svím jazikem,
Všeckích tvích cťitelov,
Vrúcních prositelov
Buď rečňíkem.
Vižádaj milosťi
Ke ščastnéj večnosťi
Svatí Jáne.

1.
Urbáne, pre veľkú múdrosť,
Pre veľkú života svatosť,
Pápežem si učiňení,
Cirkvi Krista predstavení.

2.
Horľiví si v tem úraďe,
Víborní v dobrém príklaďe.
Skvíš sa jednú každú čnosťú
Jak ďeňňica svú jasnosťú.

3.
Ňeustálím unováňím
A víri rozhlašováňím
Premnoho blúdních pohanov
Pripojíš cirkvi kresťanov.

4.
Za čo od katov chiťení,
Hrozňe dlho si trápení,
Až ducha v mukách vipusťíš
A Bohu do ruk navráťíš.

5.
Včil už v ňebi oslávení,
Vinohradov patrón cťení,
Tam sa laskavo primlúvaj,
Boha prosiť ňeprestávaj:

6.
Bi jím od mrázu chráňením,
Od krúpov a škod zďáľením,
Dával hojné požehnáňí,
A nám strídmé požíváňí.

1.
Ó svatí Urbáne! na tvú slavnosť
Ročitú konáme svú pobožnosť,
Keď s próvodem k ťebe prichádzáme
A zviklí ke tvéj cťi pút konáme,
Zhlédňi na nás tvích cťitelov
A vrúcních o pomoc prositelov.

2.
Ti s’ Kristov najvišší pastír bíval,
Ovčinec víborňe sporadoval;
K ňemuž skrz tvú svatosť a učeňí
S pohanov sú mnohí priveďení.
Než k ňebu, keď s’ tento ňechal,
Skrz mučedelňíctvo si pospíchal.

3.
Hňeď nábožní cťili ťa verící
S tvéj mocnéj prímluvi sa ťešící;
Zvlášť keď ťi viňice poručiľi,
Najľepším ochrancem ťa skusiľi,
Jak to chrámi dosvedčujú,
Které sa pod ňimi uzírajú.

4.
Mi též sa k ťebe včil uťíkáme,
Pesňe a modľitbi viléváme,
Abi si tam za nás orodoval,
A Boha prosívať ňeprestával,
Abi naše vinohradi
Ňebrali skrz mráz a krúpi vadi.

5.
Aľe ťeplú vlahú sa kropili
A plodním povetrím obživili;
Hrozno sa veseľe rozdúvalo,
Lúboparním slnkom vizrávalo:
A tak bozké požehnáňí
Z roka na rok ňéslo ťešíváňí.

6.
Najvác však, bi tá, čo mocú bozkú,
A danú od Pána vládú kňazkú,
Učiňená pri mši svatéj bívá
Krv Krista Jéžiša opravďivá
Vinni naše vždi obmila,
A do ňeba všeckích sprovoďila.

1.
Norberte, od svetskéj márnosťi sa zďálíš,
Všecki svoje statki ubohím poďelíš.
Celí sa oďezdáš ľen pobožnosťi,
Póstom a života ostréj prísnosťi.

2.
Preveľmi chaterním rúchom sa oďíváš,
Bosí i zimní čas po sňahu choďíváš.
Rád noví chudobních založíš bratrov,
Rozhojňením staváš mnoho klášterov.

3.
Slovo bozké z veľkú horľivosťú
A s tak veľkú kážeš zdarilosťú,
Že hríšňíci radem sa obracajú,
A kacíri blúdi své uznávajú.

4.
K veľebnéj Svátosťi poctu rozmnožuješ,
Verících časťejšej príjmať ju zbudzuješ.
Biskupem na silu sa učiňení
Zostáváš jak pred tím vždi poňížení.

5.
Včil za to mající v ňebi večnú radosť,
Vimáhaj nám prosbú svú od Boha milosť,
Abi sme márnosťi sa odríkali,
A dušné spaseňí vihledávali.

1.
Medarde, už za ďeťinstva
Veľkého s’ milosrdenstva.
Často chudím svój chléb dáváš,
Své rúcho jím oblékáváš.

2.
V tuhích póstoch a modľeňí
Najvatšé máš oblúbeňí.
S ňimi spojuješ ňevinnosť,
Čistotu a poňíženosť.

3.
Kňazkí stav si vivoluješ,
Slovo božé rozhlašuješ.
Skoro pre tvé krásné čnosťi
K biskupskéj príjďeš hodnosťi.

4.
Úrad horľivo zastáváš,
V prácách odtuchi ňeznáváš,
Až z veľmi mnohích pohanov
Pravích učiňíš kresťanov.

5.
Včil za to už oslávení
Pros, abi Boh ňeskončení
Pohodelní čas nám dával,
A svato žiť pomáhával.

1.
Barnabáše, jeden s pravích
Učedelňíkov Kristovích,
Za statki své odpredané,
Vše čo bolo utržené,
Apoštolom dáváš.

2.
Od ňích visoko cťívaní,
Do Sírska si oďeslaní,
Víru Krista rozhlašovať,
Verících v ňéj potvrďovať
A cirkev zríďovať.

3.
Odtáď iďeš dál k modlárom
A zasľepením bludárom;
Po mestách a po ďeďinách,
V rozľičních a mnohích krajnách
Vždi s prospechem kážeš.

4.
V posľed sa do Cipru plavíš,
A do krajni svéj dopravíš:
Kďe si po mnohém súžeňú
A po ukrutném trápeňú
Ukamenovaní.

5.
Včil mající večnú radosť
Vipros nám od Boha milosť,
Bi sme núdzním pomáhali,
Zákon boží plňívali,
A ňebo dosáhli.

1.
Svatí Antoňíne, od svéj maľičkosťi
Prísní život veďeš v saméj pobožnosťi.
Službám božím celí sa oďezdáváš,
Ve svatém umeňú pilňe cvičíváš.

2.
K ňeverícím iďeš Krista oznamovať,
Dichťící za ňeho krv svoju vilévať;
Než na cesťe ňemoc ťa obkľičuje,
Naspátek obráťiť sa prinucuje.

3.
Prehorľive slovo božé rozhlasuješ,
S ňím jak strelú srdca luďí prerazuješ.
Verících privádzáš všaďe k pokáňú,
A kacírov k blúdu svého viznáňú.

4.
V mnohích místách zákon Krista viučuješ,
V poslucháčoch bázeň božú rozmnožuješ.
Najvatšú všemožňe nakládáš starosť,
Preďešlú navráťiť svím kázňe prísnosť.

5.
Včil požívající ňebeské radosťi,
Prosívaj pred trónem bozkéj veľebnosťi,
Abi sme nábožní vždicki bívali,
Spaseňí své a svích blížních hľedali.

1.
Víte, pre víru Kristovu
Daní si pod moc sudcovu,
Abi tento ťa s kresťana
Učiňil zase pohana.
Než ti stálí zostáváš,
A biťí rád znášáváš.

2.
Ba sám císar aj pracuje,
K modlám ťa zvésť usiluje;
Aľe keď ňišt lahoďeňím,
Ňišt ňezveďe slubováňím,
Putami ťa zakuje,
Do žalára vhadzuje.

3.
Keď však ňedbáš na vazeňí
A na všecko v ňom trápeňí,
Do kotla rozpáľeného
Olovom, smolú vrícého,
Rozkáže ťa postaviť
A života pozbaviť.

4.
Odtáď visloboďeného,
Od smrťi ochráňeného,
Na ďivadlo ťa sprovoďí.
Levovi roztrhať hoďí.
Tento k nohám tvím lahňe
A na ťeba ňesáhňe.

5.
Císar tím vác rozlobení
A od jedu rozpálení,
Dá ťa na škripci bičovať
A tak dlho katovať,
Až ven dušu vipusťíš
A Stvorcovi navráťíš.

6.
Včil odplatu už mající
A ve sláve sa ťešící,
Ňeprestávaj sa primlúvať
U Boha za nás prosívať,
Bi sme každé trápeňí,
Znášali pre spaseňí.

1.
Alojzi, mláďeňečku,
Prečistotní kvítečku,
Hodnosť všecku ňecháváš,
Bohu k službe sa dáváš.

2.
Láskú k ňemu zbuďení,
Tak veľmi rozpáľení,
Až na ťeľe omdlíváš
A pomáľi zetlíváš.

3.
V anďelskéj ňevinnosťi
A v saméj žiješ čnosťi;
Predca činíš pokáňí
Všem na počudováňí.

4.
Než keď slúžíš ňemocním
A morem nakazením:
Sám ňeduh naťahuješ,
Do ňeba sa sťehuješ.

5.
Včil sa za nás primlúvaj
A prosiť ňeprestávaj,
Bi sme ňevinňe žili
A pokáňí čiňili.

1.
Zveľebujme Jána Krsťitela,
Predchodca našého Spasitela,
Kterí sám ho vichvaloval,
Najvatšého z luďí všech nazíval.

2.
Hňeď zamaľi na púšč sa ukrívá,
Veľmi ostrím rúchom sa oďívá;
Kďe k úradu sa póstami
A vrúcními chistá modľitbami.

3.
Až na daní sebe rozkaz bozkí
Na kraj oďebere sa jordánskí;
Krst pokáňá ohlašuje,
A cestu Pánovi pripravuje.

4.
Mnohí k ňemu stáľe prichádzajú,
Pokáňí činíc krst prijímajú.
Ba sám Kristus pristupuje
A pokrsťiť sa mu predstavuje.

5.
Predca, bár ho všecci považujú,
Mesiášem biť sa nazdávajú,
Vazeň hlavu bezbožňici
A zlostnéj dať mosí taňečňici.

6.
Včil Jáne mající večnú radosť
Vipros nám od Boha svatú milosť,
Za čnosť každí čas bojovať,
Časného zlého sa ňeobávať.

1.
Iváne, ve svéj mladosťi
Odezdaní pobožnosťi,
Roďičov a vlasť chorvátskú
Z berlú zaňecháš královskú.

2.
Po cudzích krajnách putuješ,
Až sa v Čechách zastavuješ:
Kďe na horskéj pustaťiňe
Osaďíš sa do jaskiňe.

3.
Tu všem ňeznámí zostáváš,
Preostré rúcho nosíváš,
Žiješ v póstoch, v modlíváňú
A nábožném rozjímáňú.

4.
Keď staroba už nastává,
Boh ťi krotkú laňu dává,
Abi ťa zešlého vekem
Vlastním svím chovala mlékem.

5.
Včil ve sláve povíšení,
A korunú ozdobení,
Pros, bi sme nábožňe žili
A Bohu verňe slúžili.

1.
Milí Bohu Ladislave,
Krásní ve svojéj postave,
Znameňití údatnosťú
A víborní každú čnosťú.
Proťi vóľi král spravení,
Berlu vzať si prinúťení.

2.
Dobrého krála povinnosť
Viplňiť máš prvú starosť.
V panováňú spravedľiví,
Všem si oťec milosťiví.
Ňepráťelov previšuješ,
Lúpež krajni zastavuješ.

3.
Keď uťíchnú hrozné boje
A všeľiké ňepokoje,
Najvácej sa usiluješ
A s celéj sili pracuješ,
Bi s’ nábožnosť rozširoval,
Poctu božú rozmnožoval.

4.
Biskupstva ustanovuješ,
Statkami zaopatruješ.
Preveľkími nákladami
Staváš kláštere a chrámi.
Nádherňe jích ozdobuješ
A majetňe naďeluješ.

5.
Povíšení ze zemského
Do královstva ňebeského
Za cťitelov sa primlúvaj,
Boha prosiť ňeprestávaj,
Abi vždicki čnostňe žili,
Potom s ťebú sa ťešili.

1.
Petre, kňíža apoštolov
A kresťanstva učitelov
Najpevňejšá ze všech skala,
Na ňéjž cirkev sa stavala.
Praví Krista námestňíku,
Ovčinca opatrovňíku,
Klúče máš
Královstva ňebeského
Dané od Pána svého.

2.
Keď na víchoďe nad míru
Mnohích obráťíš na víru:
Do Rímu hlavného mesta
Priveďe ťa tvoja cesta;
Kďe stoľicu svú založíš
A za matku všem predložíš;
Až v posľed
Na smrť si odsúďení
A na kríž zavesení.

3.
Včil sa za nás už primlúvaj
Boha prosiť ňeprestávaj,
Bi sme svatí život védli
Do hríchu ňikdá ňepadli;
A keď život dokončíme,
Ze svetem sa rozlúčíme,
Otvor nám
Bránu ňeba, a pusťi
Nás do večnéj radosťi.

4.
Pavľe, Krista ňepráťeľe,
Potom jeho kazaťeľe,
Ti s’ nádoba vivoľená
A od Boha oslávená.
Vitržení jak bez seba
Až do treťého si ňeba;
Kďe sľišíš
Tajemstva ňevislovné
A reči veľmi ďivné.

5.
Mnohé obráťíš národi,
Mnohé znášáš zlé príhodi.
Mnohé listi zhotovuješ,
A verících posilňuješ.
V posľed do Rímu poslaní,
Kam s’ bol na súd odvolaní;
Kďe císar
Néro ťa zamorduje,
Mečem hlavi zbavuje.

6.
Včil za práce odplaťení
A v ňebesách oslávení,
U Boha sa tam primlúvaj
A prosívať ňeprestávaj,
Abi krásné tvé učeňí
V skutku prišlo k viplňeňí;
A ňekdi
Keď časnosť opusťíme,
Ňech sa s ťebú ťešíme.

1.
Maria blahoslavená,
Za Krista Matku zvoľená,
Sám Gabriel ťi zvestuje
A novinu oznamuje,

2.
Že príbuzná tvá Alžbeta,
Za toľké ňeplodná leta,
K najvatšéj svojéj radosťi
Počala sina v starosťi.

3.
Na cestu hňeď bez meškáňá
A všeckého predléváňá
Na hori júdské sa vidáš,
Naščíviť ju v dome žádáš.

4.
Jak ju začňeš pozdravovať,
Radosť srdca predstavovať,
Ňemluvňátko zapľesalo,
V živoťe poskakovalo.

5.
Jako bi tím Spasitela
A sveta Vikupitela
Spolu s ťebú privítalo,
S príchodu sa radovalo.

6.
Ona Duchem naplňená,
A sladkosťú opojená,
Ťeba s plodem oslavuje,
Požehnanú vihlasuje.

7.
Než ti Boha zveľebuješ,
Srdečňe jemu ďekuješ,
Že zhlédol na poňíženosť,
A toľkú ťi poprál milosť.

8.
Včil už v nebi povíšená,
Nad anďelov oslávená,
Pros bi sme ho vždi chváľili,
A s ňím sa večňe ťešili.

1.
Prokope, mravmi vzňešení
A v umeňú vicvičení,
Opusťící svetskú slávu
Pod klášterskú dáš sa správu.

2.
Odtáď do hor sa sťehuješ,
Že samotnosť oblubuješ.
Nad Sázavú v pustaťiňe
Osaďíš sa do jaskiňe.

3.
Tu v póstoch, strážách, modľitbách,
I vrúcních tráviš vek prosbách,
A krajanom svím príkladem
Ščasťá hľeďíš biť základem.

4.
Všech k ťebe prichádzajících
A o raddu žádajících
Vždi laskavo prijímáváš,
Otcovské náuki dáváš.

5.
Mnohí skrze tvé cvičení,
K všemu dobrému veďeňí,
Prospívajú v každéj čnosťi,
Zvlášť aľe pracovitosťi.

6.
Svorní bratri ťa milujú
A za správca vivolujú.
Ti bár iním predstavení,
Predca s’ veľmi poňížení.

7.
Včil mající večnú radosť
Vipros nám od Boha milosť,
Abi sme vždi strídmo žili
A ňebo si zaslúžili.

1.
Verná Boha služebňico,
Svatá Alžbeto vdovico,
Od maľička samá si čnosť,
Samá toľko si nábožnosť.

2.
Pred rozkošú sa zďaluješ,
Prísní život oblubuješ:
Stálá s’ v póstoch i v modľeňú
A chudobním pomáháňú.

3.
Mnohé chrámi vistavuješ
A bohato obdaruješ.
Zdvihlé u králov rozbroje
Ščastňe meňíš na pokoje.

4.
Po smrťi manžela svého
Čo ťi zbívá ľen drahého
Na svaté potrebi ňecháš,
Rúcho mňíški vzať pospícháš.

5.
Včil majícá v ňebi radosť
Viprosuj od Boha milosť:
Bi sme dobre čiňívali,
A vždi svatí pokoj mali.

1.
Margeto, že si kresťanka,
Abi si bola pohanka,
Oťec ťa vojska vodcovi
Oďevzdá Olíbriovi.

2.
On pre tvoju krásu veľkú
Chce ťa mať svojú manželkú.
Však žádosťi ňedáš místa,
Ňevestú zostaňeš Krista.

3.
Keď po dobrém ňišt ňezveďe,
A k modlám ťa ňepriveďe:
Káže ťa šlahať prutami,
A rozedrať česákami.

4.
Potom pľechi rozpáľené
A jak oheň rozžárené
Na tvój život ťi priložiť,
A ukrutné muki množiť.

5.
Aľe keď pritom pohaňi
Začínajú biť kresťaňi,
Porúčí ťa mečem zeťať,
Skór obetú smrťi zostať.

6.
Včil tam v ňebeskéj radosťi
K tomu nám vipros milosťi,
Abi sme vždi svato žili,
Svato náš vek aj skončili.

1.
Bonaventúro v ňemoci
Žádnéj ňenajďeš pomoci.
Prosbú Franciška zhojení
Rehole si zaslúbení.

2.
Do rádu menších stupuješ,
V umeňú sa viučuješ,
Že s chválú za málo rokov
Cvičíš v ňem učedelňíkov.

3.
Pre tvú múdrosť, pre tvé čnosťi
Ve svojéj ešče mladosťi
Za správca rádu zvoľení,
Od všech visoko s’ vážení.

4.
Biskupskú napred vzať hodnosť
Pre tvú ňechceš poňíženosť;
V posľed predca prinúťení
Na ten s’ úrad povíšení.

5.
Nábožné kňihi spisuješ,
Lásku k Bohu rozpaluješ:
Že preto hodní s’ uznaní
Učitel cirkvi biť zvaní.

6.
Včil sa za nás už primlúvaj,
Boha prosiť ňeprestávaj,
Abi sme ho milovali,
V ňebi sa s ňím radovali.

1.
Apoštoli vivoľení,
Ve škoľe Krista cvičení,
Jeho skutkov a zázrakov
Za stálích sťe boli svedkov.

2.
Jak ľen z ňeba zeslaného
Príjmeťe Ducha Svatého,
Po sveťe sa rozejďeťe
A víru ohlašujeťe.

3.
Hluché modlí porážáťe,
Márné blúdi vivracáťe;
Luďí s cesti ňeprávosťi
Veďeťe ku pravéj čnosťi.

4.
Prevíšíťe všech múdrákov
A pohanskích ukrutňíkov.
Ňedbáťe ňišt na hrozeňí,
Na trápeňí a mučeňí.

5.
Ba radšej sa ťešíváťe,
Najvatšú radosť máváťe,
Že sťe hodni učiňení
Pre Krista biť pohaňení.

6.
Ustavičňe pracujeťe,
Hlad a smad podstupujeťe,
Abi sťe ľen mohľi sebe
A iním všem získať ňebe.

7.
Až víru od vás učenú
A zázrakí potvrďenú
Krvú svú zapečaťíťe,
A za Majstrem pospíšíťe

8.
Včil sa uňho primlúvajťe
A prosiť ňeprestávajťe,
Bi sme tú víru chovali,
A skutkami krásívali.

1.
Maria, plná milosťi,
Muži veľkéj nábožnosťi,
Láskú k ťebe zapáľení,
Rozmnožiť hľeďá tvé cťeňí.

2.
Na Karméľi na tom mísťe,
Kďe Eliáš uzrel isťe,
Že hmla z mora vistupuje,
Chrám sa ťi od ňích zbuduje.

3.
Tam každí ďeň sa schádzajú,
Pobožnosť k ťebe konajú.
Odkáď sú aj nazívaní
Bratri s Karméla volaní.

4.
Ti k ňím zvláštňe nakloňená,
Jako Matka vivoľená,
Lásku svú jím ukazuješ,
Mnohé dobré uďeluješ.

5.
Príjmi tak aj nás ňehodních,
Do počtu sluhov tvích verních,
A prosbi k ťebe skládané
Čiň pred Sinem visľišané.

1.
Spívajme o Aľešovi,
Kterí z láski ke Kristovi
Ňevestu svú zaňechává,
Do cudzini sa zadává.

2.
Až príjďe k Edessi mestu,
A dokoná dlhú cestu,
Do chalupki sa ukrije,
A ňeznámi prísno žije.

3.
Než keď tam pre veľké čnosťi
Každí má ho ve vážnosťi:
Ze Sírska sa preč obráťí,
Do Rímu jak žebrák vráťí.

4.
Oťec príjme ho do domu,
Komorku dá na bidlo mu.
Žebi bol sin ňikdo ňeví,
Až po smrťi písmo zjeví.

5.
Včil už večňe oslávení
Je nám príklad predstavení,
Bi sme Boha milovali,
A verňe mu slúžívali.

1.
Spívajme o krajanoch,
Naších v ňebi patrónoch,
O svatém Ondrejovi
A o Benedikovi.

2.
Čo márnosť opusťiľi
A púšč si vivoľiľi,
Napred horu zoborskú
Potom jaskiňu skálskú.

3.
Kďe žijú v pobožnosťi,
V cvičeňú v saméj čnosťi,
V modľitbách, rozjímáňú
A stálém bedlíváňú.

4.
Póst konajú v prísnosťi
A v najvatšéj ostrosťi.
Žiňú sa oďívajú
A ťela trízňívajú.

5.
Včil slávi účastňíci
Buďťe nám prímluvňíci,
Bi sme zlé opusťili,
Bohu verňe slúžili;

6.
V dobrém všem bez ustáňá
Trvajíc do skonáňá;
Do ňeba sa dostali
A s vami radovali.

1.
Svatá Kunegundo, z uherského
Pochádzajíc rodu královského,
Od maľička pobožnosťú
A jednú každú sa svíťíš čnosťú.

2.
Čistotu chceš vždicki zachovávať,
Proťi vóľi mosíš sa vidávať;
Však vižádáš u manžela
V panňenstve žiť jako u práťela.

3.
Než keď ho smrť s ťebú rozlúčila,
Správu krajni vzať si ňezvoľila;
Avšak mnoho jéj dobrého
Viprosíš od Boha najviššého.

4.
Keď si všecki svoje vlastné statki
Rozdala na chudích ňedostatki,
Do kláštera si vstupila,
Kterí si pre panni vistavila.

5.
Včil už večnéj slávi účastňica
Buď tam stálá naša prímluvňica,
Bi sme čisto vždicki žili,
Do ňeba za ťebú vikročili.