ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1.
Magdaléno, láskú božú zapáľená,
Nad hríšním životem celá rozžeľená,
Cestu bereš ke Kristovi
Zvanému k stolu hosťovi
Do domu Šimóna.

2.
Od zadu pre hanbu k ňemu pristupuješ,
Potok horkích slzí na nohi mu ľeješ;
Mokré uťíráš vlasami,
Vrúcňe božkáváš ustami
A masťú namažeš.


3.
Tu, které s’ hľedala, našla si spaseňí
I všeckích predešlích hríchov odpuščeňí;
Tak na srdci poťešená,
Od ňeho si prepusťená,
Ve svatém pokoji.

4.
Od teho času mu verňe posluhuješ,
Po cestách, ano až pod kríž nasľeduješ.
Prvá uzreš skríšeného,
Prvá z mrtvích povstalého
Iním oznamuješ.

5.
Ostatní potom vek v pustéj samotnosťi
Okoľičním luďom živá v ňeznámosťi
V najostrejšém ľen pokáňú
A stálém slz viléváňú
Do smrťi pretrávíš.

6.
Včil požívajícá večnéj slávi radosť
Vipros nám prímluvú u Jéžiša milosť,
Bi sme hríchi oplakali,
Slzami jích vimazali,
A ňebo dosáhli.

1.
Libóre, od maľičkosťi
Žiješ ve veľkéj svatosťi.
Zemské statki zavrhuješ,
Kňazkí stav si vivoluješ.

2.
Kďe, že si vzor každéj čnosťi,
K biskupskéj príjďeš hodnosťi.
A tu trízňíš sa póstami,
Chudích siťíš pokrmami.

3.
Lud pilňe vinaučuješ,
K bázňi božéj priťahuješ.
Mnohé kosteľi zakládáš,
A všecko, čo treba, jím dáš.

4.
Včil keď na tvéj prímluvi moc
Ňezdraví získajú pomoc;
Obzlášť na kameň trápení
Boľesti sú pozbavení.

5.
Pros za nás, bi sme od teho
A iného všeho zlého
Bívali osloboďení
A v ňebesách oslávení.

1.
Jakube, v Kristovéj škoľe
Z najmiľejších apoštoľe,
Vatším preto volaní,
Že starší s’ a skór zvaní.

2.
Židom a Samaritanom,
Potom kážeš i pohanom;
Všaďe mnohích obráťíš
A k spaseňú pokrsťíš.

3.
Do Špaňiel též zachádzáš,
Kďe malú žatvu nachádzáš.
Odtáď ve spokojnosťi
Vráťíš sa do svéj vlasťi.

4.
Tu Heródes v rozlobeňú
Zlostním Židom k zalúbeňú
Na smrť ťa odsuďuje
A hlavi pozbavuje.

5.
Včil za práce odplaťení
A z Majstrem svím oslávení,
U ňeho sa primlúvaj
Prosívať ňeprestávaj,

6.
Bi sme kaľich utrpeňá
A každého dopusťeňá
Vždi z radosťú píjali,
Do ňeba sa dostali.

1.
Bohu milá svatá Anno,
Za Jáchima vdaná panno,
Veľmi slavná tvojím rodem,
Slavňejšá aľe svím plodem.

2.
Ňízkím stavem spokojená,
Vóľi božéj poručená,
Prenábožňe vždicki žiješ,
Čnosťami sa ozdobuješ.

3.
Dlho ňeplodná zostáváš,
Obetu za ďéťa vzdáváš,
Až bez poškvrni laľiu
Poroďíš Pannu Mariu.

4.
Jak ju čnostňe vichováváš!
A v bázňi božéj cvičíváš!
Že pre svatosť zaslúžila,
Abi Krista poroďila.

5.
Včil pred vnukem tvím prosbi klaď,
Bi roďiči, ten svój poklad,
Své ďétki v čnosťách cvičili,
Poťešeňá s ňích dožili.

1.
Rudolfe, veľké bohatstvo
A všecko vlastné ďeďictvo
Medzi núdzních rozďeluješ
A mnízskí stav si zvoluješ.

2.
Za krátkí čas pre tvé čnosťi
K biskupskéj prišel s’ hodnosťi;
Aľe aj tu skrovno žiješ
A veľmi sa poňižuješ.

3.
Kajícé rúcho nosíváš,
A na holéj desce spáváš,
Ustaviční si v bedľeňú,
Rozjímáňú a modľeňú.

4.
Čo z dóchodkov ťi vistává,
Na chudobních sa rozdává;
Jak dobrí pastír lud učíš,
V nábožnosťi pilňe cvičíš.

5.
Včil za toľké tvoje čnosťi
Účastní večnéj radosťi,
Buď pred Bohem pomocňíkem
A stálím orodovňíkem,

6.
Bi sme blížních milovali,
V potrebách jím pomáhali.
Pri tom svatí život védli,
A do hríchu ňeupadli.

1.
Svatí Ignácu, ostrí meč
V božém chráme odložíš preč.
Nádherné rúcho vizlékáš
A chaterné si oblékáš.

2.
Žiješ ľen v poňíženosťi,
Ve veľkéj póstov prísnosťi.
Chudím pilno posluhuješ,
A ňemocních opatruješ.

3.
Láskú k Bohu zapáľení
Hľedáš blížného spaseňí.
Slovo božé rozhlašuješ,
Ňeumelích viučuješ.

4.
Rád založíš Tovarišstva
K prospechu všeho kresťanstva,
Bi verících vicvičoval,
A pohanov obracával.

5.
Kacírom sa ňedal zmáhať
A jednotu cirkvi trhať.
Všecko k cťi božéj konával,
Poctu Marie množíval.

6.
Ustavičňe sám pracuješ,
O iních dobré pečuješ,
Až ťa práce vitrávujú,
Celéj siľi pozbavujú.

7.
Včil už v ňebi oslávení,
Pros, abi sme zapáľení
Láskú k Bohu a k blížnému,
K spaseňú prišli večnému.

1.
Alfonze už v maľičkosťi
Príkladem si pobožnosťi.
Statki otca zaňecháváš,
K božéj službe sa oddáváš.
Kňazem potom učiňení
Blížních veďeš ke spaseňí.

2.
Nad núdzními sa zmiluješ,
Rád kňazov ustanovuješ,
Čo bi chudobních po krajnách,
Na polách a na ďeďinách
Náboženstvo učívaľi
A Krista nasľedovaľi.

3.
Bár hríchu ňejsi vedomí,
A čisté máš vždi svedomí;
Predca bez všeho prestáňá
V ostrosťi trváš pokáňá.
Ťelo trízňíváš póstami
A pichlavími žiňami.

4.
Biskup na silu zostáváš,
Prísno živí jak prv bíváš.
Zlé mravi hľeďíš napraviť
A škodné blúdi vihlaviť.
V ňedostatku núdzním hovíš,
Domácí rád na ňích trovíš.

5.
Ňemocami obklíčení,
Zvlášť lúpáňím usúžení,
Biskupskí úrad opusťíš,
Ke svím bídní sa navráťíš;
Kďe ve veľkéj až starosťi
Život skončíš ve svatosťi.

6.
Včil v ňebi buď nám prímluvňík
A u Boha orodovňík,
Abi sme ho milovali,
Psotním blížním pomáhaľi;
A po skončenéj časnosťi
Do večnéj prišli radosťi.

1.
Svatí Dominiku, jak fakla svíťící,
Jasním svetlom celí svet zapalující,
Odmaľi ňevinňe ve pobožnosťi
A v najostrejšéj si živí prísnosťi.

2.
Chudobním a bídním v jejích ňedostatku
Všecko uďeluješ ze svého nábitku.
Možňejších príkladem tím pohibuješ,
Blížním v núdzi dobre čiňiť zbudzuješ.

3.
Slovo božé kážeš z veľkéj horľivosťi.
Hríšňíkov privádzáš na cestu pravosťi.
Povstalé kacírov blúdi vipľeňíš,
Ružencem česť Matki božéj rozhojníš.

4.
Rád noví zakládáš, čo bi též kázaval,
Slovo božé po všem sveťe rozhlašoval;
Pristavoval hríchi i ňeprávosťi,
A kacírskéj ňedal sa zmáhať zlosťi.

5.
Včil zato mající v ňebi večnú radosť,
Ňeprestaň prosívať u Boha za milosť,
Abi sme sa blúdu vždi vistríhali
A víru skutkami ozdobovali.

1.
Maria, Matko milosťi,
Najhodňejšá ucťivosťi,
Keď pobožní dva manžeľi,
Verní v Ríme tví cťiteli,

2.
Statek svój ťi obetujú,
A zveďeť s prosbú žádajú,
Kam bi ťi ho obráťili
A najľepšej naložili.

3.
Hľe v čas prudkéj horúčosťi
V Ríme za nočnéj ťichosťi
Na Eškvilín sňah zľetuje
A časť kopca zasipuje.

4.
I v tom sa jím predstavuješ
Místo sňahu vijevuješ,
Bi na ňom chrám vistavili,
Tak ďeďictvo naložili.

5.
Silver pápež tam putuje,
Místo sňahu viznačuje;
Kďe hňeď chrám je založení
Tvému ménu posvaťení.

6.
Včil sa za nás už primlúvaj,
Orodovať ňeprestávaj,
Bi sme chrámi darmi cťili
Vrúcňe Bohu v ňích slúžili.

1.
Ožvalde, králu zňešení,
Ňeščasťím k ščasťú veďení,
O rozmnožeňí kresťanstva
A vihlaveňí modlárstva
Najvatšú máš starosť.

2.
Učitelov povoláváš,
Lud cvičiť jím oďezdáváš,
Abi víru rozhlásiľi,
Pravím svetlom rozplašiľi
Tmu blúdov pohanskích.

3.
Sám aj slovo božé kážeš
Príkladem všech k čnosťi vážeš.
Mnohé chrámi a kláštere
V prislúchajícéj nádhere
Pilňe vistavuješ.

4.
Živí ľen v poňíženosťi
Ňedbáš o veci časnosťi.
Na rozľičních místách núdzních,
Ubohích a opusťeních
Ze ďňa na ďeň chováš.

5.
V posľed Penda král pohanskí,
Chca uvésť zas blúd modlárskí,
Veľké vojsko pozebírá,
Na ťeba sa s ňím pobírá
A v boji zabíje.

6.
Včil sa za nás už primlúvaj,
Boha prosiť ňeprestávaj,
Bi nám vždi každé ňeščasťí
Slúžilo k večnému ščasťí
Ňebeskéj radosťi.

1.
Kristus abi svích posilňil,
Ve víre mocňe upevňil,
Že je Sin Boha živého
Otca všemohúcého:

2.
Troch bere učedelňíkov,
Zvoľeních nasľedovníkov.
Na horu Tábor vstupuje,
A tam sa premeňuje.

3.
Tvár jeho sa ožárila
A jako slnko svíťila,
Rúcho, čo ho oďívalo,
Jako sňah sa belalo.

4.
Mojžiš a Eliáš starci,
Učeňá božého darci,
Tu sa naráz ukázali,
A s Pánem rozmlúvali.

5.
V tom hľe oblak sa vijasňil,
Učedelňíkov zasťíňil,
A z oblaku bľiščícého
Zňel hlas Otca večného:

6.
To je Sin roztomiľení,
V kterém své mám zalúbeňí,
Jeho vždicki poslúchajťe,
Čo káže, čiňívajťe.

7.
Ó Krisťe ďňes premeňení
A ve sláve ožárení!
Bľeskem nás tvého svíťeňá
Očisťi s poškvrňeňá,

8.
Bi sme dobrími skutkami,
Všemi svíťili čnosťami;
Potom slávu tvú spatrili,
V ňéj sa večňe ťešili.

1.
Donáte, pošlí z roďičov,
Stálích Krista viznavačov,
Kterí za víru chiťení
Ukrutňe sú umučení.

2.
Pre života tvého svatosť
Na biskupskú víjďeš hodnosť,
Úrad z veľkú horľivosťú,
Z veľkú plňíš údatnosťú.

3.
Pohanskí správec ťa zváže,
Krista odreknuť sa káže.
Viďící ťa biť stálého,
Na hrozeňí ňehnutého:

4.
Poručí ťa katom schopiť
Na rozľiční spósob trápiť;
Naposľedi z mesta vivésť
A mečem ťi hlavu odňésť.

5.
Včil už v ňebi oslávení,
Proťi búrce patrón cťení,
Tam sa za nás vždi primlúvaj,
Boha prosiť ňeprestávaj,

6.
Abi od nás, od rol, sadov,
Od luk a od vinohradov
Hromi, príval, krúpi vzďáľil,
A požehnáňí uďeľil.

1.
Biskupe svatí Donáte,
Pre hrozné muki vistáté,
A pre krásné tvoje čnosťi
Večnéj účastní radosťi.

2.
Proťi búrce, hromu ohňom
A škodním krúpov kameňom
Za patróna ludom daní,
A s prospechem vždi vzívaní.

3.
Sliš nás k ťebe volajících
A pobožnosť konajících;
Mocňe v ňebi sa primlúvaj,
Boha prosiť ňeprestávaj:

4.
Bi sa nad nami zmiloval,
Škodi ňikdá ňespúščával
Skrze búrku, hromu oheň,
Krúpi, príval a povoďeň.

5.
Pros též keď ňekdi skonáme,
Ňech za ťebú pospícháme;
Bi sme sa tam radovali,
Slávu večnú požívali.

1.
Vavrinče veľkí svatosťú,
Veľkí jednú každú čnosťú,
Poklad cirkvi opatruješ
A chudobním rozďeluješ.

2.
Za tento núdzním rozdaní
Správec mesta rozhňevaní
Dá ťa ukrutňe zbičovať
A celého rozkatovať.

3.
Keď s tímto ňišt ňeviveďe,
Od Krista ťa ňeodveďe,
Rozkáže ťa na rošt navlécť,
A nad uhlím pomáľi pécť.

4.
Tu sa naráz na tvéj tvári
Ňebeské svetlo rozžárí,
Sladká vóňa s pečeného
Roznášá sa ťela tvého.

5.
A ti tak veľmi trápení,
Na srdci si spokojení,
V prosbe oči k ňebu zdvihňeš
A lúbežňe v Pánu usňeš.

6.
Včil už v ňebi oslávení
Pros, abi sme rozpáľení
Láskú k Bohu a k blížnému
Dusili v nás plameň k zlému.

1.
Preslavná rodem Zuzanno,
Bohu veľmi milá panno,
Jemu celá sa posvácáš
A od mužskích všech odvracáš.

2.
Ba pohanskému samému
Sinovi císarovému
Odporuješ biť manželkú,
Bár túžbu žádaná veľkú.

3.
Rozľičňe preto mučená
A všeľijak si trápená.
V posľed hlavu pod meč dáváš
A života sa pozbíváš.

4.
Včil dvojnásobnú panňenstva
I svého mučedelňíctva
Korunú súc ozdobená
A v ňebesách oslávená,

5.
Pros, abi sme z ochotnosťi
Všecki ňésli odpornosťi;
Život ščastňe dokonali
A do slávi sa dostali.

1.
Svatá Kláro, od maľička
Veľiká si pobožňíčka.
Celí statek núdzním rozdáš,
Tovariškám rád zakládáš.
Na mnohé napomínáňí
Príjmeš jejích spravováňí.

2.
Veľmi múdrá si v ríďeňú
A k bázňi božéj veďeňú.
Krásními svíťíš čnosťami,
Všemi dobrími skutkami,
Že ze života tvojého
Sestri berú príklad svého.

3.
Drsním rúchom sa oďíváš
A žinku pod ňím nosíváš.
Holá zem ťi lože dává,
Trískami sa posťílává.
Pod hlavu si drevo staváš
A na tomto odpočíváš.

4.
Ustavičná v modľíváňú
A nábožném rozjímáňú.
Pósti s tak veľkú ostrosťú,
S tak veľkú konáš prísnosťú,
Že sa iné tomu ďivá,
Jak predca móžeš biť živá.

5.
Včil už slávi účastňica
Buď nám naša prímluvňica,
Abi sme vždi vác o večnosť
Pracovali než o časnosť,
A do ňeba sa dostali
I s ťebú sa radovali.

1.
Radostním hlasem spívajme
A Mariu oslavujme,
Boľestnéj smrťi zbavenú
Do ňeba ďňes ňesenú.

2.
Všecki anďelskí chórové
Všeckí svatích zástupové
Naproťi jéj vichádzajú,
A spevmi ju vítajú.

3.
Z jak veľikím poťešeňím!
Z jak ňevislovním pľesáňím
Sin boží Matku objímá
A do slávi prijímá!

4.
Pred seba na trón ju stavá,
Za prvú královnú dává
Všeckím svojím ňebeščanom
I nám bídním zemčanom.

5.
Tu vencem z hvezd ozdobená
Bľeskem slnka ožárená
Mesác majíc za podnoží
Radosť všem v ňebi množí.

6.
Ó Panno tak povíšená,
A tak veľmi oslávená!
Buď nám tam za pomocňicu
A stálú prímlúvňicu.

7.
Bi sme si aj mi čnosťami
Bohu milími skutkami
Prístup do ňeba získali,
A tvú slávu zhlédali.

1.
Róchu, veľkí v pobožnosťi,
Veľkí v lásce a ščedrosťi.
Celí statek núdzním rozdáš,
Do Rímu sa na pút vidáš.

2.
Do Vlach príjdúcí na místa,
Kďe hrozní mor hubí mesta,
Cestu svoju pristavuješ,
Nakazením posluhuješ.

3.
Znameňím kríža svatého
Mnohích uzdravíš od zlého;
Sám však mnoho mosíš vistáť,
Mnohú ťažkú ňemoc prestáť.

4.
V posľed morem nakazení,
Boľesťú v boku trápení,
Do blízkích hor sa vťahuješ,
Tam ľežíš, až ozdravuješ.

5.
Odtáď spátki sa na cestu
Ke vlastnému pusťíš mestu;
Kďe jak vizvedač chiťení,
Do žalára si vsaďení.

6.
Vazeňí s trpezľivosťú
A z veľkú znášáš radosťú.
Až po páťi rokoch zemreš,
Do ňeba sa oďebereš.

7.
Včil tam věčne oslávení,
Pros, bi sme boli chráňení
Od moru jak ťeľesného
Tak též aj od duchovného.

1.
Hiacinte, pošlí z dávného
U Polákov rodu slavného,
Od maľička v pobožnosťi
A každéj sa cvičíš čnosťi.

2.
Od svetskéj márnosťi sa zdálíš,
Stav kňazkí si napred vivolíš;
Potom vstúpíš do nového
Rádu Dominikového.

3.
Žiješ v téj najvatšéj prísnosťi,
Často noc trávíš v pobožnosťi;
Ináč na zemi ľen spáváš,
Kameň za podušku máváš.

4.
Mnohé staváš bratrom kláštere
A chrámi ve všeckéj nádhere;
Mnohích hríšňíkov obráťíš,
Odtrženích cirkvi vráťíš.

5.
Včil už večnéj slávi účastňík,
Buď tam za nás mocní prímluvňík,
Bi sme dobre vždi čiňili,
A ňebo si zaslúžili.

1.
Nábožná Heľeno, slavnú
Učiňená císarovnú
Veľká s’ v jednéj každéj čnosťi,
Obzlášť aľe ve ščedrosťi.

2.
Mnohé bidla vistavuješ,
Všem potrebním naďeluješ,
Bi sa núdzní v ňích živili
A ňezdraví opatrili.

3.
Ostatné tvoje almužné
K počítáňú sú ňemožné.
Preto si matkú chudobních
A všeckích nazvaná bídních.

4.
Mnohé chrámi též zbuduješ,
Nádobami ozdobuješ;
V ňích medzi obecním ludem
Pobožnosťi si príkladem.

5.
Ti kríž Krista Spasitela,
Našého Vikupitela
I z hrobem jeho nalézňeš,
A krásní kostel tam zdvihňeš.

6.
Včil už ňeba účastňica,
Buď nám stálá pomocňica,
Bi sme v dobrích skutkoch žili,
A duše večňe spasili.

1.
Šťefane, králu uherskí,
V pravďe mužu apoštolskí,
Peč máš s poddaních pohanov
Dobrích učiňiť kresťanov.
Chrámi, kláštere a kňaztva
Jedenástoré biskupstva
Zakládáš;
Opatríš dóchodkami,
Hojními dostatkami.

2.
Sám čnosťami ozdobení,
Od rozkoš svetskích zďáľení,
Pánu svému verňe slúžíš,
A z hrivnami pilňe tržíš.
Prázní čas od prác královskích
A potrebních ríďen zemskích
Nakládáš
K modľitbám, k rozjímáňú,
K slzám a ku pokáňú.

3.
Praví oťec si chudobních,
Vdov, sirot a opusťeních.
Mnohé bidla pre ňích staváš,
Prehojné almužné dáváš.
K Matce božéj vždi ucťivosť
A obzláštnú máš pobožnosť.
I seba
I uherskú svú krajnu
Pod jéj zdáváš ochranu.

4.
Včil už v ňebi povíšení
A na veki oslávení
Za nás mocňe sa primlúvaj,
Boha prosiť ňeprestávaj,
Bi sme nábožní bívali,
Núdzním blížním pomáhali,
A ňekdi
Po skončenéj časnosťi
K večnéj prišli radosťi.

1.
Bernarde, vťipu veľkého,
Ďiv a kráso veku svého,
Čistotu Bohu posvaťíš,
Do kláštera sa obráťíš.

2.
Život veďeš v pobožnosťi,
V prácách a v cvičeňú čnosťi.
Ťelo póstami, bedľeňím
A prísním trízňíš moreňím.

3.
Opát učiňen svích bratrov
Mnoho vistavíš klášterov;
Biskupskú však prijať hodnosť
Pre svú ňechceš poňíženosť.

4.
Bojuješ proťi kacírom,
Proťi povstalím bludárom.
Ňesvornosť kňížat pomeríš,
A cirkvi pokoj opatríš.

5.
Nazvaní si pre tvú múdrosť
Pre veľkú písem zňešenosť
A jazik sladkopľinúcí
Učitel madoťekúcí.

6.
Včil v ňebi nám vipros milosť,
Bi sme skrz čistotu, strídmosť,
A dobrích skutkov čiňeňí
Večné obsáhli spaseňí.

1.
Bartoléme, apoštoľe,
Vicvičení v Krista škoľe,
Víru kážeš Likaoncom,
Potom ukrutním Arabcom.

2.
Do Indie zase ďáľej
Pobíráš sa k práci stáléj;
Než keď mnohích tam pokrsťíš,
Ku Arménom sa obráťíš.

3.
Královnú a mnohé mesta
Privádzáš tu k víre Krista;
Ba samého panovňíka
Čiňíš krstu účastňíka.

4.
Čím brat jeho rozlobení,
Tuhím jedem rozpáľení,
Zaživa ťa káže odrať,
A koňečňe mečem zeťať.

5.
Včil mající v ňebi radosť,
Vipros nám od Pána milosť,
Bi sme víru živú mali
A do slávi sa dostali.

1.
Svatí Jozefe, už za svéj maľičkosťi
Veľmi veľkí dáváš príklad pobožnosťi.
Rovnovekích sebe chlapcov zvoláváš,
Modľitbi a článki víri učíváš.

2.
Pozatím za kňaza rádňe posvaťení,
Ke kázaňú slova božého zríďení:
Porušené ludu mravi napravíš
Kruté ňepráťelstva a rozbroj stavíš.

3.
Ustavičňe život veďeš v modlíváňú
A prehrozních Krista muk rozvažováňú;
Všeľikú prísnosťú, stálím bedľeňím
A preostrím ťelo moríš posťeňím.

4.
Staráš sa o pomoc chudobních, ňemocních,
Vazňov, a morovú ranú nakazeních.
Ba tíchto na pľecách k hrobu nosíváš,
A zostalé po ňích ďeťi učíváš.

5.
Z vnuknuťá božého rád noví založíš,
Mláďež zvlášť chudobnú na srdce mu vložíš,
Abi ju v umeňú rádňe cvičíval,
Ke všéj pobožnosťi stáľe voďíval.

6.
Mnohé práce, ťerchi, bídi, sužováňá,
Mnohé vistáť mosíš prenasledováňá,
Že každí sa ďiví nad údatnosťú
A nad jóbovskú tvú trpezľivosťú.

7.
Včil požívající ňevislovnú radosť,
Ňeprestávaj prosiť nám od Boha milosť,
Abi sme pobožní vždicki bívali
A k blížním skutečnú lásku chovali.

1.
Augustíne, cirkvi svíco,
Učitelov jéj ďeňňico,
Po roztopašnéj mladosťi
Odrekňeš sa všéj márnosťi.
Statek medzi núdzních rozdáš,
Reholňíkov rád zakládáš.
Žiješ v jejích spoľečnosťi,
A príklad si všem svatosťi.

2.
Biskup na silu spravení,
I tu s’ veľmi poňížení.
Ňišt z vecí ňemáš nádherné,
Postel, oďev, stól sú mírné.
Praví oťec si úbohích
A všech bídú utrápeních,
Často i svaté nádobi
Lámeš k živeňú chudobi.

3.
Slovo božé ohlasuješ,
Proťi kacírom bojuješ;
Ňikďe jím nedáváš místa,
Až očisťíš od ňích mesta.
Písma plné dókladnosťi
V najvatšéj píšeš hojnosťi;
S ňimi kresťanské učeňí
Osvecuješ k poďiveňí.

4.
Včil za práce mzdu mající
A večňe sa radující
Za nás mocňe sa primlúvaj,
Orodovať ňeprestávaj,
Bi sme sa blúdov chráňili,
Boha vác ňeobrazili,
A v úprimnosťi pokáňá
Zetrvali do skonáňá.