ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1.
Lekáru, svatí Lukášu,
Verní Pavla tovarišu,
Od ňeho si vichváľení
A za príklad predstavení.

2.
Krásné píšeš o jednáňí
A čínoch Krista čítáňí;
Píšeš skutki apoštolské
Prvé príhodi kresťanské.

3.
Ďivné obrazi maluješ,
V panňenskéj čistoťe žiješ.
Na svém ťeľe bez skončeňí
Nosíváš kríža mrtveňí.

4.
Pres mnohé krajni putuješ,
Víru pravú rozhlašuješ,
Až skrz hrozné umoreňí
Večné dosáhňeš spaseňí.

5.
Včil pros, bi sme zlé žádosťi
Mrtvili ze všéj možnosťi;
O časné statki ňedbali,
Aľe večné vždi hledali.

1.
Bohu milí Vendelínu,
S královského rodu sinu,
V umeňú a pobožnosťi
Vicvičení za mladosťi,
Dvór otca svého zaňecháš,
Do cudzích krajin pospícháš.

2.
Kďe na púšči v ňeznámosťi
Živí si ľen ve svatosťi.
Pastír potom učiňení
Pri lichve si zabavení;
Aľe aj tu na modľitbách
A vrúcních čas trávíš prosbách.

3.
Stádo pozatím opusťíš,
Na predešlú púšč sa vráťíš;
Až koňečňe do kláštera
Za mňícha sa odebera,
Správcem si tam vivoľení
A vrchňím ustanovení.

4.
Ti v čas lichvi nakazeňá
A veľkého jéj moreňá,
Keď si statek prežehnával,
Za uzdraveňí prosíval,
Boh visľišal tvoju žádosť
A odvráťil pádu hroznosť.

5.
Včil mající už za zemskú
Korunu slávi ňebeskú,
Pros, bi Boh na náš dobitek
Ňedopúščal zlí úpadek;
A mi na čnosťi bohatí,
Do ňeba boli prijatí.

1.
Mnohí po bohatstve ľen dichťívali,
Sveta márnú slávu si dobívali;
Mečem zlostním léľi krvi hojnosť,
Abi na královskú višli hodnosť.

2.
Tí naproťi svatí náš Vendelínu,
Z rodu královského sploďení sinu,
Bohatstvo ďeďičné, slávu svetskú
S korunú opusťil si královskú.

3.
V pastírském stave si ňekterí rok žil,
I v ňem Bohu svému preverňe slúžil.
Pilňe si sa cvičil v každéj čnosťi
A chráňil od všeckéj ňeprávosťi.

4.
Pri stáďe sa s’ modľil, nábožňe spíval,
A o svatích vecách sám rozvažoval.
Po smrťi s’ do ňeba povolaní,
Proťi pádu lichvi patrón daní.

5.
Pros teda, abi Boh na náš dobitek
Ňedopúščal ňemoc a zlí úpadek;
Aľe vždicki zdraví zachovával,
Požehnáňí na ňem uďeloval.

1.
Uršulo, ze zňešeného
Pošlá rodu královského,
Pannú chceš vždi zostať.
Proťi vóľi Králíkovi
Zaslúbená s’ Konánovi.

2.
Keď k temuto korábami
Ze svími tovariškami
Po mori sa plavíš:
Naráz búrkú zachváťená,
Na cudzí s’ breh vihoďená.

3.
Hunni tenkrát tam ľežící,
Národ Krista ňeznající,
Všecki pochitajú:
Hňeďki činiť chcú násilnosť
A ňešlechetnú páchať zlosť.

4.
Vi volíťe radšej muki
Od ukrutnéj znášať ruki;
Než čistotu straťiť.
Oňi tím sa rozpalujú,
A hrozňe vás pomordujú.

5.
Včil sa za nás primlúvajťe
A u Boha orodujťe,
Bi sme čisto žili,
A radšej smrť podstúpili;
Než ňevinnosť opusťili.

1.
Svatí Jáne kapistránskí,
Mužu práve apoštolskí,
Statek núdzním rozďeluješ,
Reholňíckí stav zvoluješ.
Svíťíš jednú každú čnosťú
Zvlášť cirkevnú horľivosťú.

2.
Po rozľičních ida krajnách,
Po mestách a po ďeďinách,
Slovo božé rozhlašuješ
A hríšňíkov napravuješ.
S kacírov a odtržencov
Čiňíš zdárních pravovercov.

3.
U kresťanskích kňížat konáš
A mocňe jích napomínáš,
Bi sa spolu zjednoťili,
Proťi Turkom postavili,
Kterí Európu dobiť
A kresťanov chceľi zhubiť.

4.
Vojsko pospoľe nazbíráš,
K oblahnutím sa pobíráš.
Na tvé prosbi, unováňá,
Hrďinské vojsk potíkáňá,
Pohaňi sú porazení
A Belgrád osloboďení.

5.
Včil sa za nás už primlúvaj,
Boha prosiť ňeprestávaj,
Bi sme všeckích jak ťeľesních
Tak podobňe aj duchovních
Nepráťelov prevíšili
A v ňebi slávu dobili.

1.
Archanďeľe Rafaele,
Najľepší luďí práťeľe,
Čo si Tobiáša védol,
Ščastňe domov i privédol.

2.
Chráňil s’ ho po celéj cesťe
V každém ňebezpečném mísťe,
Manželkú čnostnú opatril,
Moc ďábla od ňéj odvráťil.

3.
Sľepotu s’ odňal otcovi
Starému Tobiášovi,
I celí dom požehnáňím
A dobrím naplňil dáňím.

4.
Voď nás též po zdejších cestách,
Chráň od zlého na všech místách;
Ňedaj premocť ňepráťelom
A škodľivím hubiťelom.

5.
Zejmi očám naším hroznéj
Belmo sľepoti duchovnéj;
A po skončenéj časnosťi
Priveď do domu radosťi.

1.
Demitre, pre veľkú múdrosť,
Čnosť a vojanskú údatnosť,
Od mocnára veľmi cťení,
A vládarem učiňení.

2.
K zalúbeňú Bohu žiješ,
Najvácej o to pečuješ,
Bi mnohi Krista poznali
A víru jeho prijali.

3.
I sám túto rozhlašuješ,
Pohanov k ňéj priťahuješ,
Ba za ňu aj dichťíš zemreť,
A na muki sa ňeozreť.

4.
Císar nad tím rozlobení,
Prudkím hňevem rozpáľení,
Do žalára dá ťa vrhnuť,
A kopijami prebodnuť.

5.
Včil mající večnú radosť,
Vimáhaj nám prosbú milosť,
Bi sme všecki odpornosťi
Znášali v trpezľivosťi.

1.
Demitre, v maľičkosťi
Veľkí si v pobožnosťi.
Ďál jak svím vekem rostňeš,
Tak vác čnosťami kvitňeš.

2.
Pre známú tvoju múdrosť
A vojanskú údatnosť
Visoko si vážení,
Vládar Grécka spravení

3.
Než keď víru kresťanskú
A pravú poctu bozskú
Verejňe rozhlasuješ,
Mnohích k ňéj priťahuješ:

4.
Od zlích sudcov chiťení,
Pred císara veďení,
Do žalára si vsaďen,
Kopiami rozboďen.

5.
Včil sa za nás primlúvaj
A prosiť ňeprestávaj,
Bi sme boli spasení
A večňe oslávení.

1.
Ó Šimóne kananejskí!
Mužu práve apoštolskí,
A Júdo, i Tadej zvaní,
Bratrem Pána menovaní,

2.
Pres rozľičních krajin místa
Horľivo kážeťe Krista,
A všaďe mnohé sužeňá,
Mnohé znášáťe trápeňá.

3.
Až sa k Perzom zabereťe
A spolu v jedno zejďeťe.
Kďe veľkí počet pohanov
Obracáťe na kresťanov.

4.
Koňečňe za to chiťení,
Ukrutňe od zlích mučení,
Milú vám smrť podstúpíťe,
A za Majstrem viľeťíťe.

5.
Včil sa uňho primlúvajťe
Prosbi za nás prednášajťe,
Bi nám dal svatú horľivosť,
A po smrťi večnú radosť.

1.
Ó Maria, Matko preblahoslavená,
Nade všecki stvori v ňebi povíšená!
Rozďeľení v ďevat chórov anďeľi,
Odbojních zástupov zvíťaziteľi!

2.
Vi arciotcové, vi svatí proroci,
Viďeňím nadaní ode bozkéj moci,
Apoštoľi po všem sveťe pravďivéj
Rozhlašovateľi víri Kristovéj,

3.
Okropení krvú svú mučedelňíci,
Biskupové, kňaži, mňíši, pústevňíci,
Viznavači, panni, manželki, vdovi,
I všecci ostatní svatí Pánoví!

4.
Vi po dokonaném vašém bojováňú,
Hrozních ňepráťelov ščastném prevládáňú,
Korunú víťazkú už okrásení
V královstve ňebeském sťe oslávení;

5.
Než mi v bojujícéj cirkvi potíkáme,
Ňebeskú slávu si teprv dobíváme;
Ze všeckích stran samé ňebezpečenstva,
Samé obkličujú nás ňepráťelstva.

6.
Vi jako od Boha daní pomocňíci
Buďťe pred ňím stálí nám orodovňíci,
Abi sme všecko zlé popremáhali,
A ňebo si ščastňe vibojovali.

1.
Bože všeho Stvoriťelu,
A luďí Vikupiťelu,
Zhlédňi ze svéj visosťi
Na dušički v očisťi,

2.
Které tvári tvéj zbavené,
Hrozními mukí trápené,
Sami od seba pomocť,
Ňijak si ňemóžú mocť.

3.
Visľiš za ňe primlúváňí
A mocné orodováňí,
Cirkvi v ňebi víťaznéj
A večňe oslávenéj;

4.
Visľiš vrúcné též zdicháňí
A srdečné to voláňí
Cirkvi tuto žijícéj
A ešče bojujícéj.

5.
Príjmi prosbi, modlíváňí,
Všecko možné pomáháňí,
Omše svaté konané,
Za ňe obetované;

6.
Príjmi pósti a almužné
I všecki skutki nábožné
Za jích dosťučiňeňí
A dlhu viplaťeňí.

7.
Ňepamataj na krehkosťi
Podla svéj spravedelnosťi,
Visloboď jích s trápeňá
Ukrutného mučeňá,

8.
A skrz tvé milosrdenstvo
Uveď jích v blahoslavenstvo,
Abi sa skór ťešili,
Ťeba večňe chváľili.

1.
Ó Karole Boromejskí!
Mužu práve apoštolskí,
Znameňití pobožnosťú,
Znameňití každú čnosťú.

2.
Ťelo trízňíváš póstami
A preostrími žinkami,
Noci trávíš v bedľíváňú
A nábožném rozjímáňú.

3.
Na chudobních ňedostatki
Obracáš své vlastné statki;
Ba domácí rád aj dáváš,
I postel si ňeňecháváš.

4.
Mnohé chrámi a kláštere
Ve slušnéj zdvíháš nádhere.
Blúdné mravi napravuješ
A kacírstvá vipľeňuješ.

5.
Včil už ňeba obivatel,
Buď pred Bohem nám prositel,
Abi sme ho milovali,
A blížním vždi pomáhali.

1.
Svatého Šťefana sin, Imrichu,
Každého sa pilňe chráňíš hríchu,
Za prvéj svéj maľičkosťi
Veľkí dáváš príklad pobožnosťi.

2.
Ňeňí ťi dosťí ďeň Bohu slúžiť,
Ščedrotu a iné čnosťi množiť;
Než i v saméj noci stáváš,
V modľitbách a pesňách ju trávíváš.

3.
Pohrdáš všeckími rozkošami,
Ostrími trízňíváš sa póstami;
Ťelo duchu podmaňuješ,
Nad žádosťami vždi zvíťazuješ.

4.
Čistotu panňenskú zachováváš,
Do saméj smrťi ju ňerušíváš;
I ňevesta zaslúbená
Od ťeba je k téjto priveďená.

5.
Než práve, keď máš biť korunovan
A za krála krajňe predstavovan,
Jak laľia sa skloňuješ
Do večného raja odsťehuješ.

6.
Včil tam už mající stálú radosť
Obsahuj nám svojú prosbú milosť,
Čistím srdcem Bohu slúžiť,
A ňebeskú slávu si zaslúžiť.

1.
Lenharte, visokú hodnosť
A svetskú opusťíš márnosť,
Kňazkí stav si vivoluješ,
Slovo božé rozhlašuješ;
K pokáňú veďeš hríšních
A k spaseňú svích blížních.

2.
Mnohích obráťíš pohanov
A učiňíš jích kresťanov.
Potom sa od luďí vzďálíš
A do pustích hor uchílíš:
Kďe živí s’ koreňkami,
Zeľinmi a plánkami.

3.
Mnohí k ťebe prichádzajú,
Učňi tvojí biť žádajú.
Ti jích k sebe priviňuješ
A bidlo jím vistavuješ.
Žijeťe v pobožnosťi
A príkladnéj svatosťi.

4.
Vazňov též visloboďuješ,
Ze žalára vikupuješ;
Privádzáš jích ku pokáňú
A stálému pracováňú.
Ňemocním posluhuješ,
Pilno jích opatruješ.

5.
Včil mající v ňebi radosť,
Vipros nám od Boha milosť,
Bi sme zapovrhli píchu,
A ňeboli vazňi hríchu;
Potom prišli k spaseňú
A večnému tešeňú.

1.
Marťine, vojáku v prvéj mladosťi
Spolutovarišom príklad si čnosťi,
Čo s platu císara ťi vistává,
Všecko na chudobních sa vidává.

2.
A keď jedenkrát už ňemáš iného
Čím bi si zaoďať mohel bídného:
Plášč vojanskí mečem rozrezuješ,
Polovic nahému uďeluješ.

3.
Od vojska prepusťeň ľen v samotnosťi
Život v téj najvatšéj veďeš prísnosťi;
Aľe pre tvú ludu známu svatosť
Biskupskú do ruk vzať mosíš hodnosť.

4.
Než i tu v predešléj žiješ ostrosťi,
Ba vácej prospíváš v dokonálosťi.
Medzi svími mňíší v príbitečku
A dreveném bíváš ľen domečku.

5.
Po celém biskupstve často choďíváš
Všaďe slovo božé ludu hlásíváš.
Verících odďálíc od vlažnosťi
Ke kresťanskéj zbuďíš horľivosťi.

6.
Jak apoštol Kristov mnohích obráťíš,
Modľi a pohanské chrámi vivráťíš;
I na místo jejích k cťi pravého
Iné staváš Boha jeďiného.

7.
Včil v ňebi už večňe blahoslavení,
Za skutki a práce své odplaťení,
Buď tam stáľe naším zastavačem
A mocním u Boha pomahačem,

8.
Bi sme na ščedrotu, na poňíženosť,
I každú bohatí vždi bívali čnosť.
Po smrťi do ňeba pospíchali,
Na veki s ťebú sa radovali.

1.
Ó Stanislave Kostko,
Krásné čistoti kvítko,
Od prvéj maľičkosťi
Oddáš sa pobožnosťi.

2.
Obzlášť Mariu cťíváš,
Matkú svojú nazíváš;
Ňevinnosť pod jéj danú
Zachováš vždi ochranú.

3.
Ostré čiňíš pokáňí,
Bez všeckého prestáňí.
V modľitbách stáľe trváš
Hojné slzi viléváš.

4.
Láskú k Bohu zatľení,
Tak prudko rozpáľení,
Že sa mosíš chlaďívať
Prsá vodú oblévať.

5.
Včil sa za nás primlúvaj
A prosiť ňeprestávaj,
Abi sme čnostňe žili,
Ňebo si zaslúžili.

1.
Svatí Leopolde, pre nábožnosť
A pre veľkú tvoju bohabojnosť
Pobožním si nazívaní
I nad míru od všech milovaní.

2.
Od márních rozkoší sa zďaluješ,
Kňížatstvo své múdro sporaduješ;
Poddaních si pravím otcem,
Vdov, sirot a núdzních dobroďincem.

3.
Chrámi a kláštere vistavuješ,
Hojními dóchodí naďeluješ.
Prázní čas od práce svetskéj
K saméj nakládáš ľen službe bozkéj.

4.
Rádňe za císara vivoľení
A korunu prijať si núťení;
Na koľena však ti padáš
Odňésť ju od seba s plačem žádáš.

5.
Včil už večnéj slávi sa účastňík
Buď u Boha za nás orodovňík,
Bi sme v samích čnosťách žili,
A mnoho zásluh si zhromážďili.

1.
Alžbeto od maľičkosťi
Bohu slúžíš z horľivosťi.
Jak ve veku svém pribíváš:
Tak pobožnosť aj množíváš.

2.
Za manžela potom vdaná,
Pečmi s’ domu zastaraná;
Však to, čo bolo božého,
Ňezmeškala s’ najmeňšého.

3.
V noci z lože si vstávala,
Na koľena padávala;
Trvala si na modľitbách
A na vrúcních k Bohu prosbách.

4.
Kňížacé ťa rúcho krilo,
Bi muža ňeobrazilo;
Pod ňím ostré s’ nosívala,
Žeňicha Krista chovala.

5.
Milosrdná si ve skutku,
Vdovám, sirotám za matku.
Zboží ďelíš s chudobními,
Obíráš sa z ňemocními.

6.
Príbitkem s’ jích príjímala,
Ruki, nohi božkávala.
Od ťeba jím k viživeňí
Hospodskí dom vistavení.

7.
Po smrťi tvého manžela,
Bi s’ vrúcňej Bohu slúžila,
Zložícá oďev nádherní
Obľečená si v pokorní.

8.
Slávu sveta zaňechala,
Za korunu popol vzala.
Ťelo trízňila póstami,
Védla boj s ňepráťelami.

9.
Vlastních statkov pozbavená,
Z domu svého vihoďená,
Potupu s’ podstupovala,
Pre Boha ráda znášala.

10.
V dobrích čínoch ňezmeňená
Bárs chudobú naščívená:
Čo tvé ruki dorobili,
Tím sa nahí ošaťili.

11.
Včil sa za nás už primlúvaj
V ňebi prosiť ňeprestávaj:
Bi sme v bázňi bozkéj žili,
Ňikdá sa jéj ňespusťili.

12.
Bi sme sa v srdcách kresťanskú
Rozpáľili k blížním láskú;
Pomáhali vždi potrebním,
Posluhovali ňemocním.

13.
Bi sme ťelo trízňívali,
Zlím žádosťám odpírali;
Ňechali sveta márnosťi,
Potupu ňésli z radosťi.

1.
Maria, malá panňenko,
Najvatšá Boha miľenko,
Živá studňico milosťí
A príbitku všeckích čnosťí,

2.
Hňeď od počátku svojého
Žárú svetla ňebeského
Celá si už osvíťená,
Láskú božú zapáľená.

3.
Ve troch rokoch veku svého
Iďeš do chrámu božého;
Stvorcovi sa obetuješ
A jemu sa posvacuješ.

4.
V čistoťe a ňevinnosťi
I saméj ľen toľko čnosťi
Živá biť sa zavazuješ
A slúžiť mu zaslubuješ.

5.
Sama avšak si pozatím
Učiňená chrámem svatím,
Keď si Krista Spasitela
V živoťe svojém nosila.

6.
Včil s ňím v ňebi oslávená,
Nad všech svatích povíšená,
U ňeho sa tam primlúvaj,
Prosiť za nás ňeprestávaj,

7.
Abi sme čnosťám oddaní,
A Bohu obetovaní,
K chrámu slávi putovali
A v ňem večňe prebívali.

1.
Cecílio za mladosťi,
Vicvičená v nábožnosťi,
Panňenstvo Bohu oddáváš,
A pri húdbe jemu spíváš.

2.
Proťi vóľi manželovi
Vdaná s’ Valeriánovi;
Aľe tehoto s pohana
Verného čiňíš kresťana:

3.
Že hňeď za víru Kristovu
Daní v ruku je katovu;
A skrze své usmrťeňí
Večné dosáhňe spaseňí.

4.
Správec modlár v rozlobeňú
Odsúďi ťa ke spáľeňú;
Aľe za celí deň a noc
Ňedotkňe sa ťa ohňa moc.

5.
Kat sekerú trikrát vťatú
Ňemóže sňať hlavu svatú;
Pólmrtvá sa v krvi moríš,
Až v treťí deň slávu spatríš.

6.
Včil sa tam za nás primlúvaj,
A prosívať ňeprestávaj,
Abi sme časné trápeňí
Ráďi ňesli pre spaseňí.

1.
Kľemense, čnostní nad míru,
Najvatší cirkvi pastíru,
Od Petra a Pavla cťení
A ustami jích cvičení,

2.
S tú najvaťšú horľivosťú
A najvatšú ľen možnosťú
Víru Krista ohlašuješ,
Modlárov k ňéj priťahuješ.

3.
Pracuješ též bez prestáňá
A všeho odpočíváňá,
Bi veríci pokoj mali
A jednotu zachovali.

4.
Císar Traján rozlobení,
Že toľkí sú obráťení,
Odsúďí ťa na vihnanstvo
Za Černého mora vodstvo.

5.
Aľe keď aj tam s pohanov
Mnohích učiňíš kresťanov:
Dá ťi kotvu na krk vhoďiť
A do prostred mora zhoďiť.

6.
Včil už v ňebi sa primlúvaj,
Prosiť za nás ňeprestávaj,
Bi sme víru zachovali
A všecko pre ňu znášali.

1.
Katerino ze slavného
Pošlá rodu bohatého,
Panno veľmi krásná,
V umelosťi vicvičená,
Visoko od všech vážená.

2.
Vitíkáš Maksimínovi,
Ukrutnému císarovi,
Mučeňí kresťanov:
Keď predca je víra Krista
Jeďiná k spaseňú cesta.

3.
On mudrcov povolává,
Mnoho zlata na to stavá:
Jestľi ťa premóžú;
Aľe ti jích previšuješ,
A Kristovi pripojuješ.

4.
Keď ňišt napred lahoďeňím,
Ňišt ňezveďe slubováňím:
Dá ťa hrozňe zmrskať,
Do žalára potom vsaďiť
A predlhím hladem trápiť.

5.
Prestrašné kolo pristrojí,
Nožmi a mečmi ozbrojí,
Abi ťa trhalo.
To na prosbu tvú skazené,
Na kusi je rozdrobené.

6.
Keď na to mnohí s pohanov
Príjmajú víru kresťanov,
Vácej sa rozlobí:
Porúčá ťa skór odpraviť
A sekerú hlavi zbaviť.

7.
Včil už v ňebi povíšená
A korunú ozdobená
Pros od Boha milosť,
Abi sme každé trápeňí
Ráďi ňésli pre spaseňí.

1.
Ó Maria, Matko božá,
Najvatšá lekárkiňo!
Ti v ňeduhoch postavením,
Boľesťami obklíčením
K pomoci ráda prispíváš,
A zdraví jím obsaháváš.
Ó Maria, Matko božá,
Najvatšá lekárkiňo!

2.
Ó Maria, Matko božá,
Najvatšá lekárkiňo!
Mi prebídňe usužení,
Ňemocú duše strápení,
K ťebe sa včil uťíkáme,
Vrúcné prosbi predkládáme,
Ó Maria, Matko božá,
Najvatšá lekárkiňo!

3.
Ó Maria, Matko božá,
Najvatšá lekárkiňo!
Z očí slzi tlač nám hríšním,
Bi boli balšanem ščastním,
Kterí mosí ze svéj strani
Duchovné hojívať rani,
Ó Maria, Matko božá,
Najvatšá lekárkiňo!

4.
Ó Maria, Matko božá,
Najvatšá lekárkiňo!
Pomóž, bi sme uzdravení,
Tím lékem z bíd viveďení
Do hríchu vác ňepadali,
Ňemoc duše zďalovali,
Ó Maria, Matko božá,
Najvatšá lekárkiňo!

5.
Ó Maria, Matko božá,
Najvatšá lekárkiňo!
Za takúto tvoju milosť
A laskavú dobroťivosť
Od nás ďéki, česť ze stálú
Zdávať sa ťi budú chválú,
Ó Maria, Matko božá,
Najvatšá lekárkiňo!

1.
Ó Maria najsvaťejšá,
Matko naša najmilejšá
Od poškvrni zďáľená!
Najvatšá je ťebe milosť,
Nad všecko stvoreňí prednosť
Od Boha uďeľená.

2.
Ti si ňebo, do kterého
Spasitel sveta celého,
Sám Sin boží zestúpil,
A s ťeba ludské vzal ťelo,
Které toľko pretrpelo,
Abi nás ľen vikúpil.

3.
Ti si noví Adama raj
Ten ščastľiví na zemi kraj;
Ti si studňa vod živích,
S kteréj prameň požehnáňá
A každého darov dáňá
Viťeká na sinov tvích.

4.
Ó buď vždicki tú studňicú
V každém čaši pomocňicú,
Z veľkéj svéj laskavosťi;
A na verních tvích cťiteľov,
Ku prispeňú vzívatelov,
Lej milosť s ňéj v hojnosťi.

5.
Než keď život dokončíme,
Do večnosťi vikročíme,
Otvor ňebeskú bránu;
Abi sme tam prebívali,
A s ťebú sa radovali
V tem vivoleních stánu.

1.
Maria, čistá Panno,
Naša zvláštná obrano,
Ráč vzezreť na kresťanskú
Tu cirkev katolíckú.

2.
Proťi kteréj zlostňíci
A vsťeklí proťivňíci
S celéj možnosťi brojá
A skázu priňésť strojá.

3.
Pros teda Sina svého,
Póvodca jéj milého,
Bi sa nad ňú zmiloval
A hubiť ju ňedával.

4.
Stavil všecko búreňí,
Všecko hrozné žúreňí.
Uďeľil pokoj, ťichosť
A žádanú bezpečnosť.

5.
Zasľepeních blúdňíkov,
A hlavních odporňíkov,
Duchem Svatím osvíťil,
A jak Pavla obráťil.

6.
Abi jednota, svornosť,
V každém dobrém horľivosť
Trvala po vše leta,
Až do skonáňá sveta.

1.
Pán Boh spravedľiví hňev svoj ukazuje,
A takím nás hríšních trestem naščivuje;
Jakí sme pre naše zlosťi
A pre mnohé ňeprávosťi
Dávno zaslúžili.

2.
Mi ňeňí sme hodni, jakožto hríšňíci
A jeho presvatéj vóľe proťivňíci,
Abi samích nás vislíchal,
A k pomoci nám pospíchal
V bídách a súžeňú.

3.
Než ti Matko božá, Matko i nám daná
Od tehoto Otca ráda si sľišaná,
A čo od ňeho prosíváš,
Pre ďétki svoje žádáváš,
Ščastňe obsahuješ.

4.
Prosbi teda mocné ve svojéj platnosťi
Ňeprestaň prednášať k jeho veľebnosťi,
Abi ostrí prut karháňá
A prítomného trestáňá
Ráčil z ruki spusťiť.

5.
Pros též, bi sme z jeho nám danéj milosťi
Pilňe sa chráňili každéj neprávosťi,
Která je techto trápeňá,
A všelikého súžeňá
Jeďiná príčina.

1.
Ó vi svatí boží mučedeľňíci!
Že víri Kristovéj sťe milovňíci
Jak mnohonásobné utrápeňí
A hrozné mosíťe zňésť mučeňí!

2.
Ze slobodi a cťi vás oblúpeních,
Imáňá a vlastních statkov zbaveních,
V putách do žalára uhadzujú,
A hladem i žížňú umorujú.

3.
Jedním virážajú zubi skalami,
Oči vipchnú, jazík vijmu kľeščami,
Ruki a nohi též uťínajú,
Sťehna lámú, ladvi vibírajú.

4.
Druhím na škripci zas rozťáhnutím,
Prutmi a kíjami naskrz dobitím,
Ťelo ďerú, chrbát rozrezujú,
Žeravími pľechí opalujú.

5.
Potom buď na uhlí, buď na kameňí,
Buď hladním uvrhnú psom na hrizeňí;
Anebo aj madem pomasťujú,
Muchám, včelám ščípať vistavujú.

6.
Iních jak semeňec v stupách, moždíroch
A naschvál spraveních tlčú mažároch.
Iních na koľesa rozťahujú,
Točeními nožmi rozdrapujú.

7.
Tíchto ďivokími zase koňami
A pusťeními štvrťá stromami.
Tam tích besním levom k roztrháňú
A žúrícím tigrom hádžú k žráňú.

8.
Tích v meďeních voloch aneb na rožňoch
Pri ťichích zňenáhla pečú ohňoch.
Ba mnohích ve vrícém kotľe smažá,
V oľeji, olove, smoľe pražá.

9.
Koľkích zašívajú do mechov, ščúrmi
A jedovatími plních jaščermi.
Koľkích lámú, živích zakopajú,
Pálá, topá, zetnú a vešajú.

10.
Včil ňebeskú všecci mající radosť
Viprosujťe mocnú od Boha milosť,
Bi sme každé naše utrápeňí
S poťešeňím zňésli pre spaseňí.

1.
Kňaže, Bohu posvaťení,
Od rozkoš sveta zďáľení,
Celí vek ľen na modľitbách
A v duchovních trávíš službách.

2.
Slovo božé rozhlašuješ,
Luďí pilňe viučuješ,
A od každéj ňeprávosťi
Veďeš jích na cestu čnosťi.

3.
Poctu božú rozmnožuješ,
Škodné blúdi vihlavuješ,
O jednotu a o svornosť
Najvatšú máš vždicki starosť.

4.
Na seba ľen málo trovíš,
Že sa veľmi skrovno živíš;
Iné všecko na chudobních
A na chrámi dáš z ruk prajních.

5.
Včil mající večnú radosť
Vipros nám od Boha milosť,
Abi sme nábožňe žili
A ňebo si zaslúžili.

1.
Milí svatí viznavaču,
Márnosťí zapovrhaču,
Verní svému povoláňú,
Celí v Boha milováňú,
Z radosťi mu vždicki slúžíš
A po večních vecách túžíš.

2.
Spravedľiví v obcováňú,
A v každém z blížním jednáňú,
Ňepráťelov svích miluješ,
Za krivdi jím dobré praješ.
Potrebním vedla možnosťi
Uďeluješ z majetnosťi.

3.
Varuješ sa pilňe zlého
I všeckého ňeslušného,
Život veďeš v ňevinnosťi
A cvičeňú v každéj čnosťi.
Dobré učinki a skutki
Najvatšé sú tvoje statki.

4.
Trváš v ostrosťi pokáňá,
Ťela svého trízňíváňá.
Kroťící zlé náklonnosťi
A ňeporádné žádosťi,
Seba samého zapíráš,
S krížem k ňebu sa pobíráš.

5.
Včil sa za nás tam primlúvaj
A prosívať ňeprestávaj,
Bi sme Boha milovali,
Blížním naším pomáhali;
A po časném putováňí
Večné mali radováňí.

1.
Ó panno ňepoškvrňená,
A čnosťami ozdobená,
Zalúbiť sa Žeňichovi
Hľeďíš svému Jéžišovi.

2.
Od márnosťi sa zďaluješ,
Krásu tvú zaobaluješ;
Usiluješ ju posťeňím
A ostrím trízňiť mrtveňím.

3.
Stálá v prácách, v modlíváňú
A nábožném rozjímáňú.
Zahálku máš v ňenávisťi
A ňeprávosť v oškľivosťi.

4.
Oľej dobrích skutkov hojňe
V lampe tvojéj horí stajňe;
Až naráz Žeňich prichádzá
A na svadbu ťa uvádzá.

5.
Včil u ňeho sa primlúvaj,
A prosívať ňeprestávaj,
Abi aj nás po časnosťi
Prijal do večnéj radosťi.

1.
Po kresťanski vždi nažíváš,
A ve všem dobrém prospíváš.
Zvlášť manžela pozbavená,
Od zvazku osloboďená,
K vatšéj sa pobožnosťi
K vatšéj oddáš svatosťi.

2.
Márnosť sveta zapovrháš,
Každích rozkoš sa vistríháš.
Horľivá si v modlíváňú
A chrámov naščivováňú.
Časté pósti konáváš,
Ťelo prísňe trízňíváš.

3.
Svoje ďétki a čeládku
V najľepšém ríďíš porádku;
Veďeš jích k bohabojnosťi
A pilnéj pracovitosťi.
Sama súc čnosťí poklad,
Dáváš jím krásní príklad.

4.
Ňepráťelov svích miluješ,
Dobrím sa jím odmeňuješ.
Trpezľivá si v súžeňú,
Krížoch, a každém trápeňú.
Bídním podla možnosťi
Uďeluješ z radosťi.

5.
Včil odplati mzdu majícá
A v ňebi sa radujícá,
U Boha sa tam primlúvaj,
Orodovať ňeprestávaj,
Bi sme vždi čnostňe žili
A v sláve sa ťešili.

1.
Svatí k Bohu obráťení,
Od zléj cesti odveďení,
Horkím srdcem na své roki
A hríšné mislíťe kroki.

2.
Trpké slzi viléváťe,
Líca mokré stáľe máťe,
Že sťe sa Pána spusťili,
Márnému svetu slúžili.

3.
Ňevíťe sa naďekovať,
Stvoritela vichvalovať,
Že bol poprál vám tú milosť
Ohavnosťi zaňechať zlosť.

4.
Najprísňejším svím pokáňím
A dobrích skutkov konáňím
Za predešlé ňeprávosťi
Snážíťe činiť zadosťi.

5.
Včil už ňeba účastňíci
Buďťe naší prímluvňíci,
Bi sme hríchi opusťili,
A pokáňí vždi čiňili.

1.
Bože, kterí si tento chrám
Za obzláštní príbitek sám
Pre seba chcel pripraviť;
A za místo, kďe choďíme,
Službi naše ťi činíme,
Víborňe ustanoviť.

2.
Ó daj nám v ňem s pobožnosťú
A z najvatšú horľivosťú
Prítomním vždicki bívať.
Tvoje svaté naučeňí
Vedúcé všech ke spaseňí
Úžitečňe počúvať.

3.
Obeť omše najsvaťejšéj
Z vrúcnosťi najsrdečňejšéj
Všemožňe vikonávať.
Za prijaté dobroďeňá
A za darov uďeľeňá
Uprímné ďéki zdávať.

4.
Prosbi k ťebe visílané
A v potrebách prednášané
Vislíchaj z laskavosťi;
A čo skrze ňe žádáme,
Ňech skutečňe obsaháme
I tu i na večnosťi.

1.
Cirkev matka verících
Otvoren poklad rozdává,
A s ňeho ďňes kajících
Milosťi brať povolává;
Bi dlh za hrích splaťili,
A pokut sa zbavili.

2.
Srdcem teda od zlosťí
Náľežiťe očisťením
Poďme k hodom z radosťi,
Nám od Pána prichistaním;
Vrúcné prosbi skladajme,
A pokáňí konajme.

3.
Ó Krisťe milosťiví!
Ze zásluh tvích a všech svatích
Na tento ďeň ščastľiví,
Čiň nás hodňe vždi bohatích,
A skrze jejích plnosť
Nahraď ňedostatečnosť.

4.
Daj, ňech, zakáď žijeme,
Za spáchané ňeprávosťi,
Vždi sa usilujeme
Všemožňe čiňiť zadosťi;
Dlh zavčasu viplaťiť,
Trest po smrťi odvráťiť.

1.
Berme sa zas na oferu,
Neb novú máme ňeďelu;
V kterú vždicki, jak zvik máme,
Na chudobních sa skládáme.
Čo našého je možného,
Dajme to pre potrebného.

2.
Buďme, keď sme nazívaňí,
Opravďiví mi kresťaňi.
Víra naša ňezmeňená
Na lásce je založená,
Napred Boha najviššého
Milovať, potom blížného.

3.
V skutku teda ho milujme,
Z ochotnosťú uďelujme;
Neb kdo s chuťi uďeluje,
Takového Boh miluje.
Ňehleďí on tu na hojnosť,
Aľe na srdca uprímnosť.

4.
I mi bi sme to žádali,
Bi nám iní pomáhali,
Keď bi Boh tak ustanovil,
Veľkú núdzú nás naščívil.
Čo nám teda chceme čiňiť,
Hľeďme sami v pravďe splňiť.

5.
Neb čokoľvek s potreb zbívá,
Ňe naše, než Boha bívá.
Ňedal preto hospodárstvo,
Ňedal preto on bohatstvo,
Bi sa toto skovávalo,
Neb k rozkošám obracalo.

6.
Má on preto pokladňicu
Všecko pilne schraňujícú,
Svojích totižto chudobních,
S práce živiť sa ňevládních
Tíchto teda ňedostatek
Doplňovať má náš zbitek.

7.
Hľe skrz usta chudobného
Sám prosívá možňejšého;
Ňežádá však darmo dávať,
Ľen do času požíčávať.
Za čo za ňekteré roki
Ňeslíchané dá úroki.

8.
Ščastní kdo tak, čo vistává,
Bohu svému požičává!
Teho tá reč ňepreňikňe,
Keď Sin boží ňekdi rekňe:
Prečo s’ ňedal peňazí mích
Na úroki pre chudobních.

9.
Aľe sľiší zradovaní:
Poďťež ke mňe požehnaní:
Lačného sťe mňa krmili,
A smadného napojili;
Neb čo sťe mím uďeľili,
Mňe samému sťe čiňili.

1.
Paňe Bože, viďíš, v jakém sme súžeňú,
V jakém postavení už dávno trápeňú,
Keď stálá trvá suchota,
A veľká sa množí psota
Na úrodních polách.

2.
Zem pre své od hroznéj spari vipáleňí,
Zbožnému koreňu ňedává živeňí.
Lúki, sadi, vinohradi,
Potrebné vlahi zahradi
Opádajú z vládi.

3.
Lichva od veľkého paše ňedostatku
Ňestačí nám svého prinášať úžitku;
Všecko bere skázu radem,
Bídú a ukrutním hladem
Od včilka sa hrozí.

4.
Ach Otče ňebeskí! zmiluj sa nad nami,
Ňezhrdaj sluhov tvích vrúcními prosbami,
Zbav nás techto naščíveňá,
A zeslaného súžeňá
Pre spáchané hríchi.

5.
Ťichí a ťeplí déžď z mračních oblak spusťi,
A visušenú zem napoj s ňím v hojnosťi,
Abi takto ovlažená
A k plodnosťi posilňená
Mohla dať úrodu.

6.
Abi sme tak i mi sami i dobitek
Potrební živnosťi mávali dostatek;
A za to ťi česť ze stálú
Srdečňe zdávali chválú
Pres celí život náš.

1.
Ó najvišší Otče ňeba,
Veľkí ve svéj mocnosťi!
Ti sám všecko obživuješ,
Všemu pokrm uďeluješ,
Sľiš prosbi naše skrúšené
K ťebe vrúcňe predňesené,
Ó najvišší Otče ňeba,
Veľkí ve svéj mocnosťi!

2.
Ó najvišší Otče ňeba,
Veľkí ve svéj mocnosťi!
Na každé pola zrábáňí
Dávaj svaté požehnání,
Časem ťichí déžď vilévaj
Žížňivú zem napájávaj,
Ó najvišší Otče ňeba,
Veľkí ve svéj mocnosťi!

3.
Ó najvišší Otče ňeba,
Veľkí ve svéj mocnosťi!
Uďeluj zbožám zvelatek,
Lúkám hojní tráv dostatek,
Zahradám a vinohradom
I všem naspor plodu sadom,
Ó najvišší Otče ňeba,
Veľkí ve svéj mocnosťi!

4.
Ó najvišší Otče ňeba,
Veľkí ve svéj mocnosťi!
Pred vimoknuťím, pred mrázem,
Pred búrkú, krúpami, hmizem
A všeckím, čo robí škodu
Ochraňuj každú úrodu,
Ó najvišší Otče ňeba,
Veľkí ve svéj mocnosťi!

5.
Ó najvišší Otče ňeba,
Veľkí ve svéj mocnosťi!
Doprávaj nám i tú milosť,
Abi sme tvích darov ščedrosť
Zdraví mírno požívali
A ďéki ťi vždi zdávali,
Ó najvišší Otče ňeba
Veľkí ve svéj mocnosťi!

1.
Mocní Bože, kterí oblaki ríďíváš,
A škodľivé s tíchto mračna rozháňáváš,
Sľiš prosbi k tvéj veľebnosťi
Predkládané z dóvernosťi,
A žádosť jích naplň.

2.
Často pršícého déžďa stav zbitečnosť,
Na trúchlú oblohu uveď milú jasnosť.
Ňech slnko zem visušuje,
A mokro s ňéj viťahuje
Záhubné úrodám.

3.
Právaj časa zdravé povetrí v stálosťi
Abi všecko zdárňe rostnulo v hojnosťi,
A zachované od škodi
I všeľikéj zléj príhodi
Úžitek nosilo.

4.
A mi abi sme tak svaté požehnáňí
I preščedré svatích darov tvojích dáňí
S pola mohli zhromážďovať,
V potrebách naších užívať,
A ďáľej pracovať.

5.
Pritom abi sme ťi, Otče na visosťi,
Že si ráčil slušné visľišať žádosťi,
Tím horľivejšej slúžili
Vóľu tvoju vždi plňili
Až do saméj smrťi.

1.
Bože, neskončená múdrosť,
Ukazuješ ve všem ščedrosť,
I tam ešče milosťiví,
Kďe človek je bojazľiví.

2.
Luďé síce strachem trnú,
Keď sa černé mračna zhrnú,
V obloze sa krížem blíská,
Ohňiví hrom sprudka tríská.

3.
Ti skrz búrki dopusťeňí
Vijevuješ dobroďeňí.
Zlé povetrí očisťuješ
A mdlé údi občerstvuješ.

4.
Zemi párnom visušenéj
Vlahi dáváš preúrodnéj.
Všecko k zrostu podvihuješ
A bohatstvom naplňuješ.

5.
Ti búrku máš poslov mocních
Pre hríšňíkov zatvrďeních,
Zveš jích skrz ňu k poľepšeňú,
Jako Pavla k obráťeňú,

6.
Keď jím svú moc oznamuješ
A pred oči predstavuješ,
Že ľen v jedno okamžeňí
Móžú padnuť v zatraťeňí.

7.
Však aj karháš skrze búrki,
Keď hrom zapálí príbitki,
Krúpobiťí stlče zbožá,
A prívaľi škodi množá.

8.
Než také búrek škoďeňí
Zhlédnúcí na své stvoreňí
Odvráť od stavaň, od sadov,
Od pol a od vinohradov.

9.
Uďeluj tam požehnáňí,
Bi sme mali vichováňí,
A spolu aj chudobného
Obživiť mohli blížného.

1.
Všemohúcí veční Bože,
Ňeskončená dobroto,
Kterí stvoril si z ňičeho
Okršľek sveta celého;
Všecko na ňem opatruješ,
Všemu živnosť uďeluješ,
Všemohúcí veční Bože,
Ňeskončená dobroto.

2.
Všemohúcí veční Bože,
Ňeskončená dobroto.
Zhlédňi z ňeba visokého
Na psotu ludu bídného;
Jak od hladu umorení
Vládi ťela je zbavení,
Všemohúcí veční Bože,
Ňeskončená dobroto.

3.
Všemohúcí veční Bože,
Ňeskončená dobroto,
Ti móžeš i na maľičkosť
Požehnáňá viléť hojnosť,
A chľebem toľko ľen jedním
Ťisícom pokrm dať lačním,
Všemohúcí veční Bože,
Ňeskončená dobroto.

4.
Všemohúcí veční Bože,
Ňeskončená dobroto.
Oďejmi hlad, stav drahotu,
A tak veľkú odvráť psotu.
Uďel dostatek živnosťi,
Poťeš ubohích v úzkosťi,
Všemohúcí veční Bože,
Ňeskončená dobroto.

5.
Všemohúcí veční Bože,
Ňeskončená dobroto,
Popraj k tomu ešče milosť,
Abi každí za tú ščedrosť
Verňejšej ťi vždi slúžíval,
A vólu tvú naplňoval,
Všemohúcí veční Bože,
Ňeskončená dobroto.

1.
Laskaví Bože na visosťi,
Mi sa k ťebe uťíkáme,
Postavení v toľkéj úzkosťi
Pomoc u ťeba hľedáme.
Zmiluj sa, zmiluj, nad nami
Ubohími hríšňíkami.

2.
Nakazeňí ťažkéj ňemoci
Kam ďál sa rozeširuje,
Prehrozní mor ve svojéj moci
Okoľičňe rozmnožuje,
Veľké mnoztvo ludu zhíňá
A na náhľe sa pomíňá.

3.
Ó zhlédňi na nás milosťive,
Prestaň od svého trestáňá,
A zaslúžení opravďive
Pusťi z ruki prut karháňá.
Stálé zdraví nám uďeluj,
A od ňemocních smrť zďaluj.

4.
Abi sme uprímné pokáňí
Za hríchi mohli čiňívať;
A skrz dobrích skutkov konáňí
Zásluhi si nadobívať;
Potom prišli do královstva
Večného blahoslavenstva.

1.
Paňe Bože na visosťi,
Ňeskončenéj si ščedrosťi!
Ti s’ i z lichvi obživeňí
A v prácách dal polahčeňí.

2.
Táto hľe včil nakazená,
V zlém úpaďe postavená
Naporád bídňe zahíňá,
A k našéj sa psoťe míňá.

3.
Odvráť toto dopusťeňí
Zeslané k nám pre hrešeňí.
Zachráň pred skázú dobitek
A potrební každí statek.

4.
Abi stáľe čerství zdravú
Mající trávi potravu
Mohel práce své zastávať
A úžitek prinášávať.

5.
Mi za túto veľkú milosť
A otcovsku tvú laskavosť
Vždi buďeme ďéki zdávať,
Vždi verňejšej ťi slúžívať.

1.
Ó Bože, kterí sa vždicki rád zmiluješ
A k prosbám kajících uši nakloňuješ!
Sľiš nás k ťebe volajících
A o pomoc žádajících
V pritomnéj úzkosťi.

2.
Ukrutná ubohích nás vojna sužuje,
Veľké mnoztvo ludu mečem zahubuje.
Pola vňiveč vichádzajú,
Na popel sa obracajú
Mesta a ďeďini.

3.
Zastav túto bídu; v jedném každém boji
Našého vojska vždi požehnávaj zbroji.
Zesílaj mu ku pomoci
Naproťi odpornéj moci
Tvích svatích anďelov.

4.
Ňech tak skrze jejích laskavé prispeňí
Obsahuje ve všech bitkách zvíťazeňí;
Pokoj skór zaopatruje
A bezpečnosť spósobuje
Našej majetnosťi.

5.
Abi sme od zlého búreňá zďáľení
A ňepráťelského strachu pozbavení
Ve stáléj ťichosťi žili,
Ťebe verňe vždi slúžili
Do posľednéj chvíľe.

1.
Bože, kterí s’ na lud tvój izraelskí
Často dopúščával boj ňepráťelskí;

2.
Bi sa z hlbokého sna ňeprávosťi
Prebuďil k sinovskéj svéj poslušnosťi.

3.
Však aľe keď k ťebe sa uťíkával,
Proťi ňepráťelom pomoc s’ mu dával.

4.
Na prosbu Mojžiša a Samuela
Prevíšiť a zahnať dal s’ ňepráťela.

5.
Víťaztvo slabému prál s’ Dávidovi
Proťi ohromnému Goliášovi.

6.
Keď sa k ťebe Aza skrúšeňe modľil,
Ďesaťkrát sto ťisíc Murínov pobil.

7.
Pomoc dal s’ Júdovi machabejskému
Vždicki proťi vojsku ňepráťelskému,

8.
Kedikoľvek k ťebe vrúcňe volával,
Prv než z ňepráťelí svími bojoval.

9.
Aj nás, Otče, keď ťa vždi obrážáme
A hrešiť po dobrém ňeprestáváme,

10.
Strašnú túto vojnú včil naščivuješ,
A priťáhnuť k sebe sa usiluješ.

11.
Ňepráťel do našéj krajni chce vraziť,
Všecki naše milé živnosťi skaziť.

12.
Jak lev rozpáľení hňevem žúrící
Pospíchá, záhubu všaďe množící.

13.
Úroda na poľi tak požehnaná
Od hrmotních krokov je pošlapaná.

14.
Z osad smutní popel a prach zostává,
Mesta v hrobe oheň zlí pochovává.

15.
Človek, najkrásňejšé tvoje stvoreňí,
Vimisľenú smrťú jak je trápení!

16.
Koľké mnoztvo ludu v krvi broďícé
Volá, zdichá dušu vipúščajícé.

17.
Než mi, Bože, k ťebe sa uťíkáme,
Jeďinú u ťeba pomoc hľedáme.

18.
Želíme za naše vše previňeňí,
Slubujeme pravé už poľepšeňí.

19.
Visľišal s’ kajících často hríšňíkov,
Visľiš nás ňehodních tvích služebňíkov:

20.
Bi z veľebeňím ťa všecci uznali,
Že dóverné prosbi cenu svú mali.

21.
Pre tvoju dobrotu a veľkú lásku,
Uďeluj pomoci našému vojsku.

22.
Zastávaj ho a chráň tvíma krídlami
V ohňi bojujícé z ňepráťelami.

23.
Údatnéj do srdca naľej smelosťi
Hromovéj mu do ruk pridaj mocnosťi,

24.
Abi ňepráťelskú zbroj prevíšilo,
A zléj vojňe koňec tak učiňilo.

25.
Zahoj též bolestné rani zraňeních,
A príjmi na milosť v boji zetreních

1.
Ó Bože náš na visosťi!
Kterí podla svéj múdrosťi
Všecko ríďíš, spravuješ
A pred zlím ochraňuješ.

2.
Sľiš toto naše voláňí
A vrúcnéj prosbi skládáňí;
I čo slušňe žádáme,
Popraj, ňech obsaháme.

3.
Pochádzající ze zlosťi,
Z hromu a ňepozornosťi
Odvráť oheň strašliví,
A tak veľmi škodľiví.

4.
Sľiš toto naše voláňí
A vrúcnéj prosbi skládáňí;
I čo slušňe žádáme,
Popraj, ňech obsaháme.

5.
Daj, abi naše príbitki
A všeľiké nádobitki
Plameň ňezasáhával,
Na prach ňeobracával.

6.
Sľiš toto naše voláňí
A vrúcnéj prosbi skládáňí;
I čo slušňe žádáme,
Popraj, ňech obsaháme.

7.
Zahas též v nás plápol zlosťí
Hríchov a všech ňeprávosťí,
Abi sme pekelného
Ušli ohňa večného.

8.
Sľiš toto naše voláňí
A vrúcnéj prosbi skládáňí;
I čo slušňe žádáme,
Popraj, ňech obsaháme.

1.
Prečo sa mám ponosovať?
Že kríž a trápeňí
Na sveťe mosím znášávať
Za mé previňeňí.

2.
Radšej chcem usužovaní
Trpezľiví bívať,
A príklad od Krista daní
Verňe nasľedovať.

3.
On hrozné muki ohavnéj
Smrťi sám podstúpil,
A k Otcovi do svéj vlastnéj
Slávi tak vistúpil.

4.
Mňe též ňezbívá ufáňí
Prijíť do spaseňá,
Než skrz ochotné znášáňí
Krížov a súžeňá.

5.
Neb kríž, úzkosť a súžeňí
Je tá pravá cesta,
Která veďe k osláveňí
Do božého mesta.

1.
Všemohúcí veční Paňe,
Čo verících máš v ochraňe,
Sľiš nás k ťebe volajících
A vrúcňe prospevujících.

2.
Zhlédňi z visosťi na Rímskú
Pravú cirkev Katolíckú,
Kterú Sin tvój ustanovil,
Na pevnéj skaľe vistavil.

3.
Odvráť od ňéj proťivenstvo
A každé ňebezpečenstvo.
Ňedopusťi ju sužovať
A ňehodňe potlačovať.

4.
Upokor zlích zvoďiťelov
A všeľikích ňepráťelov
Proťi ňéj povstávajících
A skázu prinášajících.

5.
Osvíť srdca odtržencov,
Kacírov, Židov, ňevercov,
Abi pravdu ráz poznaľi,
A blúdi své zaňechali.

6.
Ňech tak cirkev rozšírená,
A visoko zveľebená,
Všech v lóňe svém počituje,
Sama ve sveťe panuje.

7.
Ňech majícá pokoj, svornosť,
Jednotu, lásku, uprímnosť,
Všecki údi své spasuje
A na veki oslavuje.

1.
Kriste, najvišší pastíru
Kňaztva opravďivého,
Zhledaj laskaví nad míru
Na pápeža rímského,
Kterého za námestňíka
Svého si ustanovil,
Hlavného opatrovňíka
Cirkvi svatéj predstavil.

2.
Pri tak veľikém úraďe
Naspor mu zmužilosťi,
Čiň bohatého v poklaďe
Na jedne každé čnosťi.
Ve všeckích prospešních vecách
Doprávaj mu horľivosť,
V ňeustálích ťažkích prácách
Dodávaj siľi mocnosť.

3.
Daj mu všeckích proťivňíkov
Víťazňe previšovať,
Kacírov a odpadňíkov
Do cirkvi navracovať.
Ňeverících a pohanov
Ke svetlu privádzávať;
Vlažních v náboženstve sinov
Vrúcnosťú rozpalovať.

4.
Uďel, abi pod ňím svornosť
A láska panovala,
Prikázaňá tvého plnosť
Vždi sa zachovávala.
A po časném dokonáňú
Podvihňi ho do ňeba,
Bi ve večném radováňú
Ze svími chváľil ťeba.

1.
Panovňíku panovňíkov,
Živ nám krála zdravého,
Od všech spúrních proťivňíkov
Zachovaj bezpečného;
Pred skázú a ňeščastními
Príhodmi ho ochraňuj,
Čnosťú a slávi hodními
Skutkami vždi naplňuj.
(V každéj štrofe sa ti 2 ostatné rádki opakujú.)

2.
Daj od ňeho uríďením
Správcom pravdu zastávať,
Povinnosťám naložením
Možňe zadosť čiňívať.
Popraj vojsku jeho v boju
Ňepráťelov premáhať,
A ke svatému pokoju
Krajňe tak dopomáhať.

3.
Poddaním stáľe kresťanskú
Vernosť k ňemu uďeluj,
Jako k otcovi sinovskú
Lásku v srdcách rozpaluj.
Uďel, abi náboženstvo
Pod ňím vác rozkvitalo,
A samé blahoslavenstvo
Každému roďívalo.

4.
Než keď dlhí vek dosáhňe,
A zloží berlu zemskú,
Ňech za odplatu ňebeskú
Tú korunu obsáhňe.
Tam ve večném tvém královstve
Bez prestáňá panuje;
A v mocnárov spoľečenstve
Chválu ťi prospevuje.

1.
Ó Bože na visosťi!
Žádní koňec ňikdá ňeňí
Tvéj preveľkéj ščedrosťi
A stálého dobroďeňí,
Které preukazuješ,
Ňehodním uďeluješ.

2.
Ti nás z láski si stvoril,
Každoďeňňe nasicuješ,
Všem potrebním opatril,
Milosťami naplňuješ;
Ščastních mať i v časnosťi
I tam chceš na večnosťi.

3.
Za toľké dobroďeňá
Ustavičňe doprávané
Príjmi ďekov čiňeňá
S celého srdca zdávané.
Buď i ďál tak laskaví
Otče ďétek svích praví.

4.
Ráč milostňe v hojnosťi
Rovné dari uďelovať;
Za ňe podla možnosťi
Láskú sa ťi odsluhovať.
A keď život skončíme,
Ňech sa s ťebú ťešíme.

1.
Bože na najviššém tróňe seďící,
Ňebo, zem a vodi stáľe ríďící,
Nábožní hlas k ťebe ďňes podvíháme,
Keď si zlú povoďeň pripomínáme,

2.
Která na Vážancov sa privaľila,
A preveľkú bídu jím spósobila.
Príval z mračen hučal, zem sa strásala,
A pohnuté prúdi hore zdvíhala.

3.
Váh brehama toľkím vodám ňestačil,
Na verejné pola vsťekľe sa točil.
Úroda a lichva bola pobraná,
Ňejedna osada celkom zrúcaná.

4.
Luďé od hrozného strachu zmrtvení
Na víškách hľedali svoje spaseňí.
Vodi sa kam ďáľej vác rozmáhali,
Tak že rozďílu Váh a zem ňemali.

5.
Vókol všecko skázu náramnú bralo,
Pomstvu hňevních ňebes oznamuvalo.
Ďňes preto ročitú poctu konáme,
Pri kteréj ťa, Bože, vrúcňe žádáme:

6.
Abi s’ milostnú tvár nám ukazoval,
Podobnú povodňú hňev ňeviľéval;
Neb si sám Noéma ráčil uisťiť,
Že ňechceš potopu na svet dopusťiť.

1.
Kriste, kterí si z visosťi
Pre človeka spaseňí
Priňésol plné sladkosťi
Svoje svaté učeňí.
Apoštolom zvoľením,
Od Ducha posilňením,
Kázal si ho rozhlašovať
A ludu oznamovať.

2.
Popraj nám ho včil počúvať
Z bedľivú pozornosťú,
Dostatečňe pochopovať
S tvojú osvíťenosťú.
V pamaťi zachovávať,
Ňikdá vác ňezabívať;
Bi sme dosáhli vedomosť
A potrebnú v ňom známosť.

1.
Ďakujeme ťebe, Kriste,
Za tvé svaté učeňí,
Ve kterém na tomto mísťe
Boli sme včil cvičení.
Daj nám v ňom vždi prospívať,
Na misľi ho nosívať.
V častém jeho rozjímaňí
Nachádzať radováňí.

2.
Daj všecki naše mišľenki
Ku ňemu obracávať;
Všecki reči a účinki
Podla ňeho spravovať.
Daj dobrími skutkami,
Kresťanskími čnosťami
Kám ďál vác ho ozdobovať,
A ťebe sa lúbívať.

1.
Víru, kterú Kristus učil,
Jako kresťan viznávám.
Verím Boha všemocného
V troch osobách jeďiného,
Otca, Sina, Spasitela
A Ducha posvaťitela.
Víru, kterú Kristus učil,
Jako kresťan viznávám.

2.
Víru, kterú Kristus učil,
Jako kresťan viznávám.
Verím, čo nám katolícká
Veriť káže cirkev Rímská;
Nebo sám Boh toto zjevil,
A k vereňú všem predstavil.
Víru, kterú Kristus učil,
Jako kresťan viznávám.

3.
Náďej, kterú nám Kristus dal,
Ó Bože, veľmi ťeší!
Dúfám, že skrz jeho svatú
Krv do kapki až vilátú
Všecki hríchi, ňeprávosťi
A všecki odpusťíš zlosťi.
Náďej, kterú nám Kristus dal,
Ó Bože, veľmi ťeší!

4.
Náďej, kterú nám Kristus dal,
Ó Bože, veľmi ťeší!
Dúfám, že mňe večnú radosť
Uďelíš pre tvú laskavosť:
Neb slúbil s’, a čo slubuješ,
Opravďive naplňuješ.
Náďej, kterú nám Kristus dal,
Ó Bože, veľmi ťeší!

5.
Láska, kterú Kristus kázal,
Bože, najvatšá je čnosť.
Nadevšecko ťa milujem,
Celé srdce ťi venujem:
Neb jak Oťec milosrdní
Najviššéj si láski hodní.
Láska, kterú Kristus kázal,
Bože, najvatšá je čnosť.

6.
Láska, kterú Kristus kázal,
Bože, najvatšá je čnosť.
Ňech ve mňe téj láski prameň
Rozmáhá vždi prudší plameň,
Abi sem s ňím bez prestáňá
Rozhorával do skonáňá.
Láska, kterú Kristus kázal,
Bože, najvatšá je čnosť.

7.
Ó Bože, sám tá najviššá
Ňeskončená dobroto!
S celého srdca lutujem
A boľestňe oželujem,
Že sem ťa hrozňe mojími
Obrazil hríchí ťažkími.
Ó Bože, sám tá najviššá
Ňeskončená dobroto!

8.
Ó Bože, sám tá najviššá
Ňeskončená dobroto!
V umíňeňú mém slubujem,
A pevňe sa zavazujem,
Že zlí život chcem poľepšiť
A ňikdá vác už ňehrešiť,
Ó Bože, sám tá najviššá
Ňeskončená dobroto!

9.
Ó Bože, sám tá najviššá
Ňeskončená dobroto!
V predsavzaťú mňa posilňuj
A milosťú svú upevňuj,
Abich, čo sem si umíňil,
Skutečňe aj vždicki plňil,
Ó Bože, sám tá najviššá
Ňeskončená dobroto!

1.
Ó človeče, horkú smrť ráz okusíš,
Do hrobu tvé márné ťelo dať mosíš.
K smrťi teda vždicki buď prichistaní;
Ňevíš, kedi buďeš od ňej volaní.

2.
Pred Sina božého ke súdu pojďeš,
Za hríchi potupu a trest ňeujďeš.
Hríchu teda pilňe sa vistríhávaj,
Každé prikázaňí verňe plňívaj.

3.
V pekľe je na veki hrozné trápeňí,
Zubov ľen škrípání, plač a kvíľeňí.
Predca stajňe zlosťi nad zlosťi pácháš;
A tak dobrovolňe k peklu pospícháš.

4.
V ňebi ustavičná radosť panuje,
Kterú ňikdo včil tu ňepochopuje.
Trpezľivo znášaj na sveťe úzkosť,
Abi s’ obsáhel tú ňebeskú radosť.

1.
Ó večnosť, pre tvú památku
Strachem traseš každého!
Ti ňemáš aňi počátku,
Aňi konca žádného.
Všecki veci sa pominú,
Jak dím zmiznú a zahinú
Ti s’ trváňá stálého.

2.
Koľké od tehoto sveta
Prešľi roki stvoreňá,
Koľké ešče prejdú leta
Až do jeho skončeňá;
Toto predca všecko ňeňí
Aňi jedno okamžeňí
K ťebe pripodobňeňá.

3.
Jak preveľmi si ščastľivá
Všeckím luďom nábožním:
Tak preveľmi si strašľivá
Všeckím zlím a bezbožním.
Koľkú ti budú mať radosť,
Toľkú zase tito žalosť
Poddaní mukám hrozním.

4.
Ňech za života časného
Na ťeba spomínáňí
K čiňeňú všeho dobrého
Bívá nám zbudzováňí,
Bi sme v samích čnosťách žili
A v ťebe si zaslúžili
Ňebeské radováňí.

1.
Ó smrť veľká ve svém práve
Jak strašľivéj si moci;
Proťi ťebe král ve sláve
Ňemá žádnéj pomoci,
Jak chudobních a núdzních
Tak prám bereš aj možních,
Ňečiňíš ve veku rozďíl,
Každí je ťi za poďíl.

2.
Údatní mláďeňec v silnéj
Zakládá si pevnosťi,
Rúžová panna v rozkošnéj
Prevádzá si peknosťi,
Na lóňe miléj matki
Pohrávajú sa ďétki.
Naráz jích tvá zatňe kosa,
Padajú hňeď jako rosa.

3.
Človek na svet naroďení
Pred vrhem v tvém raňeňí
Ňebívá ubezpečení,
Aňi ľen v okamžeňí;
Každí čas, každú chvílu,
Bár jak sebe ňemilú,
Mosí vždi biť prichistaní
A vóľi tvéj poddaní.

4.
Tvoja památka s každého
Ňech nás hríchu sťahuje,
A ke konáňú dobrého
Ustavičňe zbudzuje;
Abi sme, keď sa zblížíš,
Ťela do hrobu zložíš,
Mohli prejíť do druhého
Tak života večného.

1.
Slnko, mesác, hvezdi, celá zem
Porúcané ľežá v prachu.
Anďelská trúba jedním rázem
V prenáramném hučí strachu:
Staňťe mrtví, staňte z hrobu,
Poďťe na súd v túto dobu.

2.
Sin boží z ňebeskéj visosťi
Jako sudec zestupuje,
A v oblaku plní jasnosťi
Na tróňe sa postavuje.
Pred ňím stojá rozďeľení
Ludé hrózú omámení.

3.
Tam sa pred všemi vijevuje,
Čo kdo zlého vikonával;
Všecko pred všemi vihlasuje,
Čo kdo hríšňe hovoríval;
Neb čo ňeprave mislíval
A čiňiť pred seba brával.

4.
Spravedľiví sudec k nábožním
Milú tvárú obráťení,
Na pravéj straňe postavením
Takí dá hlas uťešení:
Poďťe do královstva mého
Vám dávno pripraveného.

5.
Než na levici odďeľením
Pre účinki haňebľivé
Obličajem svím zamračením
Zahrmí slova strašľivé:
Iďťe do ohňa večného
V pekľe vám prichistaného.

6.
Peklo, místo ňešľechetňíkov,
Hroznú tlamu rozškľebuje,
A všeckích božích proťivňíkov
Do večních muk pohlcuje.
Nábožní hore vstupujú,
Do ňeba sa pobírajú.

7.
Hrozní ďňe súdu posľedného
S pamaťi nám ňeschádzávaj,
Ke konáňú všeho dobrého
Mocňe vždicki pozbúdzávaj,
Bi sme prišli k vivoľením
A na veki oslávením.

1.
Ó peklo ňemilosťivé,
Jak si hrozné a strašľivé!
Kdo tvé muki dosť visloviť?
Kdo si móže dosť predstaviť?

2.
Čokoľvek najbídňejšého,
Čo ľen koľvek najhoršého
Na misľi sa považuje,
V ťebe samé to panuje.

3.
Tam strach, hróza, tma, púch, sírki,
Víchor, príval, hrmot, búrki,
Zima, horko, vsťeklosť, zmatek,
Hlad, smad, boľesť a zármutek.

4.
S čertí večné zahinuťí,
Zufáňí, stálé klnuťí,
Plač, bez konca naríkáňí
A hrozné zubov škrípáňí.

5.
Tam červ zlosťí povedomí
Ňeprestaňe hrízť svedomí;
Tak každého svá ňeprávosť
Katovať buďe pres večnosť.

6.
Ňech nás teda tvá památka
Odvádzá od zlého skutka,
Bi sme dobrého čiňeňím
Ušli pred tvojím trápeňím.

1.
Ó ňebo, preščastné místo na visosťi!
Které Boh sluhom svím pripravil k radosťi.
Tam sa ňenachádzá žádné trápeňí,
Žádná bída, žádné vácej súžeňí.

2.
Ke tvéj kráse krása tu sveta celého
Ňemá podobenstva toho najmeňšého;
Ňeňí jeden písek naproťi horám,
Ňeňí jedna kapka naproťi morám.

3.
Tam jeďiňe slavné trvá hodováňí,
Stálé radovanki, veselé pľesáňí.
Tam anďelské spevi sa rozléhajú,
Pripojené húdbi k ňím ozívajú.

4.
Tam ti ňebeščaňi večňe oslávení,
Víťazkím na čelách vencem ozdobení,
Najmilostňejšú tvár božú zhlédajú,
A tak veľkú radosť s ňéj požívajú:

5.
Jakú aňi oko ňikdá ňevídalo,
Aňi ucho ludské ňikdá ňeslíchalo;
Jakú ňemóže dosť ňikdo visloviť,
Ba aňi na svéj si misľi predstaviť.

6.
Ó ňebo, tak veľmi rozkošní príbitku!
Pozbudzuj nás mocňe stálú tvú památkú,
Bi sme Bohu mílo na sveťe žili,
A toľkú tú slávu si zaslúžili.

1.
Svatí Duchu ťešitelu,
Múdrosťi darovatelu,
Prispej nám svú milosťú,
Osvíť rozum jasnosťú.

2.
Zďaluj misľi roztržitosť
A škodľivú nedbanľivosť,
Bi sme sa ľen učili
A s pilnosťú cvičili.

1.
Bože ťeba veľebíme,
Za všecko ďéki čiňíme,
Čo sme sa z daru tvého
Naučili dobrého.

2.
Daj nám vždi si to merkovať,
A s pamaťi ňespúščávať,
Bi sme ďál prospívali,
Múdrosťi nabívali.