ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1.
Kazimíre, sinu z rodu královského
Už odmaľi priklad si pobožnosťi.
Prirostajícími rokí veku tvého
V jednéj každéj vždi vác pribíváš čnosťi.
Ťelo ostrím rúchom ba i žiňami
A ustavičními trízňíš póstami.

2.
Na místo posteľe na zemi ľéháváš.
O pólnoci ale sa prebuďící
Prede dvere chrámu potajňe choďíváš,
Na koľenách klačíš tam sa modlící.
Mariu každí deň z veľkú vrúcnosťú
A všeckú ľen možnú cťíš horľivosťú.

3.
Misel z Bohem stáľe zjednoťenú máváš.
Srdce od láski ťi k ňemu horívá.
Tak povážňe muki Pána rozjímáváš,
Až ťi prameň slzi líca kropívá.
S toľkú pobožnosťú omše slícháváš,
Že sa, jak bi si bol zamretí, zdáváš.

4.
Pravé náboženstvo Krista rozširovať
Z najvatšú snážnosťú sa usiluješ.
Na chudobních ňedbáš všecko utrovovať,
V pravďe sa otcem jích zvať zasluhuješ.
Volíš radšej stokrát život opusťiť,
Nežľi svú panňenskú čistotu straťiť.

5.
Včil za všecko to už v ňebi oslávení
Vipros nám od Boha prímluvú milosť,
Abi sme od márních rozkoší zďáľení
Najpredňejšú mali peč o ňevinnosť;
Ubohím v potrebách vždi pomáhali,
A s ťebú ve sláve sa radovali.

1.
Královská céro, Agneško,
Zďáľená od sveta mňíško,
Za prvéj svéj maľičkosťi
Vicvičená k pobožnosťi
Bohu sa posvacuješ
Panňenstvo mu venuješ.

2.
Nadarmo sa usiluje,
Nadarmo císar pracuje,
Bi ťa dostal za manželku
A žil s ťebú v jedném spolku.
Ti ňevesta samého
Si krála ňebeského.

3.
Dom pre núdzních vistavuješ,
Chrámi, kláštere buduješ.
V ostrém živá si pokáňú
Ťela svého trízňíváňú;
Modľitbi, rozjímáňá
Tvoje sú ťešíváňá.

4.
Nad sestrami vivoľená,
Správu prijať donúťená,
Všeckím pilňe posluhuješ
A ňemocné opatruješ.
Skrz drahí čnosťí poklad
Ostatním dáváš príklad.

5.
Včil za to už odplaťená
A v ňebesách povíšená,
U Boha sa tam primlúvaj
A prosívať ňeprestávaj,
Abi sme v horľivosťi
Slúžili mu z radosťi.

1.
Svatí Jáne napred si lichvi pasákem,
Napozatím aľe údatním vojákem,
V posľed celí oddáš sa na pokáňí,
A ubohím blížním posluhováňí.

2.
Ňezdravím z almužnéj bidla vistavuješ,
V ňemocách jích ve ďňe v noci opatruješ;
Ba do ohňa skočíš, a všech ňevládních
Ven s ňeho vinášáš na pľecách vlastních.

3.
Veľmi sa též staráš o vdovi, siroti,
Potajemňe hľeďíš jím pomocť ze psoti.
Panni vistavené ňebezpečnosťi
Prispeňím zadržáš na cesťe čnosťi.

4.
Rád noví zakládáš bratrov milosrdních,
V krátkí čas na všecki strani rozmnoženích,
Abi též ňemocních opatrovaľi,
A o uzdraveňí jích pečovaľi.

5.
Včil za to mající v ňebi večnú radosť
Viprosuj od Boha prímluvú svú milosť,
Bi nás láska k blížním rozpalovala,
A do slávi dostať sa pomáhala.

1.
Gregore, veľkí pre múdrosť
A poďivnú svú učenosť
Ňestojíš o veci zemské,
Vihľedáváš ľen ňebeské.

2.
Mnohé statki chudím rozdáš,
Božím službám sa oďezdáš.
V saméj živí si prísnosťi
A dokonáléj svátosťi.

3.
Za pápeža vivoľení
A správu vzať prinúťení,
Svíťíš kresťanskému svetu,
Cirkev privádzáš do kvetu.

4.
Kážeš, lud vinaučuješ
A zlé mravi napravuješ.
Praví oťec si chudobních,
Vdov, sirot a opusťeních.

5.
Kacírov s krajin viťískáš,
Britanskú zem Kristu získáš.
Všecki tvoje učiňeňá,
Reči, písma, naríďeňá

6.
Poďiveňí zasluhujú,
Bár ňemoci ťa sužujú.
Všeckím všecko učiňení,
Visoko si veľebení.

7.
Včil odplatu svú mající
A v ňebesách sa ťešící,
Vislíchaj prosících žádosť
A obsahuj bozkú milosť,

8.
Abi sme tvé naučeňí,
Slúžícé nám ke spaseňí,
Vždi verňe nasľedovali
A s ťebú sa radovali.

1.
Cirille, Metóde, vlastní dva bratrové,
Pošlí ve Solúňe z rodu slavného,
Národov slovenskích vi apoštolové,
Učeňá a vťipu veľmi veľkého;
Vatší aľe svatú sťe horľivosťú
A jednú každú ľen všemožnú čnosťú.

2.
Ti, Cirille, napred iďeš ke Kozárom;
Pravé náboženstvo tam rozhlašuješ,
Zahrúžením v slepéj mrákoťe modlárom
Rozum jasním svetlom tím osvecuješ.
Samého obráťíš jích panovňíka,
Kristového čiňíš ho služebňíka.

3.
Potom oba spolu do krajni volgárskéj
Apoštolskú prácu konať náhlíťe.
Národ vicvičení ve víre kresťanskéj
I z Borišem jeho králem krsťíťe.
Odtáď sa pusťíťe zas do Moravi
Zostalé s pohanstva napraviť mravi.

4.
Tu rozumňe naších víúčáťe predkov,
Modľi, kďe které sú, dolu zrázíťe.
Mnoho k službám božím staváťe príbitkov,
Slovenskú rečú v ňích omše slúžíťe.
Odkáď sa pozatím do Čech a Polska
Všeobecná šíri cirkev kresťanská.

5.
Včil za veľké práce večňe odplaťení
Viprosujťe nám svú prímluvú milosť,
Bi sme v náboženstve pravém vicvičení
Nasľedovať mohli vašu horľivosť,
A všemi čnosťami tu ozdobení,
Tam v ňebesach boli též oslávení.

1.
Krištofe, pre lásku vernú
Ke Kristu v srdci nosenú
Kristonosič si nazvaní,
A pod tím ménom vzívaní.

2.
Za víru jeho z radosťú
A zmužilú údatnosťú
Hrozné od katov trápeňí,
Hrozné podstúpil s’ mučeňí.

3.
Včil jak obor sa maluješ,
Na obrazoch predstavuješ,
Krista ňeseš na ramenách
A po morskích iďeš vlnách.

4.
Bi s’ ukázal jak z volnosťi
Na prístav ňebeskéj vlasťi
Máme pres more trápeňá
A všeho kráčať súžeňá.

5.
Včil tehdi pomáhaj svími
Prosbami toľko platními,
Bi sme Krista vždi nosili
A na ten breh vikročili.

1.
Jozefe, arciotče, veľmi oslávení,
Čistotú a všeckími čnosťmi ozdobení.
Z Dávida krála rodu póvod svój dostáváš,
Predca chudobní prácu tesara zastáváš.

2.
Aľe veľká pokora, veľká bohabojnosť
Na tú najviššú ťeba povíšili hodnosť;
Že s’ bol žeňich Marie, a jéj cťi chraňitel,
Pestún Krista Jéžiša, i oboch živitel.

3.
Ti prví uzreť ščasťí máš Siná božého
V maštaľi betľehemskéj zroďeného;
Prví uslícháš, jak mu anďeľi spívajú,
Prví uhlédáš, jak sa mudrci klaňajú.

4.
Ti ho pred Heródesem pilňe obhajuješ,
Keď do Eďipta sa s ňím v noci odsťehuješ.
Ti starostľivo z matkú hľedáš straťeného,
Až najďeš z učitelmi v chráme seďícého.

5.
Ťebe Pán ňeba, zemi jak sin oďezdaní
V každém najmenšém bíval rozkazi poddaní.
On i z roďičkú svojú pri tvém odbíráňú
A veľmi lúbežném stál prítomní skonáňú.

6.
Včil mající s ňím v ňebi večné radováňí,
Vipros nám skrze mocné své orodováňí,
Bi sme čistotu srdca vždicki zachovali,
A vólu našu z vólú božú zrovnávali.

1.
Ňebeská naša obrano,
Jáchime a svatá Anno,
Príkladní vi manželové
A preščastní roďičové.

2.
Že sťe prečistú laľiu
Sploďili Pannu Mariu,
Tú Matku Vikupitela,
A všech luďí Spasitela.

3.
Hľeďťe na našu dóveru
A prosťe za nás tú céru,
Kterú sťe vi pestovali
A tak svato vichovali.

4.
Ona ňech zas prosí svého
Sina Boha najviššého,
Kteréha sama nosila,
A prsma svíma kojila.

5.
Bi sme aj mi svato žili
Jemu ve všem sa lúbili,
A tak po téjto časnosťi
Do večnéj prišli radosťi.

1.
Benedikte, pošlí z rodu vzňešeného,
V potrebném umeňú rádňe cvičení,
Všeckého odrekňeš sa statku vlastného,
Nábožním vrúcnosťi duchem zbuďení,
Celí Kristovi sa ľen oďezdáváš,
A na pustaťiňe v jaskiňi bíváš.

2.
Kďe od všeho luďí spatreňá zdáľení
Čas trávíš v modľitbách a bedlíváňú;
Ňeporádních sveta starosťí zbavení
V samém nábožném živ si rozjímáňú.
Ustavičním ze ďňa na ďeň posťeňím
A preostrím ťelo trízňíš mrtveňím.

3.
Aľe ňezostává dlho utajená
Preveľká tvojého života svátosť;
V okoľičních místách povesť rozňesená
Obivatelom ju uveďe v známosť.
I hňeď mnohí k ťebe sa pobírajú,
Učeňú tvojému oďezdávajú.

4.
Noví rád zakládáš pre nasľedovňíkov,
A mnohé kláštere pre ňích zbuduješ;
Jak na božích patrí sa žiť služebňíkov
Nábožné pravidla jím predpisuješ.
Sám aľe kam, ďál vác v bohabojnosťi
A v každéj na poďiv pribíváš čnosťi.

5.
Včil za toľké dobré skutki oslávení
Viprosuj nám svojú prímluvú milosť;
Abi sme od hríšních márnosťí zďáľení
Zmužiľe premohli k zlému náchilnosť.
Najviššému Pánu verňe slúžili,
A po smrťi v ňebi s ňím sa ťešili.

1.
Simeóne, mláďeňečku,
Sotva dvoročí chiapečku,
Jako seďíš prede dvermi,
Žid ťa zvábi svími darmi.

2.
Veďe, kďe sú zhromážďení
A spolu Žiďé zejďení,
Abi kresťana zabili,
Tím Veľkú noc vác ucťili.

3.
Jak pólnoční čas nastává,
Šatú ťi usta zapravá;
Život sem tam narezujú,
Na krv misu podstavujú.

4.
Jedni ruki popadnuté,
Na spósob kríža napnuté,
Násilňe ťi rozťahujú;
Iní nohi pridržujú.

5.
Medzi vsťeklím zlorečeňím,
Kristu a kresťanom kláňím
Rozpichajú ťa ihlami
A končitími šidlami.

6.
Potom hňeď sa spívať dali:
Tak sme s Kristem nakládali!
Ó bi naší ňepráťeli
Tak hubení vždicki boli!

7.
Aľe krátká jejích radosť
Premeňí sa v hroznú žalosť.
Ťelo tvoje naľezené
Počestňe je pochované;

8.
Židé do žalára daní,
Na hrdľe sú potrestaní.
Škola jejích rozválaná
Ze zemú je zarovnaná.

9.
A tam, kďe si umučení,
Chrám boží bol vistavení.
Cirkev pravá ťa hňeď cťila,
Za svatého vihlásila.

10.
Včil sa ťešíc z mláďátkami
Pomáhaj tvími prosbami,
Bi Židé svój blúd poznali,
A víru Krista prijali.

1.
Ó svatí Gabriele!
S predňejších archanďeľe
Silú božú nazvaní,
A k poselstvám vibraní.

2.
Ti si Danielovi,
Známému prorokovi,
Zjevil čas Kristového
Príchodu žádaného.

3.
Ti Zachariášovi
Oznámil si kňazovi
To naroďeňí Jána,
Predchodca svého Pána.

4.
Ti s’ Mariu pozdravil
A s ťešeňím predstavil,
Že z Ducha počatého
Sploďí Sina božého.

5.
Stojící blíž pred Bohem
Skládaj prosbi z osohem,
Bi sme boli spasení
A večňe oslávení.

1.
Posel boží Gabriel z ňeba zestupuje,
Mariu najčisťejšú Pannu pozdravuje:
Zdravas milosťi plná, tak rekňe ustami,
Pán s ťebú, požehnaná ti medzi ženami.

2.
Ona sa na mláďenca ulakňe spatreňí,
A mislí, jaké bi to bolo pozdraveňí.
Archanďel postavenú v strachu poťešuje,
A príčinu poselstva svého oznamuje.

3.
Že počňe a poroďí Sina žádaného,
Tím najsvaťejším ménom Jéžiš nazvaného,
Kterí ňebuďe mávať konca kralováňá,
A v slavném Jakubovém dome panováňá.

4.
Jak sa to staňe, keď já muža ňepoznávám,
A čistotu panňenskú vždicki zachovávám.
On aľe takú na to jéj odpoveď dává,
A o možnosťi téjto veci ďál rozprává:

5.
Sám Duch Svatí zestúpí do života tvého,
A sťínem svím zacloňí ťi moc Najviššého;
Preto aj ten od ťeba na svetlo vidaní
Najvatším Sinem božím buďe menovaní.

6.
A hľe Alžbeta, blízká s tvojéj príbuznosťi,
Ňeplodná ve svéj sina počala starosťi,
A tento už je šéstí mesác, čo ho nosí:
Neb všecko, jako chce Boh, tak aj stať sa mosí.

7.
Panna poslušná vóľi božéj sa poddává,
Hľe ďévka Pána! staň sa mi to, vivolává.
V tom okámžeňú slovo ťelom učiňené
V panňenském jéj živoťe bolo sčlovečené.

8.
Ó Matko! sľiš nás, keď ťa tak pozdravujeme,
A prosbu trikrát každí ďeň opakujeme,
Od teho Sina večné vipros nám spaseňí,
Pre které s ťeba prijať chcel svoje vťeľeňí.

1.
Iní Krista opusťiľi,
Keď na hroznú smrť ho odsúďiľi;
Ti, Maria, z milím Jánem
Pred tím svím pod krížem stojíš Sinem.

2.
Ó kdo veľkú tvoju žalosť,
Veľkú tvoju boľesť a v ňéj stálosť
Dosťi mohel bi visloviť!
Aneb v misľi dosťi si predstaviť!

3.
Keď patríš na pribitého,
Od hlavi do pati zedraného:
Tak že údu na ňem ňeňí,
Čo bi ňebol hrozňe poraňení.

4.
Keď viďíš, jak dokonává,
A v ukrutních boľesťách skonává!
Sľišíš, jak sa posmívajú,
Bohaprázňe jemu porúhajú.

5.
Všecki horké ti boľesťi
Prerážajú tvoje vnúternosťi;
Nebo každú jeho ranu
Cíťíš v srdci jako ťebe danú.

6.
Ó Matko tak utrápená,
A krutích muk mečem preboďená!
Zhľedňi na nás ťeba cťících,
Tvé boľesťi dňes rozvažujících.

7.
Viprosuj nám trpezľivosť,
Bi sme ráďi ňesli každú žalosť,
A po konci všéj horkosťi
Pili kaľich ňebeskéj sladkosťi.

1.
Ó jak ukrutnéj ostrí meč boľesťi,
Maria, všecki tvé prebodá kosťi,
Keď na ohavné kríža drevo hľeďíš,
A Sina viďíš:

2.
Jak z rúcha svého do nahu zľečení,
Celí od hlavi do pati zraňení,
Visící medzi lotrí, jako s prúdov,
Krv ľeje z údov.

3.
Jak ešče vatšá ťa boľesť napádá,
Keď ťa za matku Jánovi nakládá;
Na mesto Boha človeka sinovi,
Pána sluhovi.

4.
Ba keď v prehrozních sám už mukách skonal,
A voják jemu kopiú bok prehnal,
Boľesť tvé srdce naskrz prerazila,
Celé zraňila.

5.
Ó smutná Matko, nám v osobe Jána
Od Sina tvého všem za matku daná,
Ňech nám prerážá srdce tvá útrpnosť,
A horká žalosť:

6.
Bi sme nad mukmi Krista plakávali,
Hríchami vác jích ňeobnovovali;
A skrz pokáňí, dobré skutki a čnosť
Dosáhli radosť.

1.
Rudolfe, milí chlapečku,
Verní boží služebňíčku,
Krásni jak sama rúžička,
Keď rozviňe své ňadrička.

2.
Židé Krista proťivňíci
A lútí ňenávistňíci
Potajemňe ťa chitajú,
V podzemní skľep zatvárajú.

3.
Kďe ťa svími nástrojami
Hrozními trapá mukami,
Dokáď dušu ňevipusťíš,
A tento svet ňeopusťíš.

4.
Ó kdo bi tak tvrdí bíval,
Žebi slzi ňeviléval
Nad boľestním tvím trápeňím
A ukrutním usmrťeňím.

5.
Včil za to slávi účastňík
Ňeprestaň biť náš prímluvňík,
Abi sme každé trápeňí
Ráďi zňésli pre spaseňí.

1.
Nábožní svatí Vojťechu,
Ze slavného rodu Čechu,
V umeňú vicvičení
Biskup si učiňení.

2.
Úrad konáš z horľivosťú
Núdzních živíš všemožnosťú.
Na holéj zemi spáváš,
Kameň podušku máváš.

3.
Iďeš národi učívať,
Víru Krista rozhlašovať,
Bi s’ dosáhel ňebeskí
Veňec mučedelňíckí.

4.
Uhrov napred ve súsedstve
V pravém cvičíš náboženstve.
Kďe keď krála pokrsťíš,
K Polákom sa obráťíš.

5.
Odtáď bereš sa k pruskému
Ľudu ešče pohanskému
Vivracať zlé modlárstvo
A uvadzať kresťanstvo.

6.
Než ten ťa, jak omšu slúžíš,
A po Bohu celí túžíš,
Kopijmi prekoluje,
Mečem hlavi zbavuje.

7.
Včil za práce oslávení,
Za patróna predstavení,
U Boha sa primlúvaj,
Prosívať ňeprestávaj,

8.
Bi sme naše povinnosťi
Plňívali z ochotnosťi.
Všecko zlé prevíšili,
A s ťebú sa ťešili.

1.
Svatí Juro, pre údatnosť
A vojanskú tvú zmužilosť
Od císara milovaní
A visoko si cťívaní.

2.
Než jak sa vizví doista,
Že viznáváš víru Krista:
Rozkáže ťa zvázaného
Do žalára dať tmavého.

3.
Napred síce lahoďeňím
A hodnosťí slubováňím
Usiluje sa ťa odvésť,
A k pohanskím blúdom privésť.

4.
Keď uzírá, že si stálí
Prudkím hňevem sa rozpáľí,
Porúčá ťa katom schiťiť,
A mečem hrozňe usmrťiť.

5.
Včil pros, bi sme ňepráťelov
A všech zlích pokušiťelov
Ščastňe vždicki premáhali
A víťaztvo dosáhali.

1.
Ó Marku evanďeľista!
Vipisuješ skutki Krista,
Od Petra jemu získaní
Do Eďipta si poslaní.

2.
Kďe prehorľivím učeňím
A životem svím príkladním
Mnoztvo ze sľepích pohanov
Tak svatích čiňíš kresťanov,

3.
Že sa aj svého držáňá,
Svého odreknú imáňá,
A spoľečné všecko majú,
Jako bratri nažívajú.

4.
Modlári nad tím zbúrení,
Že toľkí sú obráťení,
Proťi ťebe povstávajú,
A ze sveta zňésť hľedajú.

5.
Za provaz na krk vhoďení
A dokola otočení
Po ulicách ťa hňeď vláčá,
Až sa krvú zem zamáčá.

6.
Kúski z ťela raňeného,
Od kameňá zedraného
Sem i tam ťi odpádajú,
Roztraťené zostávajú.

7.
Do žalára pres noc vsaďen,
Druhí ďeň s ňeho viveďen.
Znovu si zase vláčení,
Dokáď s’ ňebol usmrťení.

8.
Včil sa za nás už primlúvaj,
Boha prosiť ňeprestávaj,
Bi sme zlé ráďi znášali,
A v ňebi sa radovali.

1.
Svatí Fiľipe buď cťení
Jak apoštol vivoľení.
Napred kážeš u Židov,
Potom u ďivích Čudov.

2.
Než jak sa do Fríďska pusťíš,
Mnohích na víru obráťíš:
Tam ťa na kríž vešajú,
Kameňím dorážajú.

3.
Jakube, Krista príbuzní,
Život veďeš veľmi prísní;
Neb massa ňejedáváš
A vína ňepíjáváš.

4.
Od stálého klačáváňá
A na modľitbách meškáňá
Koľena máš stvrdnuté
Mozolmi obsadnuté.

5.
Zvoľen zborem apoštolskím
Biskupem jeruzalemskím,
Krista Židom hlásíváš,
Mnohích jemu získáváš.

6.
Až v posľed ťa zákonňíci
Lútí Krista proťivňíci
S chrámu doľe zhadzujú,
A kijem dorazujú.

7.
Včil za prácu odplaťení
Spolu v ňebi oslávení,
Tam za nás orodujťe,
Prosiť ňeprestávajťe;

8.
Bi sme vždi nábožne žili
Svaté učeňí plňili,
A po téjto časnosťi
Večnéj došli radosťi.

1.
Žigmunde, králu burgundskí
Opusťíš blúd arianskí:
Príkladem svím aj lud pohňeš
A k pravéj cirkvi priťáhňeš.

2.
V ríďeňú si spravedľiví
A o dobré všech pečľiví.
K núdzním ščedrosť ukazuješ
Chrámi božé podvihuješ.

3.
Pre sina zamordováňí
V samoťe čiňíš pokáňí;
Stáľe sa modlíš, posťíváš
A horké slzi viléváš.

4.
Bohu prednášáš svú žádosť
A prosíš ho za tú milosť,
Abi ťa tu, jak chcel, trestal,
Po smrťi ľen trápiť prestal.

5.
Prosba tvoja predkládaná,
Od ňeho je visľišaná.
Ňepráťeľi boj zdvíhajú,
A vojsko tvé premáhajú.

6.
Ťeba, ženu, ďétki tvoje
Dostávajú v ruki svoje,
Ukrutňe vás pomordujú,
A do studňe povhadzujú.

7.
Včil už v ňebi sa primlúvaj,
Orodovať ňeprestávaj,
Bi sme pokáňí čiňili
A trest za hrích odvráťili.

1.
Chválami kríž oslavujme,
A k ňemu sa uťíkajme,
S kterého pošlo spaseňí
A naše vikúpeňí.

2.
Pohaňi ho zahádzaľi,
Modlu nad ňím postavaľi,
Abi Krista umučeňí
Skór prišlo k zabuďeňí.

3.
Než z milosťi ňeskončenéj
Od Heľeni císarovnéj
Na tom mísťe naľezení
K cťeňú je vistavení.

4.
Ó kríže! tak povážení,
Krvú Pána zabarvení,
Skrze tvojéj ceni veľkosť
Nasporuj nám tú milosť,

5.
Bi sme kríže a trápeňá
Bídi a všecki súžeňá
Z radosťú vždi prijímali
A Bohu ďekovali,

6.
Že nám dává príľežitosť
Čiňívať za hríchi zadosť,
Zásluhi si nazhromáždiť;
A do ňeba tak choďiť.

1.
Floriáne, bojovňíku,
Pohanstva ňenávistňíku,
Duchem Svatím naplňení,
Údatnosťú ozbrojení,
Vojákom proťi idúcím
A kresťanov hľedajícím
Dáš sa jať,
Dáš sa jať.
Oňi ťa hňeď sputnajú,
Pred vládara stavajú.

2.
Ten ťi káže obetovať,
Márním bohom poctu zdávať.
Keď mu ňechceš v tomto slúžiť,
Rozkazuje ťa obnažiť;
Ukrutňe biť paľicami
A hrozními kijákami.
Potom zas,
Potom zas
Ostríma zeľezama
Trhať medzi pľecama.

3.
Keď aňi tak ňišt ňezveďe,
Rozpálí sa prudšej v jeďe.
Poručí ťa hňeď zachopiť,
V bistrém potoku utopiť.
Vojáci v tom čiňá zadosť,
Na visokí vedú ťa most,
A kameň,
A kameň
Na krk ťi uvazujú,
A do vodi zhadzujú.

4.
Včil už v ňebi oslávení,
Proťi ohňu patrón cťení,
Laskavo sa tam primlúvaj,
Boha prosiť ňeprestávaj,
Bi v nás plameň zlích žádosťí
A všech zhasil ňeprávosťí.
Chráňil nás,
Chráňil nás
Od ohňa jak časného
Tak ňekdi aj večného.

1.
Jak pevno stojí dub veku mnohého,
Keď sila naň duje vetra hrozného;
Na obe začíná strani kláťiť,
S koreňem ho celki chca vivráťiť:

2.
Tak pevno Florián vždi stál bojovňík,
Keď zlostní kázal ho mučiť ukrutňík;
Že víru kresťanskú nasľedoval,
Zlích pohanskích bohov potupoval.

3.
Ňišt ňedbal na svoje z rúcha zľečeňí,
Ňišt na preukrutné paľic tlčeňí.
Ňišt aňi, že pleca mu trhaľi,
Ostrími zeľezmi rozedrali.

4.
Bezbožňík nad toľkú jeho stálosťú,
Rozpáľení vatšú hňevu besnosťú,
Kázal ho do prudkéj réki hoďiť,
A ze sveta aspoň tak sprovoďiť.

5.
Také Floriáne muki si vistál,
Za které si veňec ňebeskí dostal,
S Kristem, zaňho s’ trpel, sa raduješ,
A večné rozkoše okusuješ.

6.
Skrze tvé zásluhi a primlúváňí
Mnohí skusil bozké tu zmilováňí,
Obzlášť proťi ohňu pomoc získal,
Kterí vrúcňe k ťebe sa uťíkal.

7.
Mi též z dóvernosťú sa uťíkáme,
U Boha prímluvu tvoju žádáme,
Bi od ohňa chráňil nás každého,
Domom a príbitkom škodľivého.

8.
Abi v srdcách plápol hríšních žádosťí
A všeckích uhasíc ňešľechetnosťí
Zapáľil v ňích plameň dobrích skutkov,
Potom nás do večních prijal stánkov.

1.
Roďičom v ňeplodném stave
Daní z ňeba Stanislave,
Ďeťinské hri ňecháváš
A radšej sa modlíváš.

2.
V saméj živí si svatosťi
A pokáňá všéj ostrosťi,
Na holéj zemi spávaš,
Ťelo póstmi trízňívaš.

3.
Celé vlastné své ďeďictvo,
Toľké statki a bohatstvo
Na chudobních naložíš,
Sebe ňišt ňeodložíš.

4.
Kňazkí stav si vivoluješ,
Slovo božé rozhlašuješ,
Vikoreňuješ zlosťi,
A seješ de srdc čnosťi.

5.
Za biskupa vivoľení,
A na silu prinúťení,
Prísňejšej ešče žiješ,
Žinkú sa prepasuješ.

6.
Úrad konáš z horľivosťú,
Ňeustálú bedľivosťú.
Utočiščo chudobních
A všech si opusťeních.

7.
Naposľedi král ukrutní,
Ňedbajíc na život čnostní,
Jako si omšu slúžil,
K oltáru sa priblížil;

8.
Ruku na ťeba vstahuje
mečem hlavu prerubuje.
Ťelo káže rozsekať,
A po poľi rozmetať.

9.
Včil za to už odplaťení
A v ňebesách oslávení
U Boha sa primlúvaj,
Prosívať ňeprestávaj,

10.
Bi sme dobré čiňívali
Pravdu všaďe zastávali.
A po časném trápeňú
K večnému šli spaseňú.

1.
Izidóre, v maľičkosťi
Veľikí už v pobožnosťi
Ňezaňedbáš príľežitosť
Náboženstva nabiť známosť.

2.
Z núdzních roďičov sploďení,
Ňemohel s’ biť viučení,
Sedlákem si mosel bívať,
S ťažkéj práce sa živívať.

3.
Však bárs pred ludmi znížení,
Stavem svím si spokojení;
Hľeďíš sa ľen Bohu lúbiť,
Ve vážnosťi svetu ňebiť.

4.
Zlé žádosťi previšuješ,
A nad ňimi vždi panuješ.
Živí si ľen v saméj čnosťi
Vzďáľení od všéj márnosťi.

5.
Ruki máš k práci vsťáhnuté,
Srdce k Bohu podvihnuté.
I pri pluhu sa modlíváš,
Nábožňe mislíš a spíváš.

6.
Pri každéj ťažkéj roboťe,
Pri súžeňú a pri psoťe
Rozjímáš Krista trápeňí
A prehorké umučeňí.

7.
Pósti ostro zachováváš,
Krivdi znášáš, ňehrešíváš.
Ňeznáš blížnému uškoďiť,
S ňím sa hňevať aneb vaďiť.

8.
Chudobním v bíďe, v úzkosťi
Pomáháš podla možnosťi,
Keď s toho, čo si vislúžíš,
K almužnéj částku naložíš.

9.
Skóršej v noci ze sna vstáváš,
Pilňejšej práce konáváš,
Abi s’ mohel do chrámu íť,
A na omši každí ďeň biť.

10.
Tam sa Bohu obetuješ,
Vrúcné prosbi predstavuješ,
Abi ťa od hríchov chráňil,
A ve všem dobrém upevňil.

11.
Ďeň sváteční, ba i všední,
V kterem s’ od práce slobodní,
Nakládáš ľen k božím službám,
Rozjímáňú a modľitbám.

12.
Slovo božé rád počúváš,
A v srdci svém zachováváš.
Mariu Matku milosťi
Z obzláštnéj cťíš pobožnosťi.

13.
Včil mající večnú radosť,
Vipros nám od Boha milosť,
Bi sme spokojní vždi žili,
S každú prácú mu slúžili.

14.
On na naše unováňí
Svoje vilél požehnáňí,
A po všech pracách časnosťi
Vzal nás do ščastnéj večnosťi.