ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1.
Ó svatí milí Ščastní,
Meščane Rímu vlastní,
Že Krista nasľeduješ,
Víru jeho miluješ,

2.
Od pohanov chiťení
K modlám si priveďení,
Abi s’ jím obetoval,
Ohavnú poctu vzdával.

3.
Keď tomu odporuješ,
A bohov potupuješ,
Ukrutňe si trápení:
Z mesta na smrť veďení.

4.
Na cesťe muž nábožní
S ťebú sa potká Zbožní.
(Také méno mu dané,
Že vlastné ňeňí znáné.)

5.
Keď hlasňe vivolává,
Že Krista též viznává:
Spolu vás hňeď sťínajú
A sekerú znášajú.

6.
Včil ňeba účastňíci,
Buďťe nám prímluvňíci,
Bi sme v trpezľivosťi
Znášali odpornosťi.

1.
Spívajme o svatích strážcoch anďeloch,
Najvatších po Bohu naších práťeloch,
Kterí nás uprímňe vždi milujú,
Z našého dobrého sa radujú.

2.
Chráňá od všeckého ňebezpečenstva,
Pomáhajú ťažké zňésť proťivenstva,
Zďalujú od každéj ňeprávosťi,
A vedú na pravú cestu čnosťi.

3.
Bojujú z našími ňepráťelami,
Chcejícími svú zlosť prevésť nad nami.
O naše spaseňí sa starajú,
Obsáhnuť ho mocňe pomáhajú.

4.
Modľitbi ze srdca vrúcňe skládané,
Jak vonné kaďidlo v zápal dávané,
Pred jasní trón bozkéj veľebnosťi
Z veľkéj prednášajú ochotnosťi.

5.
Ó vi všecci svatí strážci anďeľi!
Bívajťe aj ďál vždi takí práťeľi!
Uďelujťe svoje dobroďeňí,
Bár sťe často od nás obrazeňí.

6.
Slušním prosbám naším ceni dodajťe
A platné prímluvú svú čiňívajťe,
Abi sme to hodňe obsahali,
Čo ťelu i duši sme žádali.

7.
A keď príjďe boží Sin v posľední ďeň
Abi bol od ňeho celí svet súďen,
Tu na pravicu nás postavajťe
A do večnéj slávi uvádzajťe.

1.
Anďeľe strážce, od Boha nám daní
Pri naroďeňú z ňeba hňeď zeslaní,
Zvereného ťi každého ochranče
A dobroďinče.

2.
Buď pri nás v dome a ven vichádzáňú
I pri spatečném zase navracáňú,
Na poľi pri všech prácách a robotách
I na všech cestách.

3.
S každého vichráň nás ňebezpečenstva,
Pomož spokojňe znášať proťivenstva,
Prispej v potrebách, bíďe, ňedostatku,
A ťeš v zármutku.

4.
Ňedopusťi nás premocť ňepráťelom,
Zhubním zvadzačom a pokušiťelom.
Dodávaj nám chuť k samému dobrému,
Hnusobu k zlému.

5.
Pomáhaj Boha jak ti tak milovať,
Čnosťi a dobré skutki vikonávať,
Vždi vihledávať ľen večné spaseňí
A osláveňí.

6.
I keď už jednúc život dokonáme
A Stvoritelu dušu oďezdáme,
Prijmi ju, a ňes do ščasného kraja,
Večného raja.

1.
Eďídie celí statek,
Celí chudím dáš nábitek;
Ba kabát ze seba zlékáš
A bídnému ho oblékáš.

2.
Veľkú u všech doma vážnosť
Tvá ňezňese poňíženosť.
Ze svéj vlasťi sa vipravíš,
Do francúzskéj zemi plavíš.

3.
Kďe na púšči v samotnosťi
V najvatšéj živ si prísnosťi;
V samém trváš modlíváňú
A nábožném rozjímáňú.

4.
Usľišanú tvú svatosťú
Mnohí príjdú z ochotnosťú,
Za učencov sa dávajú
A správca ťa poslúchajú.

5.
Včil za svoje hojné čnosťi
Večnéj účastní radosťi
Pros, bi sme též svaťe žili,
A ve sláve sa ťešili.

1.
Rozáľio za mladosťi
Všecki sveta veselosťi,
Všecki veľké statki,
I roďičov svích zaňecháš,
A do tmavích hor pospícháš.

2.
Kďe ukritá do jaskiňe
Na téj hroznéj pustaťiňe
Pilňe pozoruješ,
Abi ťa ňekdo ňezhlédol,
Spátki domov ňeprivédol.

3.
Mrtvá svetu si celému,
Živá ľen Bohu samému
Ve vrúcních modľitbách,
V prísném ťela trízňíváňú
A nábožném rozjímáňú.

4.
Až rúžami okrásenú,
Rúchom čnosťi ozdobenú,
Kristus tvój miláček,
Na svadbu ťa povolává,
A ve sláve za stól dává.

5.
Včil tam v tom ňebeském zboru
Súc patrónka proťi moru
Pros Žeňicha tvého,
Bi pred morem jak ťeľesním
Tak chráňil nás aj duchovním.

1.
Celím srdcem pľesajme
A radostňe spívajme,
Keď vichádzá ďeňňica
Maria ňeba svíca,

2.
Za kterú už v jasnosťi
Slnko spravedelnosťi
Kristus víjďe Spasitel,
Nás milí Vikupitel,

3.
Čo tmu sveta rozplaší,
Ukrutnú smrť prestraší;
Lud visloboďí z hríchu,
A zláme ďábla píchu.

4.
Ó Maria, ti nová
Tá hvezda Jákobová!
Na ďňešní ďeň víjďená
A bľeskem ožárená!

5.
Svíť nám na ňebezpečném
Temto sveťe zbúreném;
Ríď k dobréj cesťe kroki
Po všecki naše roki.

6.
Zahrívaj v srdcách čnosťi,
Vipaluj ňeprávosťi;
A po časném skončeňú
Priveď nás ke spaseňú.

1.
Vrúcnosť v srdcách zbudzujme,
A nábožňe spívajme
Na ďeň ména Marije,
Čo plné všéj slávi je.

2.
V kterém sa nachádzajú
A jak v sklaďe chovajú
Všecki možné milosťi
V téj najvatšéj hojnosťi.

3.
I v ďňešném slavném svátku
Máme toho památku,
Jak méno to lúbežné
Je kresťanom osožné;

4.
Keď v ňom z malím svím vojskem
Vešľi do boju s Turkem,
A na hlavu ho zbiľi,
Vídeň osloboďiľi.

5.
Mi pri ďňešnéj slavnosťi
Ze všeckéj dóvernosťi
K ňemu sa uťíkáme,
Na pomoc ho vzíváme:

6.
Bi sme v tom méňe škodních
Ťeľesních a duchovních
Ňepráťelov zvíšili,
A slávu si dobili.

1.
Ó kríže! buď pozdravení,
Ke spaseňú vivoľení,
Bi, čo skrz drevo straťené,
Drevom bolo vráťené.

2.
Na ťebe Sin najviššého
Teho Otca ňebeského
V prehrozních boľesťách skonal,
Vikúpeňí dokonal.

3.
Ťeba s chrámu kalvárského
Konštantínem stavaného
Hrozní Perzov král odňese,
Do svéj krajni priňese.

4.
Od sina však navráťení,
Spátki si zas privezení.
Herákľius císar na svém
Klaďe ťa mísťe prvém.

5.
Ó kríže ďňes povíšení!
Znovu k cťeňú predstavení.
Uč nás trpeť a milovať,
Umírať a skonávať.

6.
Buď nám ve všem pomocňíkem,
A tím preščastním rebríkem,
Po kterém bi sme choďili
A do ňeba vstúpili.

1.
Kňežno, Ludmilo, s pohanstva
Prestupuješ do kresťanstva.
Horľivo Bohu slúžíváš,
A sľepotu oplakáváš.

2.
Ve ďňe v noci klakajícá,
Na koľena padajícá,
Zetrváváš na modľitbách
A prevrúcních k ňebu prosbách.

3.
Ohavné modľi zhadzuješ,
Chrámi božé vistavuješ;
Iné krásíš nádobami
A bohatími darami.

4.
Pravá matka si chudobních,
Noha chromích, oko ťemních,
Poťešeňí zarmúťeních
A všech bídňe utrápeních.

5.
Že vnuka Václava učíš,
V nábožnosťi pilno cvičíš,
Bi pohanstvo vikoreňil,
Víru Kristovu upevňil:

6.
Drahomíra bezbožňica,
Ta pohanská ukrutňica,
Mordárov k ťebe napravi,
A života ťa pozbaví.

7.
Včil majícá večnú radosť,
Vipros nám od Boha milosť,
Bi sme mu verňe slúžili,
A blížním dobré čiňili.

1.
Tomášu, už za ďeťinstva
Lásku jevíš dobročinstva,
Ňeráz rúcho si vizlékáš,
A nahému ho oblékáš.

2.
Ďeďictvo núdzním uďelíš
A mňízskí stav si vivolíš.
Jasňe svíťíš pobožnosťú,
A predrahú každú čnosťú.

3.
Kazatel slova božého
Podla ducha vzňešeného,
Duše z bahna ňeprávosťi
Veďeš k života svatosťi.

4.
Za biskupa vivoľení
Proťi vóľi prisiľení
Dóchodki na chudích trovíš,
Sám sa veľmi psotno živíš.

5.
Včil mající večnú radosť
Vipros nám od Boha milosť,
Bi sme núdzním pomáhali,
A do ňeba sa dostali.

1.
Svatí Jáne od svéj hňeď maľičkosťi
Až do konca živí si v ňevinnosťi,
Samého dobrého ľen milovňík,
Všeckého, čo je zlé, ňenávistňík.

2.
Mudrctvo a zákon Krista učíváš,
Poslucháčom lásku k Bohu ščepíváš.
V ťebe jak v zrkadľe uzírajú,
Čo najvác na sveťe čiňiť majú.

3.
Čas vistávající od povinnosťi
A od učitelskéj tvéj potrebnosťi
Celí nakládáváš ľen ke kázňám,
Modľitbám a svatím rozjímáňám.

4.
Lačních nasicuješ, nahích oďíváš,
Ba i svoje vlastné rúcho jím dáváš.
Siroti a vdovi naščivuješ,
Ňemocních a vazňov poťešuješ.

5.
Ťelo preostrími trízňíš póstami,
A poddané duchu držíš uzdami.
Na desce neb holéj zemi spáváš,
Častokrát aňi sna ňepožíváš.

6.
Včil v ňebesách večnú mající radosť
Viprosuj nám tvojú prímluvú milosť,
Bi sme všecko dobré čiňívali
A blížních tak jak ti milovali.

1.
Matúšu, z míta volaní,
K apoštolom pričítaní,
Krista verňe nasľeduješ,
Hosťinu mu pripravuješ.

2.
Kďe farizei škamrali
A zlostňe sa mu rúhali,
Že z hríšňíkami obcuje,
S ňimi ňesvečňe hoduje.

3.
Víru jeho napred Židom,
Potom súsedním národom
Z horľivosťú rozhlašuješ,
Mnoho za ňu podstupuješ.

4.
Bohabojním svím krajanom
Učiňením už kresťanom
Pána život a učeňí
Vipisuješ k poťešeňí.

5.
Do víchodních a murínskích
Oďejdúc krajov pohanskích
Náboženstvo oznamuješ,
A zázrakmi upevňuješ.

6.
Veľmi skrovňe sa chováváš,
Massa ňikdá ňejédáváš;
Živí si ľen zeľinami,
Ovocím a koreňkami.

7.
V posľed skrz mučedelňíctvo
Dokonáš své apoštolstvo,
Keď pri omši u oltára
Zabití si od mordára.

8.
Včil sa za nás už primlúvaj,
Boha prosiť ňeprestávaj,
Bi sme márnosť opusťili,
Hlas jeho skutkem plňili.

1.
Víte, Jáne, Benediku,
Maťej, Krišpíne, Izáku,
Zdáľení všeckéj radosťi
V saméj žijeťe prísnosti.

2.
Massa a rib ňejédáťe,
I chléb zrídka požíváťe;
Váru máťe ráz pres tíďen,
Strovu ľen veľkonoční ďeň.

3.
Ba vodu si ďelíváťe,
A v skrovnéj míre píjáťe.
Drsné rúcho vás oďívá,
Skala za postel slúžívá.

4.
V stálém živí sťe mlčáňú,
V stálém slzí viléváňú.
Vespolek sa bičujeťe
A ťelo své križujeťe.

5.
Kňíža má nad vami lútosť,
Oďezdá vám stríbra hojnosť;
Než vi spátki ho pošľeťe,
A ťerchi sa zbavujeťe.

6.
Zbojňíci sa to zveďící,
Stríbro dostať žádající,
Hňeď sa na vás dovalujú,
A všech hrozňe pomordujú.

7.
Včil už ňeba účastňíci,
Buďťe naší prímluvňíci,
Bi sme márnosť opusťili,
A ľen v dobrích skutkoch žili.

1.
Veľkí svatí Emeráme,
Jasná hvezdo v božém chráme,
Svíťíš jednu každú čnosťú,
Obzlášť aľe pobožnosťú.

2.
Tvéj k chudobním ščedréj láski
Ňezatmá sa ňikdá bľeski.
Biskupskím pocťen úradem
Slovo božé kážeš radem;

3.
Ba do samích aj príbitkov
Choďíš zátvrdlích hríšňíkov,
A jích s cesti ňeprávosťi
Privádzáš ke kajíčnosťi.

4.
Keď dlhí čas v práci strávíš,
Do Báborska sa vipravíš,
Kďe z mnoho ťisíc pohanov
Pravích učiňíš kresťanov.

5.
Po troch rokoch sa na cestu
K rímskému vistrojíš mestu,
Bi s’ tam pobožnosť konával,
V ťažkích vecách raddu brával.

6.
Mordári naráz doskočá
A ze všeckích strán otočá,
Na kusi ťa rozsekajú,
V krvi tonuť ňechávajú.

7.
Včil mající večnú radosť
Viprosuj u Boha milosť,
Bi sme o veci ňebeské
Pracovali vác než zemské.

1.
Gerarde, od maľičkosťi
Veľikéj si pobožnosťi.
Preto mňížskí stav zvoluješ,
Ze svetem sa rozlučuješ.

2.
Imricha si učiteľem,
V každéj čnosťi cvičiteľem.
Pozatím na púšč oďejďeš
A preostrí život veďeš.

3.
Aľe odtáď priveďení,
Biskupem si učinení.
Pohanskí tu lud učíváš,
Kláštere a chrámi staváš.

4.
Stálú peč máš o chudobních
A o všeckích opusťeních.
Poctu Marie rozmnožíš
A krajňe na srdce vložíš.

5.
V posľed od novích pohanov,
Ozbrojeních na kresťanov,
Hrozňe si kamenovaní
A kopiú dorážaní.

6.
Včil mající v ňebi radosť
Vipros nám od Boha milosť,
Abi sme všecko trápeňí,
Ráďi ňésli pre spaseňí.

1.
Svatí Kozmo z Damiánem
Spojení vždi z ňebes Pánem
Ňemocních naščivujeťe,
Ščastno jích uzdravujeťe,
Bez všeckého platu.

2.
Za to všecci vás cťívajú,
I pohaňi ráďi majú;
Kterích pilňe obracáťe,
A ke Kristu privádzáťe
Ve veľkéj hojnosťi.

3.
Lútí správec vás pováže,
Modlám klaňať sa rozkáže.
Ňechcejícím sa vám nahnuť,
Dává ruki, nohi sťáhnuť,
A ukrutňe mučiť.

4.
Keď ňedbáťe na mučeňí,
Na hrozné všecko trápeňí,
Keď vás more ven vihoďí,
I oheň vám ňeuškoďí:
Poručí vás zeťať.

5.
Včil už ňeba bidľiteľi,
Buďťe naší prositeľi,
Abi sme jak od ťeľesních
Tak též ňemoc aj duchovních
Ochráňení boli.

1.
Vívodo, svatí Václave,
Kdo ťa chváľiť dosť je v stave?
Od maľička v pobožnosťi
A v každéj si veľkí čnosťi.
V kresťanském cvičen umeňú
A všem prospešném k spaseňú,
Paňicem
Až do smrťi zostáváš,
A ňevinnosť zachováš.

2.
Vikoreňuješ modlárstvo,
Pilno uvádzáš kresťanstvo.
Chrámi božé vistavuješ,
V noci bosí naščivuješ.
Žito ťebú dorobené
A víno z hroznov tlačené
K obetám
Omší kňazom nosíváš,
Sám jím pri ňích slúžíváš.

3.
Poddaním si vácej otcem,
Nežli panujícím vodcem;
O pokoj a spravedelnosť
Najvatšú máš vždicki starosť.
Vdovám, sirotám ňevolním
A všem pomáhaš chudobním.
Ňemocních
Svú rukú opatruješ,
A vazňov odkupuješ.

4.
Ponúkanú krála hodnosť
Ňepríjmeš pre poňíženosť.
Brat pri sina naroďeňú
Povolá ťa ke krščeňú;
A tu času pólnočného
V kosteľe sa modlícého
Z návodu
Zléj matki zamorduje,
A života zbavuje.

5.
Včil už v ňebi povíšení,
A na veki oslávení
Stáľe sa za nás primlúvaj,
Boha prosiť ňeprestávaj,
Bi sme žili v pobožnosťi,
Čistoťe a ňevinnosťi;
Ubohím
Vždi ráďi pomáhali,
A slávu si získali.

1.
Ó svatí Michaľe, archanďeľe,
Ňebeskích zástupov riďiteľe!
Kterí s ňimi si z visosťi
Lucifera zahnal do prepasťi.

2.
Ti s’ najvatší cirkvi obhajitel
A všech jéj verících zastavatel
Ťeba raju Boh predstavil,
Abi s’ duše svatích tam postavil.

3.
Ti oddajícím sa na tvé cťeňí
Mnohé uďeluješ dobroďeňí.
Ach! toto aj nám ukazuj
A s ňím k tvojéj pocťe vác podbudzuj.

4.
Pomáhaj nám naších ňepráťelov
A zlích k ňeprávosťi zvoďitelov
V každém boji previšovať
A slavné víťaztvo obsahovať.

5.
Zachovávaj stáľe od všeckého
Jak ťelu tak duchu škodľivého.
Lásku srdcu stuďenému
Rozpaluj ľen k Bohu a k dobrému.

6.
Než keď duše čnosťmi ozdobíme,
A s ňimi rozlúčiť sa mosíme,
Vezmi jích hňeď z ochotnosťi
A k svatím do rajskéj veď radosťi.

1.
Jeronime, viznavaču,
Písem svatích prekladaču,
Za prvéj hňeď svéj mladosťi
S téj najvatšéj horľivosťi
Oďezdáš sa do učeňá
A v každéj čnosťi cvičeňá.
Ťichú samotnosť miluješ,
Od rozkoší sa zďaluješ.

2.
Trváš ve stálém pokáňú,
V póstoch, ťela mrtvíváňú,
Plačeš, horké slzi ľeješ,
Zlé náklonnosťi skrocuješ.
I ňemocú obklíčení
A boľesťú utrápení,
Ustaviční si v čítáňú
Nábožních kňih spisováňú.

3.
Písmo svaté visvetluješ,
Proťi kacírom bojuješ.
Za to ťa prenasľedujú
A záhubu tvú hľedajú;
Než ti nad všemi zvíťazíš
A blúdi jejich porazíš.
Nad čím verící pľesajú,
Visoko ťa zveľebujú.

4.
Včil mající večnú radosť
Vipros nám od Boha milosť,
Bi sme márnosť opusťili,
Zlé žádosťi udusili.
Ťelo duchu poddajíce,
V čnosťách prospech vždi čiňíce,
Hríchi slzmi obmívali,
A do ňeba sa dostali.

1.
Maria plná milosťi,
Oslávená na visosťi,
Čo tvím cťitelom pomáháš
A všecko dobré obsaháš.

2.
Ti si víťaztvo kresťanom
Získala proťi pohanom,
Keď sa k ťebe uťíkali
A rúžencem ťa vzívali.

3.
Zhlédňi též na nás ňehodních
Služebňíkov tvojích verních,
Keď konáme svú pobožnosť
Na ďňešnú rúženca slávnosť.

4.
Keď sebe tvoje radosťi,
Tvoje vistáté boľesťi
A tvú slávu spomínáme,
A na misel privádzáme.

5.
Vižádaj u Boha milosť,
Ňepráťelskú prevíšiť zlosť,
Všecki blúdi a kacírstva
Vikoreňiť u kresťanstva;

6.
Strídmo užívať radosťi,
Trpezľivo ňésť boľesťi.
Ťeba v čnosťách nasľedovať,
A večnú slávu dobívať.

1.
Svatí Francišku, v mladosťi
Veľkéj si k núdzním ščedrosťi,
Že i rúcho své daruješ
A bídného zaoďeješ.

2.
Ďeďičnú tvoju majetnosť
I všecku opusťíš márnosť;
Živí si ľen v pobožnosťi
A najostrejšéj prísnosťi.

3.
Pres celí rok sa posťíváš
A na holéj zemi spáváš.
Stálí s’ v prosbách, bedlíváňú
A nábožném rozjímáňú.

4.
Slovo božé rozhlašuješ
A príkladem potvrďuješ;
Nebo si vzor každéj čnosťi,
Obzlášť aľe zňíženosťi.

5.
Rád bratrov meňších založíš,
Po všeckích stranách rozmnožíš,
Abi pokáňí kázali
A hríšňíkov obracali.

6.
Za víru si umreť dichťíš,
Preto sa do Sírska pusťíš,
Bi s’ tam našel u pohanstva
Korunu mučedelňíctva.

7.
Láskú božú zapáľení,
A jak plameň rozžárení,
Pať ran Kristu učiňeních
Mal s’ na ťeľe vitlačeních.

8.
Včil už v ňebi oslávení,
Pros, bi sme rozkóš zďáľení,
V kresťanskích ľen čnosťách žili,
A Bohu sa vždi lúbili.

1.
Borgiášu, z visokého
Pošlí rodu kňížatského,
Ve prvéj svéj maľičkosťi
Príkladem si pobožnosťi.
Na dvór císara príjďeš,
Ňevinní život veďeš.

2.
Hodnosťi veľké potupíš,
Do rádu Jéžiša vstúpíš.
Ťelo trízňíš posťíváňím,
Žinkami a bičováňím.
Peč máš o vicvičeňí
A blížních svích spaseňí.

3.
Proťi vóľi vivoľení
Tovarišstva predstavení,
Počet jeho rozmnožuješ,
Obidla mu vistavuješ,
Abi mláďež učilo
A k dobrému voďilo.

4.
Do mnohích krajín zámorskích
Pošľeš mužov apoštolskích,
Abi svím viučováňím,
Víri Kristovéj kázaňím,
Pohanov obracali,
K cirkvi pripojovali.

5.
Včil mající večnú radosť
Obsahuj u Boha milosť,
Abi sme vždi v ňevinnosťi,
Vždi živí v poňíženosťi,
O ňebo sa starali,
A do ňeho dostali.

1.
Terezo, od maľičkosťi
Veľká si už v nábožnosťi.
Za Krista si umreť žádáš,
Na cestu sa k Maurom vidáš.

2.
Než z náhodi naľezená,
Domov spátki priveďená,
Chudobním vedla možnosťi
Pomáháš v bídnéj uzkosťi.

3.
Medzi svaté panni vejďeš,
Bohu milí život veďeš
V pokore, v poňíženosťi
A cvičeňú v každéj čnosťi.

4.
Ťelo póstami, bedľeňím
A ostrím trízňíš mrtveňím;
Ačkoľvek ťažké ňemoci
Trápá ťa dosť ve dňe v noci.

5.
Klášterov mnoho vistavíš,
Prísní život v ňích nadstavíš.
Nábožné kňihi spisuješ,
Lásku k Bohu rozpaluješ.

6.
Včil sa za nás už primlúvaj,
Boha prosiť ňeprestávaj,
Abi sme ho milovali,
A v čnosťách vždi prospívali.

1.
Havľe, veľkí v pobožnosťi,
Veľkí v svatéj umelosťi,
Vlastné opusťíš končini,
Pobíráš sa do cudzini.
Víru Krista rozhlašuješ
A k pokáňú lud zbudzuješ.

2.
Odďálíš sa potom na púšč;
Kďe za bidlo zvolíš si húšč.
Stálí s’ v modľitbách, posťeňú
A ostrém ťela mrtveňú.
Iní k ťebe prichádzajú,
Pod správu tvú sa dávajú.

3.
Od kňížata na dvór zvaní
A hojňe obdarovaní;
Ňišt z darov si ňeňecháváš,
Chudobním všecki rozdáváš.
I biskupstvo ponúkané
Od ťeba je zaňechané.

4.
Spátki na púšč sa obráťíš,
Na predešlé místo vráťíš.
Pre svojích nasľedovňíkov
A pilních učedelňíkov
Príbitki tam vistavuješ
A k čnosťi jích priťahuješ.

5.
Včil sa za nás už primlúvaj,
Boha prosiť ňeprestávaj,
Bi sme mu verňe slúžili,
A blížním dobre čiňili;
I po skončenéj časnosťi
Do večnéj prišli radosťi.

1.
Hedvígo, z veľmi slavného
Pošlá rodu kňížalského,
Odmali hňeď v pobožnosťi
A v každéj si veľká čnosťi,
Ráda bi s’ pannú zostala
A čistotu vždi chovala;
Než daná
Od otca manželovi
Polskému si vodcovi.

2.
Aľe i s ňím svato žiješ,
Zlého pilno sa varuješ.
K bázňi božéj máš dvoranov
I poddaních svích kresťanov.
Mnoho bídních ďeňňe chováš,
Sprostím rúchom sa oďíváš.
Darebnú
Ňenáviďíš nádhernosť
A sveta techto márnosť.

3.
Po smrťi muža čnostného
Vstúpíš do kláštera svého;
Kďe i najpodľejšé všecki
Ráda konáš práce vždicki.
Príklad sestrám v pobožnosťi
A v pokáňá si prísnosťi.
Ňemocním
Často nohi umíváš
A rani jích božkáváš.

4.
Včil už v ňebi oslávená
A korunú ozdobená,
U Boha sa tam primlúvaj
A prosívať ňeprestávaj,
Abi sme v poňíženosťi
A ve všeckéj žili čnosťi,
I ňekdi
Keď život náš skončíme,
Ňech sa s ťebú ťešíme.