Zlatý fond > Diela > Bitka u Rozhanoviec


E-mail (povinné):

Jonáš Záborský:
Bitka u Rozhanoviec

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Pavol Tóth, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Daniel Winter, Zuzana Šištíková, Ivana Černecká.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 82 čitateľov

Dejstvo tretie

Posolstvo a súd

(Javisko: miesto na krajnej stráži. V hlbokom úzadí vidno horu. Tam prechodí sa stráž, dvaja vojaci s kopijami a štítmi. Po bokoch stromy. Od výstupu ôsmeho stan inkvizítora Adriána.)

Výstup 1.

Matúš, Demeter a Petrovič.

MATÚŠ:
Videl som vás s biskupom Martinom
V prudkej hádke. O čom išiel spor váš?

DEMETER:
Nie je mu pluk bosenský po vôli.
Že ako vraj majú pravoverní
Válčiť pobok ohavných kacírov?[74]
Sťažoval si, že bogomilovia,
Ktorí by mali byť upálení,
Bludy svoje roztrusujú u nás.

MATÚŠ:
Tak, tak. Kto však je toho príčina?
Kto z cirkvi nás vyklína Kristovej.

PETROVIČ:
Obrátiť nám zraky k Carihradu.[75]

DEMETER:
Divno však, že i Sáh prisvedčoval
Ku mrzutým biskupovým rečiam.

MATÚŠ:
Sáh sa musí držať na pozore.
Badám pri ňom akúsi vrtkavosť,
Ostýchavosť, nedôveru, chladnosť.
Boh daj, aby v ňom nesedel Judáš.

PETROVIČ:
Koho to tam so zaviazanými
Vedie očami Toldy?

Výstup 2.

Toldy, Harhovský, Renelov, Ján a Miklúš Omodejovci k predošlým. (Toldy vedie Harhovského so zaviazanými očami. Pri vstúpení strhne mu šatku s očí.)

TOLDY:
Harhovský, vojvodca spišských Sasov.

MATÚŠ:
Posol Karlov. O čom chceš hovoriť?

HARHOVSKÝ:
O pokoji. Ide hrozná doba.
Kde synovia jednej vlasti majú
Krvave sa sraziť. Tomuto by
Nešťastiu rád predišiel kráľ Karol.

MATÚŠ:
My nie menej. Vojna je len cesta
Ku pokoju. Čo teda predkladá?

HARHOVSKÝ:
Dovoľ mi použiť podobenstvo.
Tri mali spor o dedičstvo bratia.
Keď zomreli dva z nich, spor prestáva;
Statok celý pripadol živému.
Práve tá jest medzi Venceslavom,
Ottonom a Karolom otázka.

MATÚŠ:
Vynechal si ešte z účtov svojich
Vladislava srbského. A potom
Podobenstvo tvoje predpokladá,
Že Karol je zákonný panovník.
Ja sa pýtam, kto má právo v zemi
Uhorskej pri uprázdnení trónu
Svolať zemský snem? Či nie nádvorník?
Vy však ste sa sišli na pozvanie
A rozkaz jedného Gentilisa
A dali ste si vnútiť za kráľa
Cudzozemca.

HARHOVSKÝ:
Či azda ste i vy
Nevolili na trón cudzozemcov?

MATÚŠ:
Lež volili sme, vy však ste dali
Vnútiť sebe chlapca úhrozami.
A tým ste sa mrzko vzdali všetkých
Práv slobodných občanov, urobiac
Nebezpečnej sa otrokmi moci,
Ktorá dychtí po vláde svetovej.[76]

JÁN OMODEJ:
Tak je.

HARHOVSKÝ:
Keď tak, prečo teda otec
Váš Omodej nielen uznal Karla,
Lež i slúžil pod ním jak nádvorník?
Do vašich úst nesluší všetko to,
Čo povedá Pán Váhu i Tatier.

JÁN OMODEJ:
(položí ruku na meč)
Prišiel si nám tu činiť výčitky?

MATÚŠ:
Prekračuješ úzke medze posla,
Vojvodca.

HARHOVSKÝ:
Vrátim sa teda do nich.
Odpoviem na reči tvoje ticho.
Obviňuješ pápeža z tyranstva
A z pachtenia po vláde svetovej.
Čo pápež chce, je len pokoj zeme,
Kráľovského obnova semena.

MATÚŠ:
Ďakujeme my za jeho služby,
Bo za nimi chodia povinnosti;
Aké, to vidíme v Neapoli.
Dáme si my panovníka sami.
Pred zákonne vyvoleným kráľom
Sohnem prvý ja s úctou kolená:
Nikdy ale pred žiadnym votrelcom.
Slobodných jest mužov neprijať nič,
Bárs by bolo najlepšie, z milosti:
Bo kto milosť prijíma, je otrok.
Voľní muži nestrpia zákony,
Iba ktoré dali sebe sami,
Ani kráľa vnúteného silou.
Povedáš, že pápež chce len pokoj.
A kto zrušil pokoj, keď posledný
Ešte bol nažive Árpádovec?
Kto ho zrušil, keď už sedel pevne
Na prestole uhorskom Venceslav?
V pečlivosti tej ja vidím snahu
Druhý z Uhier urobiť Neapol.
Nech sa Karol váš podrobí novej
Na zákonnom zemskom sneme voľbe.
Ak bude tam vyvolený znovu,
Nuž prijmeme ho i my za kráľa.
Či predkladá niečo podobného?

HARHOVSKÝ:
Prosté vzdanie vymáha sa na vás.

MATÚŠ:
S tým sa trudiť ku nám bolo škoda.
Ak nechcete byť slobodní sami,
Vedzte, že my chceme byť i bez vás;
Leda že nás podmaníte zbrojou.

VŠETCI:
(so štrngotom šablí)
Von zo zeme Vlachov pápežovcov!
Potupa a hanba ich otrokom!

MATÚŠ:
Iď a oznám svojemu pánovi,
Čo si počul. Porozumeniu niet
Miesta; musí teda rozhodnúť meč.
Ako čestní nepriatelia my vám
Na zajtrajšok vzkazujeme bitku.

(Toldy chce Harhovskému zaviazať oči.)

Nechaj to len. Nech sa poobzerá.
Ináče by neobsiahol svojho
Zámeru, pre ktorý vlastne prišiel.

(Zmätenému Harhovskému vypadne lístok, ktorý Demeter zdvihne.)

DEMETER:
Zámer ten snáď z tohoto sa pozná.

(Chce čítať list, ale Matúš mu ho vytrhne a podá Harhovskému.)

MATÚŠ:
Nie, priateľu! Ja v ničie tajomstvá
Vnikať nechcem.

HARHOVSKÝ:
Pred tolikou musím
Pokloniť sa veľkomyseľnosťou.
(Odíde.)

DEMETER:
Bezpečnosť tá skazí nás, Matúšu.
Ktovie, o čom sme sa mohli doznať?

MATÚŠ:
Nebojím sa ich, pohŕdam nimi.

Výstup 3.

Dorotea k predošlým.

DOROTEA:
Ach, bože! Ach, bože! Kde ten môj pán?
Sliedim za ním po celom tábore.

PETROVIČ:
Nevidí ma? Čo sa prihodilo?

DOROTEA:
Gutu našu uniesol nepriateľ.

PETROVIČ:
Ako sa to stať mohlo, nešťastná?

DOROTEA:
Jazdili sme heno na paripách.
Guta vpredu vždy ďalej a ďalej.
Až ku krajným strážam, až za stráže,
A tak dlho cválala sem i tam,
Až ju schvátil priskočiaci husár.

PETROVIČ:
(učiniac hroznú tvár, siahne k meču)
A ty kdeže si bola, nešťastná?
Tak si moje ostríhala decko?

(Tasí, Dorotea zhíkne a uhne sa, Matúš zachytí Petrovičovi rameno.)

MATÚŠ:
Nebuď kvapný.

PETROVIČ:
Tu skolem nevernú.
Prečo si ju pustila ďaleko?
A prečo si nešla všade za ňou?
(Vyslobodí si rameno.)

DOROTEA:
Nebolo možnosti ani zdržať
Prosbami ju a ani dohoniť.
Unikala nedostihnuteľne,
Klamala ma rýchlymi výkrutmi,
Ako čo by sama bola chcela
Dať sa plieniť. Ani nejavila
Strach, keď husár jej vpadol v zubadlo.

PETROVIČ:
Nepoškvrním meča svojho krvou
Devy: ale beda tým vlašským psom!
Polia tieto skúria sa ich krvou.
Teraz hneďky pohýbže, Matúšu,
Plukmi; vypusť, ako žhúcu lávu,
Hrôzu našu na padúchov podlých.
Ó že v pošve tejto sa nekryjú
Hromy ako v nebechodných chmárach,
Abych všetkých jednou zdrtil ranou!

MATÚŠ:
Mierni sa, ač zanevrel si právom.
Prchlivosť je dočasná pochabosť.

Výstup 4.

Vladislav Omodej k predošlým.

VLADISLAV OMODEJ:
Či viete, čo sa stalo, pánovia?
Sebastián prchol k nepriateľom.

VŠETCI:
Sebastián?

TOLDY:
Môj syn?

VLADISLAV OMODEJ:
Tvoj syn, Toldy.
Plným letel na paripe svojej
Do tábora Karloveho cvalom.

TOLDY:
Domýšľaš sa, Petroviče, v čom je vec?

PETROVIČ:
Tuším.

MATÚŠ:
Žiaľ váš premení sa v radosť.
Dietky vaše tu.

Výstup 5.

Guta, Sebastián a Subič k predošlým.

SUBIČ:
Jeho milosť kráľ nechce použiť
Ku prospechu svojemu náhodu,
Ani šľachetnú veľkomyseľnosť.
Tu, ktorí mu upadli do moci.

PETROVIČ:
Guta, Guta, čos’ mi učinila?
Nie darmo som chcel nechať ťa doma.

GUTA:
(bozkajúc mu ruku)
Nič, otčíčku, nič. Všetko zas dobre.
Karol je pán veľmi milostivý.
Štedrou poctil ma rukou i darom.
(Ukazuje perly.)

PETROVIČ:
To slaninky kus myšiam do pasce.

GUTA:
Mala si strach o mňa, Dorotea.

DOROTEA:
Ach, Guta, boh sám vidí najlepšie.

PETROVIČ:
(privedie Gutu pred Sebastiána)
Čím odmeníš Sebastiánovi
Dôkaz taký jeho vernej lásky?

GUTA:
Otče drahý! Jestliže ma rád máš,
Nerež nové v srdce moje rany.

SEBASTIÁN:
Nečiň, prosím, jej žiadne násilie.
Ona zhrdla mnou, nenávidí ma.
(Odíde.)

TOLDY:
Ovi, ovi!

PETROVIČ:
Ako môžeš toto
Tak poctivé takto týrať srdce?

GUTA:
Dosť, dosť, otče. Nemuč ma aspoň ty.
On je dobrý, verný, ušľachtilý:
Ale tam vo hviezdach stojí ináč.

PETROVIČ:
Ducha tvojho stav ma desí, dievča.
Poď, odpočiň si trochu vo stane.
(Odíde s Gutou a Doroteou.)

MATÚŠ:
Je mi ľúto mladého človeka.

TOLDY:
Musím prervať ďalšiu dotieravosť,
Bo to už hraničí s odvrhnutím.

MATÚŠ:
(k Subičovi)
Karolovi vyriaď ďaku našu.

(Všetci odídu okrem Subiča a stráže.)

SUBIČ:
Mňa nechali tu tak samotného.

Výstup 6.

Torreo k predošlému.

TORREO:
Vitaj v našom tábore, Subiče.
Nezatlelo tam niečo vo vašom?

SUBIČ:
Nič. Udeľ mi požehnanie, otče.

(Kľakne, Torreo činí nad ním znak kríža.)

TORREO:
Žehnaj ťa boh Otec, Syn, Duch svätý.

SUBIČ:
(vstanúc podá mu lístok)
Prijmi malý ten odo mňa darček.
Pomodlíš sa za mňa, dobrý otče.

TORREO:
(podá mu vytiahnutý z rukáva lístok)
A ty prijmi na večnú pamiatku
Obrázok ten svätej Matky božej.
(Nasledujúce riekne tajomným šeptom.)
Na mrku tu s jedným smelým mužom
Vydám vám kacíra Mutimíra.
(Odídu.)

Výstup 7.

Torreu, Sáh, Mutimír, Subič a Konc. (Javisko sa zatmí, stráže zmiznú.)

SÁH:
Čujem kroky.

TORREO:
Pst! To on. Odstráň sa.

(Sáh odíde, vstúpi Mutimír. Meno tohoto vyslovuje Torreo vždy so zvláštným dôrazom.)

To ty, Mutimír?

MUTIMÍR:
Držím slovo.

TORREO:
Nepriateľ je ticho. Stráž zaspala.

MUTIMÍR:
Bah!

TORREO:
Presvedč sa. Spia všetci pri vatre.

(Mutimír zmizne, vstúpi Subič.)

Preč! Keď budem kresať, priskočíte.

(Subič odíde, vstúpi Mutimír.)

MUTIMÍR:
Je skutočne tak, ako povedáš.
Hodna trestu prísneho bezpečnosť.

TORREO:
Použijem toho ja ku skutku
Hrdinskému.

MUTIMÍR:
Čo mieniš učiniť?

TORREO:
Odzbrojím ich a privediem jatých
Pred Matúša; len mi požič trochu
Paloša tvojeho, Mutimíre.

MUTIMÍR:
Na, keď chceš byť v kutni hrdinom

(Odpáše meč, Torreo si ho pripasuje.)

TORREO:
Bah!

MUTIMÍR:
Čo ti je?

TORREO:
Odtrhla sa kvastňa.[77]

MUTIMÍR:
Poznať, že s tým neumieš zachádzať.
Pohľadaj ju.
(Hľadajú oba na zemi.)

TORREO:
Nenájdeme potme,
Mutimíre. Musíme zakresať.
(Kreše ocieľkou na kremeni.)

MUTIMÍR:
Zobudíš ich, nekreš.

TORREO:
Jestli majú
Precitnúť, tak nech precitnú teraz.

(Kreše zas a oba hľadajú schýlení. Vtom priskočia Subič a Konc. Tento oblapí Mutimíra cez pás, tamten otrčí proti nemu obnažený meč.)

SUBIČ:
Ani škrknúť.

MUTIMÍR:
Ha, pekelná zrada!

KONC:
Stúpaj, pajtáš.[78] Učiň rád, čo musíš.

(Subič a Konc odvedú Mutimíra, Sáh vstúpi.)

TORREO:
Pekne som ho vohvízdal do klietky.
Pes kacírsky.

SÁH:
Poďme ale ztiato,
Aby nepovstalo podozrenie.
(Odídu.)

Výstup 8.

(Javisko zmení sa na stan inkvizítora Adriána Bufo a Frank s rýľami.)

BUFO:
Chuť našeho pána sa prevrhla.

FRANK:
Pravda, Bufo. Zunul už pečienky
Ľudské, teraz chce zapravované.[79]

BUFO:
Iná v Bosne chuť, iná pri Tatrách.[80]
Ako sa ti páči zmena táto?

FRANK:
Tak ako ten vkus, ktorým pokladá
Za zbytočnú vec stvorenie Evy.

BUFO:
Výhra naša pritom veľmi lichá.
Umorí nás tým kopaním hrobov.

FRANK:
A to všetko len tak za boh zaplať.
Berte, chlapci, dol, máme kacíra.[81]
Skutok dobrý, prídete do neba.
Pochybujem, či sa ubíjaním
Ľudí veľmi zavďačíme bohu,
Obzvlášť však tak ukrutne neľudským.

BUFO:
I ja myslím, že to bezpečnejšie
Bolo Franku, dívať sa na hrany
Plápoliace, než priložiť ruku
K zahrabaniu ľudí nezomrelých.

FRANK:
Čit! Tu hrobár.

Výstup 9.

Adrián k predošlým.

ADRIÁN:
No, hotová diera?

BUFO:
Jest na službu.
(Obrátiac sa chrbtom, ukloní sa trochu.)

ADRIÁN:
Odstránim to nedorozumenie
Úmyselné! Vykopaný je hrob?

FRANK:
Oba, pane.[82]

ADRIÁN:
A provaz pri ruke?

BUFO:
Jest.

ADRIÁN:
No dobre. Vedú nám kacíra.
Uvrhnete ho poviazaného
Do hrobu a zasypete zemou.
Boh to vpíše do knihy života.[83]
(Kynie, mládenci odstránia sa nabok.)
Nemyslel som, že sa i tuná dá
Príležitosť mi k vykonávaniu
Svereného svätého úradu:
Plieť zlé zelie vo vinici Pána.

Výstup 10.

Ján biskup a Mráz k predošlému. (Mráz v plášti, bez klobúka, bosý.)

JÁN BISKUP:
Tebe daná, otče Adriáne,
Moc súdiť a vyhladiť kacírov.

ADRIÁN:
To je sväté moje povolanie,
Ktoré vždy a všade môžem plniť.

JÁN BISKUP:
Preto ti tu predstavujem tohto
A oddávam k potrestaniu muža.

ADRIÁN:
Kto muž ten? A aká jeho vina?

JÁN BISKUP:
Nezdarilý mojeho biskupstva
Svätenník Mráz.[84] Má za veľmi múdreho
Seba, avšak učinen jest bláznom.
Nezná, aké v tom jesto náveštie,
Že Kristus Pán jazdieval na osloch
A po svojom slávnom zmŕtvychvstaní
Jedol nemé s apoštolmi ryby.
Držal vždycky stránku Matúšovu,
Slúžil zjavne podo interdiktom,
Pochovával na mieste posvätnom,
Pojal ženu oproti zákonom,[85]
Nedostavil sa na predvolanie,
Lež prchol do biskupstva cudzieho
Bez poriadku, môjho prepustenia.

ADRIÁN:
Či máš niečo proti obžalobe
Tej biskupa tvojeho namietnuť?

MRÁZ:
Len to, že sa to netýka viery.

ADRIÁN:
Netýka? A čo povedá Kristus?
Jestli by kto neposlúchol cirkev,
Buď ti ako pohan a publikán.[86]
Vzbura proti svojmu biskupovi
Je najväčšie zo všetkých kacírstvo,
Najtvrdšieho hoden trestu zločin.

MRÁZ:
Teba svojím sudcom neuznávam.

ADRIÁN:
Či uznávaš, či nie, som to predsa
A povedám ti, zomrieš tej chvíle.
Pomodli sa, želej hriechy svoje.

MRÁZ:
Želiem to, že takýmto mníchom v moc
Dané život, česť, statky občanov
A že vládnu nimi bez odčetu.[87]

JÁN BISKUP:
Poznať i z tej drzosti kacíra.

ADRIÁN:
Dávam teda telo tvoje zemi,
Dušu diablu, ktorému náleží.
(Chopí Mráza za ruku a privedie na kraj.)
Pozri, hrob tvoj. Vstúpiš doňho živý.
Učiňte povinnosť svoju, chlapci.
(Vystrčí ho von.)
Teraz keby ešte ten bosenský
Arcikacír padol mi do ruky.
Torreo prisľúbil Subičovi
Prislúžiť mu v noci Mutimíra.
Hrob je už i pre neho hotový.
(Odíde i s Jánom.)

Výstup 11.

Bufo a Frank. Neskôr Mráz. (Keď predošlí odchádzajú, Bufo pozerá zboku, potom kynie a vystúpi s Frankom na javisko.)

BUFO:
Poď, poviem ti niečo.

FRANK:
Ale múdre.

BUFO:
Máme pána, ktorý nadužíva
Ku všetkým nás nič po nič pľuhavstvám.
Zarobme si teda.

FRANK:
Ukáž spôsob.
Ja lakomý nie som, za dobrú však
Všetkého sa odvážim náhradu.

BUFO:
Dajme prchnúť tomu farárovi.
Má peniaze, zaplatí nám dobre.

FRANK:
A hoc stredne len, nech ide sbohom.
Zasypeme hrob prázdny. Poď, otče.
(Privedie poviazaného Mráza.)
Preč, dolu tie prekliate povrazy!
(Sníme z neho povraz a vyhodí von.)

MRÁZ:
Zločin pána ten naprávate vy.

BUFO:
Bols’ už jednou v druhom svete nohou.
Čo nám za to dáš?

MRÁZ:
Všetko, čím vládnem.

FRANK:
(nakukne von dverami)
Obstáli sme! Pán sa nám navracia.

BUFO:
Poď, skry sa tu pod medvediu kožu.
Zutekáš, keď budeš môcť, páterko.
My rýchle hrob zahadzujme prázdny.

(Odídu.)

Výstup 12.

Adrián, Subič a Mutimír. (Mutimír so zaviazanými napredu rukami.)

ADRIÁN:
Musíme hneď dokončiť s kacírom.
Život táborský nedovoľuje
Ani pravôt, ani ostríhania.

SUBIČ:
Tak je. Učiň spravodlivosť krátku.
Vina zjavná, ide len o potrest.

ADRIÁN:
Ty si vodca bosenských kacírov,
Nasledovne i sám arcikacír.
Neuznávaš pápeža za hlavu
Cirkvi svätej, zavrhuješ omšu,
Nedržíš nič na krst a moc kľúčov.[88]

MUTIMÍR:
Teba nič do mojeho vyznania.

ADRIÁN:
Mám moc súdiť každého kacíra.

MUTIMÍR:
Kto ti moc tú dal, ten sám jej nemá;
Lebo viera rozkázať sa nedá.

ADRIÁN:
Ale dá sa potrestať nevera.
Odvolaj blud a pokor sa cirkvi.
Prijmi čisté učenie Kristovo.

MUTIMÍR:
V ruke vašej život môj, nie myseľ.

ADRIÁN:
Zomrieš teda.

MUTIMÍR:
Lež nezomrie pravda,
Apoštole s mečom a hranami.[89]

ADRIÁN:
Oddáva sa telo tvoje zemi,
Duša diablu, ktorému náleží.
Mládenci! Poviažte ho do kozla.[90]

(Bufo a Frank vstúpia, strhnú z Mutimíra plášť, posadia ho naň, pretiahnu mu ramená cez kolená a prepchajú popod kolená palicu.)

Tak, šuhajci! Páter už v poriadku?

BUFO:
Leží na ňom medveď, len nevieme,
Nakoľko mu dá slobodne dýchať.

ADRIÁN:
Prv než by ste odpratali tohto,
Poďte napred trochu sa občerstviť.
(K Mutimírovi.)
Ty sa môžeš za ten čas pomodliť.

FRANK:
Ruky i tak složené k modlitbe!

(Odídu všetci okrem Mutimíra.)

MUTIMÍR:
Má svojich náš taktiež vek Molochov.[91]
A týmto viac padá ľudí v obeť
Nežli oným niekdajším medeným.
Nešťastná vlasť moja, biedna Bosna,
Je už vcele opojená krvou.
Stíhajú nás do vykorenenia.
Sporiadali svoje hrozné súdy.
Pyšných niekoľko dominikánov
Vlečie, koho sami chcú, na hranu
Svojevoľne, bez zodpovednosti.
Mňa sa čierna tu zmocnila zrada.

Výstup 13.

Mráz k predošlému.

MUTIMÍR:
Poď smelo, ty nástroje tyrana.
Tvojou ma chce obetovať rukou.

MRÁZ:
Nie, priateľu. Obeť som ako ty.
(Vytiahne mu palicu zpopod kolien.)
Vstaň rýchle a spešne preč odtiaľto.
V krajnom oba sme nebezpečenstve.
(Rozviaže mu ruky, oba odídu.)

Výstup 14.

Bufo a Frank.

BUFO:
Tí kacíri rastú ako huby.
Čím viac sa ich utráca, tým viac len
Ich pribúda na naše súženie.
Lebo len my máme prácu s nimi.

FRANK:
To ako to, ale ja sa pýtam
Ako Izák otca: „A kde obeť?“[92]

BUFO:
Otázka nie zbytočná. Tu kyjak.
To robota našeho plebánka.
(Nazrie za stenu.)
Nie ináče. Prchli oba spolu.

FRANK:
Dobre a statočne učinili.

BUFO:
Za nich my pôjdeme do výrobku.
Ide pán.

FRANK:
Nič. Vzal ho čert. Rozumieš?

Výstup 15.

Adrián k predošlým.

ADRIÁN:
Nože, chlapci, spešne hrabte, spešne.

BUFO:
A čo hrabať, keď niet odsúdzenca?

ADRIÁN:
Čo povedáš?

BUFO:
S návratom sme našli
Pohodený kyj, väzňa nebolo.

ADRIÁN:
To divná vec.

FRANK:
Pravda, veľmi divná.
Prepodivná. Zajac prchol z ražňa.

ADRIÁN:
Vy ste mi ho pustili, holomci.

BUFO:
Prisahám, že sme ho tu nenašli.

ADRIÁN:
Kam sa teda podel?

FRANK:
Nuž vzal ho čert.
S čertom majú spojenie kacíri.

ADRIÁN:
Ba snáď mal zle poviazané ruky.
Bežte spešne, jeden k Rozhanovciam
A druhý v tú stranu ku Vajkovciam.
Pristavia ho asnáď niekde stráže.
Kto ho schváti, sto zlatých odmena.
(Všetci odchádzajú, opona spadne.)



[74] Pravoverní válčiť pobok ohavných kacírov, katolíci (oni sú pravoverní) s bogomilmi (to sú „ohavní kacíri“).

[75] Obrátiť nám zraky k Carihradu, k pravoslávnej cirkvi, ktorej hlava, patriarcha, sídlil vo vtedy ešte kresťanskom, byzantskom Carihrade. Od carihradského panovníka si kedysi aj knieža Rastislav vyžiadal vierozvestov Konštantína (neskoršie Cyrila) a Metoda pre svoju Veľkomoravskú ríšu.

[76] Zo všetkého vidno, že dávni pápeži skutočne pojali smelú myšlienku univerzálnej teokratickej monarchie. Buď to rečeno bez zaznania dobročinného ich vplyvu na civilizovanie kresťanských národov.

[77] Obrátiť nám zraky k Carihradu, k pravoslávnej cirkvi, ktorej hlava, patriarcha, sídlil vo vtedy ešte kresťanskom, byzantskom Carihrade. Od carihradského panovníka si kedysi aj knieža Rastislav vyžiadal vierozvestov Konštantína (neskoršie Cyrila) a Metoda pre svoju Veľkomoravskú ríšu.

[78] stúpaj, pajtáš (maď.), kamarát, druh

[79] Zunul už pečienky ľudské, teraz chce zapravované. Inkvizítor Adrián prv dával upaľovať „kacírov“ a teraz ich dáva zaživa zahrabávať do zeme.

[80] Iná v Bosne chuť, iná pri Tatrách. Z toho vidieť, že Adrián bol predtým inkvizítorom v Bosne, kde bolo množstvo bogomilov.

[81] Berte chlapci dol, máme kacíra (východoslov.), kopte jamu.

[82] Oba, pane. Jeden hrob mal byť pre farára Mráza a druhý pre Mutimíra.

[83] Boh to vpíše do knihy života. Biblický výraz, ktorý sa, pravda, vzťahuje na inú činnosť, a nie na to, čo vykonával Adrián, tým, že pripravoval o život „kacírov“.

[84] svätenník Mráz (zastar., ako ruské sviaščennik), miesto bežného kňaz, farár

[85] Z ohľadu ženitby farárov panovala v Uhrách i v cirkvi latinskej, napred napospol, potom vždy obmedzenejšie, kázeň cirkvi východnej, že farár smel sa ženiť pred vysvätením, len druhý raz nie, alebo vziať vdovu. Kázeň túto stvrdzuje snem sabolčský r. 1092 pod sv. Ladislavom. Ale už na sneme tarcalskom r. 1100 bolo zakázané vysväcovať bez sľubu zdržanlivosti. Z nasledujúcich však zase za tým zákonov vidno, že zákaz ten nebol všeobecne zachovávaný. Ešte na sneme r. 1267 nástojil kardinál Guido na uvedení bezženstva. Uloženo, aby ženáč nemohol byť biskupom. Ba i r. 1309 zakazuje Gentilis na „synode národnej“ v Prešporku duchovenstvu „manželstvo a súložnictvo“. Museli teda ešte byť ženatí latinskí farári.

[86] Buď ti ako pohan a publikán. Novozákonný výraz, pravda, s dosahom celkom iným, než aký mu podkladá Adrián. Lat. publicanus znamenalo výbercov daní, ktorých Židia veľmi nenávideli, najmä ak boli príslušníkmi ich národa (takých pokladali za rímskych kolaborantov).

[87] A že vládnu nimi bez odčetu (z rus. otčot), bez účtovania.

[88] Nedržíš nič na krst a moc kľúčov, na učenie katolíckej cirkvi, že sú kňazi oprávnení odpúšťať hriechy.

[89] Apoštole s mečom a hranami, hranicami, na ktorých dával upaľovať „kacírov“. Výraz „apoštol“ je tu veľmi ironický.

[90] Jestli úloha dramatického básnictva je: líčiť verne minulosť, musí byť dovolené postaviť pred oči úkaz v onom veku každodenný, utracovanie kacírov, pričom zvlášť Bosna vykrvácala.

[91] Má svojich náš taktiež vek Molochov. Moloch bol modla starých Moabitov, ktorej prinášali ľudské obete, najmä deti (zabíjali ich nožom, alebo prevádzali cez oheň).

[92] Ako Izák otca: „A kde obeť?“ Poukaz na starozákonný príbeh, keď mal patriarcha Abrahám na vrchu Moria obetovať syna Izáka. Tu má táto náražka štipľavo-posmešnú príchuť.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.