ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ó stoku ságelskí, bóranskéj úťecho obci,
Najvatších pochval, najvatšéj oslavi hodní!
Ti vždi, i najprudšá keď žúrí slnka horúčosť,
Aj keď všecko puká, a siberskéj od zimi tuhňe,
Lahkú ve stajnéj zachováváš míre voďičku
Od sňahu čisťejšú a ode všeho kúpela zdravšú.
Sotva sa najďe iná i ve ďálšéj končiňe studňa,
Čo smadného bi vác čerstvívala nežľi ti ľudstva;
Vác siľi, vác živnéj piťelom svím dávala vládi.
Neb v ťebe toľko ňe ľen veselí pastíri, ňe toľko
Buďto oráči kriví a opéklí od spari ženci,
Buďtož najmnožší putující vedla pocestní
Smad skrocujú, a vlažá zachríplé od spevu hrdla;
Všecka než aj ďeďina v hojňejšém vždicki živícá
Počťe osadňíkov, ďaľeká bár dosťi, ňe inším
Než tvím ľen prúdem celoročnú žížeň uhášá.
Tvój ode náhlících k prameňom tvím chlapcov a krásních
Ďevčenec ušlapaní ňikdá ňepretrhňe sa chodňík.
Stáľe tu jedni teprv sa berú k ťebe, od ťeba inší
Spátki idú, a plními ňesú k domu žbánmi voďičku
Od madu chutňejšú, a ode všeho nápoja sladšú.
I preto nábožní ťeba Bóraňi dávno kamenním
Zavreľi oskľepeňím, a trvácím pocťiľi chrámkem:
Žádná zver, žádná abi vác ťa ňehíbala ľichva;
Otvorením spevavé aňi ptáča sa ňetklo zobákem.
Nad vchodem aj dverním a na prázném stred čela mísťe
Víťazného milú udvihnuľi postavu Jána,
Ňekdi čo bezbožním utopen bol v Moldave kráľem.
Od jeho ména potom cudzí a všecci ve vatšéj
Ďáľi ťa prespolní svatojánskú nazvaľi studňú.
Jak visoké nad tvím sa ženú brezi v oblohu chrbtem!
A v ťichu spí-ľi veter, klaňajú sa ťi ňízko haluzmi;
Keď však sa prebuďí, a milostné postaňe váňí,
Rozveseními po tvéj metajú až strežce kosírmi.
Jak zase tam pred tvími živé oko dvermi napospol
Rozvírá, a hravím zvlažujícé trávu miháňím
Pod tkaňinú kvíťá do širého sa ťiskňe potóčka,
Čo pres píski rizé blúdními sa ľedva unášá
Vlnmi, a za trasavé slúží stromu breztva zrkadlo.
Ti vždi sa mími buďeš, vzácní stoku, pesňami sláviť!
A zhola jestľiže ľen z vlastních ňevitevre ma prúdov
Umka, a posvatních sa mi dotknuť popraje žrídel,
Svími ťi chírečitá ustúpí v Turci prameňmi
Studňica královská, dobrovodskí veľmi povestní
Ustúpí Mariáš: s Tálskú ano ve sveťe známú
O predné sa buďeš mocť studňú místo potíkať.