ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Sedela vo tmách. — Oj, ňadrám tajným
v tajnostiach nočných dobre je!
Im inšie svieti, ich inšie hreje
910
svetlom teplým, blahodajným:
ich svet je taký, druhovia moji,
aký ja často spomínam,
svet, ktorý driemava v nepokoji,
neprístupný čiernym vinám;
svet, ktorý pekná mladosť stvorila
sebe a priateľom krásy,
v ňom velikánske vída úžasy,
v ňom knihu si otvorila,
v ktorej čítava spomienky dedov,
920
čítava večné zákony;
svet, čo sa sladí prekrásnou biedou,
načúvajúc slávy zvony.

Mladé poryvy ľúbia výšiny,
ľúbia vysoké samoty,
keď duch nad chladné vzlietne životy,
nad duší ľudských doliny;
ľúbia sa spúšťať stade v nížiny
hluchej a nemej prírody
a prezerať v nej života stíny
930
a vyšších letov zárody;
a z tejto pekných duší kolísky
švihnúť sa do jarých spolkov
medzi mohutných, živých pacholkov
a radostí mladých blysky;
s nimi vyhrnúť sa do búr žitia
a všetko srdcom pojímať,
keď jednu krásu osudy schytia,
druhú zas vrelo objímať! —

Dumala vo tmách pekná dievčina
940
a okrasy dol’ striasala,
kľučka zaklepla a dnu vchádzala
oplakaná otrokyňa;
nocou len oči sa jej blyšťali
a beleli zubov rady,
svetlo zažala ponad kryštály
visiacej v izbe lampady:
potom si krížom ruky zložila
na noc ňadier náruživých
a v krokoch posla tichých, úctivých,
950
aby v čom inšom slúžila;
a stojac v kúte hneď dolu hľadí
na perly ležiace zemou
a hneď zas oko čiernej čeľadi
poletuje paňou nemou.

„Pokojná je noc, verná?“ — spytuje
sa smutná vdovina dcéra. —
„Syn noci svieti už od večera,“ —
služobná odpoveduje. —
Milka sa zdvihne, stúpa k obloku:
960
„Všetci pospali?“ hovorí —
Odpoveď: „Sen je na každom oku.“
Zajatá hľadí na Hory
a túžba jej si ťažko vydýchla,
hľadí a hľadí: „Mulana!
zaspievajže mi; čis’ rozospaná?
Spievaj napokon,“ — a stíchla.
Mulana vyšla, zas sa vrátila
s jej rozmarínnym varytom,
stíchla, jakby sa v púšťach stratila,
970
spievala s horúcim citom.
Spieva Mulana: komu? tým stenám.
Milica spí. Slúžka zmĺkne,
varyto zloží, ani neškrkne
a ľahne k panej kolenám. —
Zbudí sa zo sna krásna Srbkyňa,
zobzerá sa — ticho všade,
pri nohách chrápe jej otrokyňa
v snov nízkych pustej záhrade. —
Dievčina skočí, ucho nakloní
980
ku chladnej table obloka —
šuchne von dvermi — zroní otroka
a na pavlač sa vyroní.