Zlatý fond > Diela > Vrbovčanské povesti a báje


E-mail (povinné):

Stiahnite si Vrbovčanské povesti a báje ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Pavel Beblavý:
Vrbovčanské povesti a báje

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 111 čitateľov

Zlaté zrnká na Ostrom vrchu

Bol jedon gazda a mal pasáka, ktorý mu pásal ovce. Gazda ten býval za Ostrým vrchom „u Krajčíra“ a ľudia ho menovali bohatým Krajčírom.

„A čie sú to ovce, čo pasieš?“

„Hospodárove,“ rečie pasák.

„To viem, synku, ale ako sa ten hospodár menuje?“

„Krajčír.“

„A tento vrch, to je Ostrý vrch?“

„Mhm!“ — prisvedčil pasák.

„No, keď prijdeš domov, — hovoril pán, — môžeš povedať tvojmu hospodárovi, že keby vedel, čo jeho ovce na paprčkách nosia, mohol by byt bohatým človekom.“

„A čože je to?“ volal pasák za odchodiacim pánom.

„Zlaté zrno!“ privolal mu tento a šiel ďalej.

„A ktože ste vy?“ volal za ním pasák, ale ten mu už neodpovedal.

Pasák keď prišiel domov, vyrozprával to, čo sa mu prihodilo. Hospodár zprvu si toho nepovšímnul. Pozdejšie však nedalo mu to pokoja, a pasák musel mu celú príhodu ešte raz vyrozprávať. Nato vybral sa s pasákom do ovčiarne a prezerali paprčky ovciam. Ale na paprčkách nevideli nič takého, čo by sa zlatu podobalo. Nechali teda tak a išli po svojej práci.

Keď ale pasák vyhnal ovce, jeho hospodár prišiel za ním a spytoval sa, kde sa s tým pánom sišiel; kade išiel, a kde sa ovce pásly.

Pochodili celý Ostrý vrch. Hľadali zlaté zrno. Sotva ale čo našli, lebo keď sa hospodár domov vrátil, pootváral vráta na ovčiarni, zase len pátral a hľadal, či by sa mu vraj niečo niekde neoblyslo. A či sa mu naozaj, alebo sa mu to zazdalo, že sa mu oblyslo čosi, tažko povedať. Ale bez ničoho nemuselo byť, lebo o krátky čas dal sa do vyvážania hnoja. A to trvalo za drahný čas, lebo hnoj za niekoľko rokov nebol vyvážaný, i bolo ho hodne.

S vyvezeným hnojom pohnojil Krajčír svoje role, na ktoré nasial žita (pšenice), ktoré mu bohate zarodilo. Žito bolo drahé toho roku. Hospodár veľké peniaze sobral. Role ovčím hnojom dobre pohnojené rodily mu naozaj pekné žltučké zlaté zrno, ktorým on svoje hospodárstvo, pri svojej skromnosti a šanobe rozmnožil a zveľadil, že ho bohatým Krajčírom nazvaly.

Tak to rozprávala starká môjmu principálovi a nakoľko som si to zapamätal, vyrozprával som to vám o tých ovečkách, čo sa na Ostrom vrchu pásaly, na svojich paprčkách zlato roznášaly.

(Vyňaté z časopisu Mus. Slov. Spoločnosti.)

« predcházajúca kapitola    |    



Pavel Beblavý

— básnik a prozaik, postromantický autor využívajúci historické námety na písanie zábavnej a didaktizujúcej prózy Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.