ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Prestúpenie šiesteho Božieho prikázania bolo kedysi prísne trestané. Ktorá deva utratila svoju poctivosť, nesmela sa ukázať medzi svobodnou chasou. Keď do kostola išla, miesto venca, party, musela sa slameným vechťom, provislom, obviazať. To bol jej veniec. Do kostola tiež nesmela ísť, ale len pri dverách mohla stáť. Tak trestaný bol i jej svodca.

Stávanie pri dverách kostolných trvalo za istý čas.

Neskoršie, keď slamené vence už prestaly, nebolo svobodno padlej deve sa tak nosiť jako panne, ale ani jako vydatej žene. Keď ženy nosily čepce s čipkami, padnutá deva, dokiaľ sa nevydala, nesmela nosiť ani ručník jako ostatné panny, ani čepec s čipkami, jako ostatné, ale len bez čipák, aby ju každý poznal.

Stalo sa teda, že jedenkrát jedna deva padla, alebo jako druhí hovoria, že keď Turci vpadnuli do mestečka, že od nich násilenstvom sprznená bola. Vedela, čo ju očakáva, a preto sa toho bála a svoju hanbu ukryť chcela. A už myslela, že sa jej to aj podarilo.

Raz v noci vykradla sa z domu. Nik ju nevidel, keď z domu odchodila, nik, kedy sa domov vrátila. Nik nevedel, čo kdesi robila.

Dosť skoro však hovorilo sa, že v jarku, ktorý tečie z Krúhov, poniže Vrboviec každú noc počuť detský plač. Mnohí, čo ztadiaľ v noci išli, tvrdili, že nielen počuli hlas dieťaťa, ale na svoje oči videli chlapca, ktorý za nimi bežal a sa ich pýtal: kde je jeho mamička? Druhých zase že sa spytoval:

„Nejste vy moja mamička?“

A keď mu odpovedali, že veru nie, ztratil sa v jarku, odkiaľ bolo počuť nariekanie:

V jarku zahrabané dieťa nemalo pokoja, lebo nebolo pokrstené. Preto v noci vychádzalo zo svojho úkrytu. A keď videlo ľudí tadiaľ ísť, bežalo za nimi, vyvolávajúc: či oni nejsú jeho mamička, alebo, aby ho dali pokrstiť.

Jarok tento nachodí sa poniže Vrboviec, ponad Žurkovým mlynom. Tečie od východu na západ a sbiera jarné i dáždivé vody z Vesného vrchu a z Krúhov.

Jarok tento teda ešte i dnes menuje sa Nekrštenec a to preto, že v ňom pochované bolo dieťa, pochádzajúce od nekrštenca, alebo že nebolo pokrstené, a odtiaľ teda meno Nekrštenec.