ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2419 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Vrbovčanské povesti a báje

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Pavel Beblavý:
Vrbovčanské povesti a báje

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

105

čitateľov

Žalostiná

Vrbovce obtočené sú so všetkých strán vrchami. Najväčšie z nich sú Žalostiná na západe, Ostrý vrch na severe, Vesny od východu, Pecková na juhu. O týchto štyroch najvyšších znie porekadlo:

Žalostiná — stryná,
Pecková — ujčiná,
Ostrý vrch — strýčok,
A Vesny — ujčíčok.

Okrem týchto sú tu však i menšie vŕšky ako: Kruhy, Varta, Vlčihurka, Osičie (kde nachodia sa všelijaké skamenelé slimáky), Štefanová, Hrabina, Háj, Čup a iné.

O Žalostinej počul som rozprávať túto poviedku:

Bola raz jedna matka a mala jednu dcéru. Kde bývaly spolu, kde nie, to sa nevie. Kde však bývaly, tam hneď na blízku vody.

Raz matka, keď varila obed, poslala dcéru po vodu. Táto odbehla na studienku. Matka ju netrpezlivo vyzerala a keď sa jej nemohla dočkať, nazlobená vyvolala: „Bodaj si sa tam skamenela, kde stojíš.“

Dcéra naskutku tam skamenela a teraz teprv sa nemohla domov vrátiť. Matka išla ju teda hľadať, ale našla len kamennú sochu stáť. Teraz zalomiac rukama, počala žalostne nariekať: „Oj, ja žalostná, prežalostná mati.“

Či vo dne, či v noci vídali ju tam ľudia chodiť a vyvolávať: „Oj, ja žalostná, prežalostná mati.“ Odtiaľ teda vraj vrch menuje sa Žalostiná.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »