ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mlelo sa na dva mlyny. Treba bolo dať pozor, aby sa niečo nepohubilo. — Oba však mlyny tak boly zrychtované, že pán majster Vidjurek ani najmenej nerozmýšľal nad tým, môže-li odísť alebo nie? Nerozmýšľal ani dnes, bárs aj na oboch bolo nasypané; či ísť alebo neísť na jarmok?

Odišiel teda a to zavčas rána. Mlyny nechal pod dozorom svojej ženy, ktorá sa tomu dobre rozumela, lebo si ju muž, za ten čas, čo sa sobrali, dokonale vyučil. Nemal sa teda čo obávať, žeby mlyny neboly opatrené. Ba i meláči dôverovali pani majstrovej naúplne, a jako predtým, tak i dnes nedbali, že pán majster odchádzal, hovoriac, že však na poludnie prijde.

Ale bolo už aj popoludní, ba i slniečko sa už dobre počalo nížiť za Žalostinu, a pán majster ešte neprichodil.

Už ho vyzerali, ale darmo. „No, je jarmak, kdesi sa zabavili,“ hovorí jedon z meláčov; „nenie sa tomu čo diviť. Ta sa síde človek s tým, tu zas s tým; chvíľka za chvíľkou, ani nezbadáš a už pol i tri štvrte dňa je preč. Mne sa ale tak zdá, že už kráčajú dolu lúkami.“

— Veď by už veru bol čas, rečie mlynárka.

— No už, hľa, sú vo mlynici; povie meláč. A v skutku, že do mlynice ktosi vošiel, poznalo zkúsené ucho mlynárky, dľa premeny hlasu mlynského, ale príchodzí nebol očakávaný majster Vidjurek, ale vandrovný mlynársky tovaryš, alebo krajanek, hlásiaci sa o nocľah.

Pani majstrovej zavítanie krajanka vo mlyne nebolo dnes milé, tým viacej, že jej muž nebol doma a že nevedela, kedy sa vráti z jarmaku. Pozrela von oknom, a keď videla, že slnko ešte cele nezapadlo, rečie: „Majstra nenie doma. Neviem, kedy sa vráti. Slnko ešte nezapadlo a súsedný mlyn nenie ďaleko, tu máte fedrunek, lepšie bude i pre vás, keď sa ta odoberiete.“

— Ustatý som, pani majstrová.

— Hovorím, že nemáte ďaleko k susedom; muž je na jarmaku, jestli by si náhodou opicu kúpil, mohli by ste toho banovať.

— Teda mám ísť ďalej?

— Tak vám ja radím.

— No dobre! pani majstrová, ale aby ste nebanovaly.

— Pošlete nám snáď potkanov?

— Čo sa stane, to uvidíte. A ja viem, žeby ste ma radi zavolali zpät.

Sotva však že zašiel niekoľko sto krokov, mlynské kolesá začaly sa divoko točiť, kamene hrkotať, a čosi kamsi, najprv jeden a za ním druhý, začaly sa po púde vrteť, ztadiaľ dolu schodami do mlynice.

Meláči s majstrovou nevedeli si rady. Od strachu sa utiahli a zapreli do izby. Ale tu sa už dostavil aj majster a len oknom zavolal na mlynárku: — Starká! dostaneme hosťa, priprav večeru. A nečakajúc na odpoveď, pobral sa do mlyna, jako by už bol vedel, čo sa tu robí?

A veru musel vedieť voľačo viacej, jako chlieb jedať, lebo sotva, že sa tam ukázal, roztočené kamene poď ho z mlynice hore schodami na puď, samy sa osadily každý na svoje složenie a mlyny šly zase tak, jako predtým.

A keď už bolo všetko v poriadku, šiel do izby, kde vidiac ešte vždy postrašenú ženu, rečie:

— Na, prečo nejdeš už tú večeru variť, veď som ti povedal, že čo nevideť dostaneme hosťa.

A sotva že to dohovoril, tu ho máš, dvere sa otvoria a oznámený hosť už vstupoval do izby.

— No, nepovedal som, že dostaneme hosťa? hovoril majster.

— Ach! veď je to ten, čo sa mi vyhrážal, že by som ho rada zpät zavolala.

— A dala si mu fedrunek?

— Pravdaže som dala.

Teraz obrátil sa k vandrovnému tovaryšovi a rečie:

— No, vitaj, vtáčku! Keď si však dostal fedrunek a u susedov i nocľah, čo sas vrátil, čo tu hľadáš?

— Odpustite mi, pán majster; vy sami viete najlepšie, že som musel príjsť.

— Áno, ja to viem; ale i tys’ to mal vedieť, že tak sa odmeňujú fedrunky, jako sas ty odmenil mojej žene. I ja by som sa ti vedel i ináčej poďakovať jako takto: a tu čiahol za rošt pre žilu, ktorou začal obšívať tovaryša so všetkých strán, že vyskakoval až po podlahu.

— Pre Boha vás prosím, pán majster, smilujte sa! Bol som ustatý.

— Že ustatý? Ustatý človek tak nevyskakuje, jako ty.

— Prosím vás, nebite ma už!

— Zapamätaj si, že dobrodenia nemajú sa tak odplácať, jako si ty to urobil.

— Nikda to viacej neurobím!

— No nech je aj tak, lebo ináčej beda tvojej koži. Beda veru, to ti ja hovorím, ja majster Vidjurek, ktorý tiež niečo vie.

Tak, prišiel majster na majstra. Náš tovaryš to naučenie, ktoré dostal, veľmi dobre si zapamätal.