SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Husle moje

— Matija Bán —


Tam na horách, kde len Víla nocou chodí,
strom vyrástol vavrínový, na kraj vody.
Víla vavrín vypestila, pak zoťala,
a z neho mi husle moje vykresala.
Bielymi ich ručenkami uhladila
a ligotným svetlom slnca pozlátila.
Z vlasov svojich, čo vrkôčom zapletala,
na husle mi struny zlaté rozopjala.
I husle mi, i struny mi svojmi Víla
zôkol-vôkol vzdychaniami obtočila.
Bo keď struny tie do vzduchu udierajú,
zvuky sladké vzdychov jejich vydávajú…
Pravdivá je tá poviedka, Maro milá!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Od teba mám husle — a tys moja Víla…