ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Za májovej noci, keď je ticho všade,
keď slávik si nôti na jabloni v sade,
keď počuť potôček, z brehu jak vyviera,
vidno vatry v horách, čo kladú pastiera.

Vtedy i mňa divná, hej! nadíde zvoľa:
vezmem si píšťalku, vyjdem si do poľa,
a tá píšťalečka tak milo vyhráva:
jedna nôta druhej rúčku si podáva.

Píšťalečku moju, rezanú z javora,
počujú dievčence od dvora do dvora;
od dvora do dvora, do každej komory;
nejedno dievčatko okienko otvorí:

Keď pískam o holi, o zelenom poli,
i o tom dievčatku, čo mi je po vôli,
i o tých hviezdičkách na božom sklepení,
i o tej ľúbosti, — ktorej konca neni…
(1900)