ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

I

Mesiačku rohatý, neusmievaj sa ty,
že ja tak po noci blúdim za dievčaty;
že si vyspevujúc hore dolu chodím,
jarky preskakujúc chladnú rosu brodím.

Nečuduj, mesiačku, nečudujže sa mi,
i ty sa nablúdiš nocou za hviezdami,
svojím jasným zrakom za nimi sa dívaš,
za zlatým oblakom pred nimi sa skrývaš!

Čože sa usmievaš? Čože neprisviedčaš?
Čo ťa parom vezme — i ty sa zaliečaš!…
Mesiačku, kamarát, rovní sme si zcela:
len že ja jednu rád, a ty máš ich veľa!

II

Ako ty, mesiačku, od grúňa ku háju,
tak i ja chodím rád, dievčatko kde majú:
dievčatko kde majú klopem na okienko,
tíško sa spytujem: Spíš-li, má panenko?

Tu každá ľahúčko okienko otvorí
a pekne tichúčko sa mi prihovorí.
S jednou sa shováram, s druhou požartujem,
a tretej, najmilšej, líčko pocelujem.
(1896)