SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tak Hospodin usúdil sám…

— Feuchtersleben —


Tak Hospodin usúdil sám,
že lúčiť sa — s najmilším nám —
      musíme;
hoc že srdcu nad lúčenie
boľastnejšej veci nenie,
      tušíme — tušíme!

Jestli z vďačných dostal si rúk
čo lásky znak z ružičky puk,
      pomysliž’:
ak do rána rozkvitne ti,
cez noc iste uvädne ti,
      uvidíš — uvidíš!

Ak ti koho Boh daroval,
bys mu srdca cit venoval
      horúci:
ach, možno už o krátky čas
osiralý stojíš tu zas —
      plačúci — plačúci.

Lež Boh dá i potešenia,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
      potešenia: —
veď i ľudia v čas lúčenia
vravia: S Bohom, do videnia!
      Do videnia! Do videnia!