Piesne ľúbostné

Čo sa tie hviezdičky tak veľmi jasajú?
Preto snáď, že slzy v očiach mi ihrajú?
Ihrajú, padajú, — veď majú aj za čím,
v svete za najmilším banovať mi načim!

Vtedy tak svietily, keď sme sa lúčili,
večné milovanie keď sme si sľúbili…
A milý vždy ešte v cudzom kraji kdesi:
ako tá hviezdička, čo spadla za lesy.

Zmizla tá hviezdička s božieho sklepenia,
a z môjho srdiečka všetké potešenia;
tá hviezda kde stála, nebo sa zatmelo,
a moje srdiečko žiaľom sa zachvelo.

Šla by som ju hľadať, keby som vedela,
do ktorej doliny hviezda tá sletela;
kde je môj najmilší, keby som to znala,
ta by som letela, kebych krídla mala.

Kebych ja vedela, kde môj milý býva,
či sa dnes, ako ja, na hviezdičky díva,
odkázala by mu také odkázanie:
— Vráť sa mi čím skorej, moje milovanie!

A kebych vedela, kde milý môj chodí,
po ktorej krajine, ako sa mu vodí:
odpísala by mu také pozdravenie:
— Pán Boh ťa požehnaj, moje potešenie!
(1898)