ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Oj, buď len svojím! Veď stvoren si celým,
a v hrudi, brat môj, srdce nosíš celé,
neklesaj duchom, okom hľaď veselým,
k jasnému nebu zdvihni čelo smelé!
A jak dni prídu nevole a muky,
potečie s čela krvavý ti znoj,
sober si rozum, opri zdravé ruky
a buď len svoj!

Oj, buď len svojím, i keď v hlave mladej
jak nebies dúhy zlaté sny sa budia,
jak sokol sivý, keď vzlieta ti nádej!
No znaj, svet je svet, a ľudia sú len ľudia!
S podušky mäkkej skutočnosť ťa sháňa,
v sebecky zovúc so svetom ťa boj;
nič to, že zloba v boji tom ťa zráňa:
ty buď len svoj!

Oj, buď len svojím! Veď svet peklom nenie,
a rajom tiež nie! rodí tŕním, kvetom,
v pravo, ni v ľavo nezvracaj pozrenie,
len stúpaj rovno, kým ťa nosí, svetom;
s dôverou v srdci kráčaj, neustávaj,
pokým ti osud sám nerečie. Stoj!
Krivdu vždy za hriech, pravdu za cnosť mávaj,
a buď len svoj!

Oj, buď len svojím! Veď to zákon Krista,
a Boh sám tresce nepravdu a klamy,
nuž nech ti bude pamäť zavše čistá,
a srdce vrelé, duša kryštáľ samy,
nech um i srdce rovnako ti tvoria,
len tak človekom budeš, brate môj!
Nech zlí i dobrí o tebe hovoria
ver’ on je svoj!

Oj, buď len svojím! bratom buď si brati
a pracuj za svet, keď aj bez potlesku,
a ľúbiac národ nečakaj odplaty,
bo vďaka ľudská voda je na piesku.
V svedomí čistom odmenu maj zlatú,
s poctivej tváre čestný tečie znoj,
a nežil s’ darmo na tej zemi, bratu,
ak len si svoj!

Oj, buď len svojím! Človek tvoje meno,
preto maj čelo jak to slnce čisté
chabec pred zlatom padá na koleno,
jazyk a srdce nech sú vždy tie isté.
Za bleskom zlata jak za modlou vzdychá
podliakov iba rabský, zvrhlý roj,
ty hľaď, či duša spokojná a tichá,
a buď len svoj!

Nuž buď len svojím! Prijde tá hodina,
kde hviezdy s neba padať budú zlaté,
kde počet skladať máš u Hospodina:
nuž slož ho vďačne, bez žiaľu, môj brate!
Veď srdce tvoje tak ti šeptať bude
S pokojom oddaj verný počet tvoj!
Človekom čestným na zemskej bol s’ hrude
veď bol si svoj!