SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veľká Noc


Na Tatrách sňah už taje,
  potôčky hrkocú,
dolinou teplo vlaje,
  vtáčatká štebocú;
v úslní kvietkom krásy
  s každým dňom pribýva;
príroda celá hlási:
  vesna že ožíva!

I veľkonočných zvonov
  hudba už vyhráva,
žalmospev milionov
  k nebu sa podáva;
a všetko týmto činom
  vyznáva v tú dobu:
že vstala s Božím Synom
  láska i nám z hrobu.

Ó, srdce uplakané
  v žalostnej nevoli!
V dni tieto, Bohom dané,
  nech ťa nič nebolí;
bo nesie veľkej ceny
  lásky ti svojej dar,
ten Boží Syn vzkriesený,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  ten duší Hospodár.

A jako — keď sa skvela
  vzkriesenia rannia žiar, —
veriaci Spasiteľa
  videli tvárou v tvár:
tak hľadí s svojho trúnu
  na Tatry naše k nám,
na hlave z hviezd korunu: —
  Syn Boží s neba sám!
(1908)