ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na Tatrách sňah už taje,
potôčky hrkocú,
dolinou teplo vlaje,
vtáčatká štebocú;
v úslní kvietkom krásy
s každým dňom pribýva;
príroda celá hlási:
vesna že ožíva!

I veľkonočných zvonov
hudba už vyhráva,
žalmospev milionov
k nebu sa podáva;
a všetko týmto činom
vyznáva v tú dobu:
že vstala s Božím Synom
láska i nám z hrobu.

Ó, srdce uplakané
v žalostnej nevoli!
V dni tieto, Bohom dané,
nech ťa nič nebolí;
bo nesie veľkej ceny
lásky ti svojej dar,
ten Boží Syn vzkriesený,
ten duší Hospodár.

A jako — keď sa skvela
vzkriesenia rannia žiar, —
veriaci Spasiteľa
videli tvárou v tvár:
tak hľadí s svojho trúnu
na Tatry naše k nám,
na hlave z hviezd korunu: —
Syn Boží s neba sám!
(1908)