Verše rôzneho obsahu

  Tam od ruských riek pobreží,
až po Tatier hruď jalovú,
po dedizeň Krakusovu,
až po Odru, po Žulavy
zem tá stará Piasta leží,
i ľud hniezdi starej slávy,
a v prostriedku Visla beží!

  Na juh, čelom v chmary jasné:
hory siné, hory krásne!
Za horami, za lesami
stojí Beskyd hraniciami!
Počnúc kde sa Visla rodí,
u Čierneho hynie Lesa,
kade zver si v kŕdloch chodí,
a ku rovňam Świeca rve sa.

  Vody horské tam šumejú,
vrchom tmia sa javoriny,

vôňou dýšu polaniny
a jelenie chlady vejú!
A Beskydom chmáry plynú
v lesy čierné, v diaľku sinú.

 S Bohom ľud môj, s Bohom v Bohu
od tých žriedeľ do Rozrohu!^[2]
Bo ti dobre v tvojich horách,
na tom ovse a žentici!
Orli tvoji spol-dedici,
a svobodný ten svet v chmurách.

 Jak tie vlny od potopy
zamrazené v svojom behu,
stoja nahé Tatry v snehu,
jak hraničných stĺpov kopy!
Bedry Tatier les zacláňa,
nad nimi sa chmára sberá,
a po horách vietor sháňa
uronené orlie perá.
Svet to chladný — a Lomnica
poľskej zemi svieti do dňa,^[3]
nad Tatrami, jak pochodňa,
a na splni, jak hromnica…^[4]

  Ohlas v každej máš skaline;
vietor v rovňach, čo len veje,
s nôh tam váľa, — dážď v rovine,
a na turňach sňahom seje,
Vyššie ešte plávä sebe
skalný orol popod nebe.
Keď vyletí a zavisne
na blankyte prevysoko
a dokola zrakom blysne:
vidí ztadiaľ jeho oko
okolitých veží hlavy,
poľské púšte a zemice,^[5]
krakovského zámku stavy,
i uhorských hôr vinice…

  A ľud horský podarený!
Jak tá jedľa urastený,
jak ten horský potok šibký,
jak vták ľahký, jak prút hybký.
Vždy jak družba na veselí!
Kroj na krátko ukasaný —
a toporec vybíjaný, —
i do vlny oden celý.

  Čistý, ľudský, prostomluvný,
strojný, dbalý, pritom umný;
dobre vyzná sa v zelinách,
i vo hviezdach, i v pohode,
smelý v skalách i na vode,
radnejší než ľud v rovinách.

  Tá zem jeho málo rodí,
preto smutný on nechodí;
keď odpúdi zimu snopkom,
ide v rovne za zárobkom.
Do sekery ľud to spravný,
a do kosy jaký slavný!
Jak veselé jeho oči,
keď na kosbu v rovne rúša!
Jak zaspieva, jak poskočí
jako to tam v tanci duša!

  Na svätého na Vojtecha^[6]
u nás v poli už potecha;
ale v horách ledva taje,
zimná ešte pohoda je.
Lež na sviatky na Zelené^[7]
šumia májom hory zasi;
ovce do hôr vypúdené,
v hoľach schodia sa valasi; —
starý bača predok vodí,
pes liptovský kolo oviec;
a cez leto valach zbrodí
každý potok i manovec.^[8]