SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sláva Božia

— Alexej Stepanovič Chomiakov —


Slnce zapadlo, dymia sa doliny,
k nocľahu stáda tiahnu pomaly;
lesné sotva sa hýbu vrchoviny,
    vody tiež jakby ustaly.
Vietor prináša nočnú už chladnotu,
a tichou slávou horia nebesá:
Bratia! Nechajme dennú tiež robotu,
    v piesni slávik už plesá:
„Noc na východe s hviezdou už večernou;
západ sa jasá žiarou prenádhernou
    nebeských krás!
Púť naša, Pane, tŕnim a kamením,
púť našu v mraku: Ty — svetlom s’ plamenným —
    ožiaruj nás!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Vo hmle polnočnej, i v poludňom znoji,
v žiali, v radosti, i v sladkom pokoji,
    v ťažkej potrebe —
nech slnce večné blysne nám vždy znovu,
v Tvojej Múdrosti i Sile i Slovu…
    Sláva bud Tebe!“