ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Slnce zapadlo, dymia sa doliny,
k nocľahu stáda tiahnu pomaly;
lesné sotva sa hýbu vrchoviny,
vody tiež jakby ustaly.
Vietor prináša nočnú už chladnotu,
a tichou slávou horia nebesá:
Bratia! Nechajme dennú tiež robotu,
v piesni slávik už plesá:
„Noc na východe s hviezdou už večernou;
západ sa jasá žiarou prenádhernou
nebeských krás!
Púť naša, Pane, tŕnim a kamením,
púť našu v mraku: Ty — svetlom s’ plamenným —
ožiaruj nás!
Vo hmle polnočnej, i v poludňom znoji,
v žiali, v radosti, i v sladkom pokoji,
v ťažkej potrebe —
nech slnce večné blysne nám vždy znovu,
v Tvojej Múdrosti i Sile i Slovu…
Sláva bud Tebe!“